Som ročník 1948, takže niektoré veci z konkrétnych období si nielen pamätám, ale určité obdobia som prežil aj na vlastnej koži. Môžem hovoriť z vlastnej skúsenosti, ako sa menili morálne a charakterové vlastnosti ľudí, ktorí boli pred Novembrom 1989, teda, správali sa ako zbabelé občianske nuly, ale dostaním sa do vysokej politiky sa otočili o 360 stupňov. Zrazu, mysliac si, že keď sa dostali do vysokej funkcie, buď na celoštátnej či krajskej úrovni, alebo aj na tej okresnej, že nielen ich názory a myslenie sú tým jediným správnym, pričom každú oponentúru, každý iný názor považovali za útok na svoju, ani nie tak osobu, ako na svoju funkciu, na ktorú si už tak zvykli.
Z tisícok a tisícok príkladov uvediem jedno meno, Mikuláš Dzurinda. Prednovembrové zbabelé zakomplexované a zakrpatené hovno, ktorý to dotiahol až na funkciu premiéra pravicovo-fašistickej chunty. V riťolezectve do análnych amerických otvorov, najviac milujúc análny otvor prezidenta Busha, sa ukázalo, že z tohto prednovembrového zbabelého hovna sa stal jeden z najväčších ponovembrových zločineckých vyvrheľov, nielen po ekonomickej stránke, ale aj po stránke zločinov proti ľudskosti. Bol to práve on, ktorý spolu so súhrnom ekonomického zločinca a ekonomického tupohlavca Ivana Mikloša, najsprostejšieho ministra financií v rámci Európskej únie, ktorého vedomosti neboli ani na úrovni absolventa ekonomického minima pre stredné školy. Títo dvaja lotri tu položili základ obnovenia nacistického systému kolektívnej viny, keď následky ekonomických zločinov zo strany politikov, SYSTÉMOM KOLEKTÍVNEJ VINY PRENIESLI NA NEVINNÝCH OBČANOV, cez. tzv. nevyhnutné ekonomické reformy. Následky boli neuveriteľne kruté, páchali sa nielen sociálne samovraždy, ale po ekonomickej stránke boli zničené celé rodiny. Čo bolo ale najsmutnejšie, že o týchto zločinoch ekonomických a zločinoch proti ľudskosti, mlčali nielen všetky politické strany, ale aj samotní občania.
No jeden z najzvrhlejších cynizmov spojených s vysokým stupňom psychopaticko-sadistického zverstva, predviedlo toto zakrpatené, zakomplexované a zbabelé prednovembrové občianske hovno, keď pre mesačník euroREPORT – č. 12/2005 povedal aj toto – REFORMY BOLIA, ALE SÚ ÚČINNÉ. A opäť mlčanie zo všetkých politických strán, podporené zbabelým občianskym odpadom, z radov dospelej populácie. Že na prstoch jednej ruky sa dali spočítať ľudia, ktorí na toto neustále, aj keď nahlas poukazovali, to bola len kvapka v mori. Ďalší neuveriteľný cynizmus, tieto dve hovná, Dzurinda, Mikloš, prezentovali, že keď mali pridať tým najbiednejším, tak to považovali za prejedanie, ale keď si pridávali sami sebe, a hlavne cudzine, tak sa nepovažovalo o žiadne prejedanie.
Aby to poníženie bolo dokonané, tak popredný lichvár z Danske Bank Lars Christensen dňa 18. 4. 2006 pre agentúru Reuterspovedal – POD VEDENÍM DZURINDU SA SLOVENSKO STALO ÚŽASNÝM PRÍBEHOM O CESTE K BOHATSTVU. Šokujúce svedectvo o tom, aká ponížená a vlastizradná trasorítka v službách cudzích záujmov, bola osem rokov predsedom vlády. Škoda len, že tento bankár nejako pozabudol povedať, že jeho banka bohatla na úkor chudoby a ožobračovania väčšiny slovenských občanov.
Že ponovembroví politici mali nielen čo rozdávať sebe samým, ale aj cudzine, nie je žiadnym problémom si overiť, že v roku 1948 bol súhrnný majetok v republike asi 400 miliárd Kčs. Ale bez hodnoty pozemkov, kultúrneho a historického dedičstva, vrátane armádnej výzbroje. Do konca roka 1989 tento majetok - národné vlastníctvo, vzrástlo na zhruba 3 bilióny Kčs, teda viac než 7,5 krát - Česká republika 5,8 x a na Slovensku 11,4 x. Koncom roku 1989 NEEXISTOVAL žiadny verejnoprávny dlh, ale naopak, ponovembrový režim PREVZAL FINANČNÉ AKTÍVA vo výške asi 85 miliárd Kčs. K tomu navyše asi 107 ton menového zlata. Pokiaľ išlo o hrubý zahraničný dlh, ten nepresiahol výšku 500 US dolárov na obyvateľa. Koncom roku 1989 mala československá ekonomika asi 700 miliónov Kčs nesplatených úverov v lehote splatnosti.
Kvôli objektivite treba ale priznať, že napriek všetkému tomuto bohatstvu bývalý režim v hospodárskej súťaži so Západom zaostával. Ale kvôli objektivite si treba položiť otázku - O KOĽKO V HOSPODÁRSKEJ SÚŤAŽI ZAOSTÁVAME OD ROKU 1990 ZA ZÁPADOM?
Záverečný dodatok - nie je problém si vyrátať, koľko miliárd v hotovosti, koľko miliárd v majetkoch, ako aj, koľko miliárd sa vyviezlo na Západ, v mene zločineckých a zlodejských vyvrheľov, smradľavého protislovenského odpadu, sadistov, psychopatov a masových vrahov, ekonomických zločincov, a zločincov proti ľudskosti ZO STRANY členov ponovembrových vlád, parlamentov, a nimi vytvorených oligarchov, finančných skupín, bielych golierov?
Vladimír Pavlík
