Ako sa z prednovembrového zbabelca, zakomplexovaného a zakrpateného Dzurindu stal ponovembrový zločinec, vojnový štváč, masový vrah a špičkový americký riťolez

Precízna faktografická analýza Eduarda Chmelára ohľadom Mikuláša Dzurindu mi priam prikazuje, aby som to doplnil o ďalšie fakty, ktoré jednoznačne dokazujú, že sa jedná o smradľavý ľudský odpad na najvyššej úrovni. Potešilo ma, že autor, ktorý vyznáva určitý druh slušnosti a tolerancie, nazval Dzurindu pokrytcom a ZLOČINCOM, to dokonca v samotnom nadpise, čo aj perfektne a dôkazovo pokryl.

Že Dzurinda je zločinecké a psychopaticko-sadistické monštrum nielen v tom, čo napísal Eduard Chmelár, ale aj v iných oblastiach. Budem to dokumentovať na konkrétnych príkladoch, ktoré som už zdokumentoval, ale stojí za to si ich pripomenúť. Na kongrese v Trnave bola Dzurindovou Slovenskou demokratickou koalíciou dňa 4. júla 1998schválená ZMLUVA S OBČANMI SLOVENSKA, keď v bode číslo 9 sa hovorí: Zastaviť ohrozovanie života a zdravia občanov zvýšením finančných prostriedkov na zdravotníctvo.

          Aká bola ale realita? Po šiestich rokoch vládnutia tejto tzv. reformnej pravice vtedajší minister zdravotníctva Rudolf Zajac v Nočných dialógoch Slovenského rozhlasu dňa 23. 4. 2004 priznal, že na Slovensku zomierajú ľudia, ktorých by bolo možné zachrániť, no na prístroje a vybavenia CHÝBAJÚ PENIAZE. Paradoxne ale bolo, že minister Zajac dostal od Svetovej banky pôžičku 2,7 miliardy Sk, no nie na nákup nových prístrojov a zariadení, ale NA VYSVETLENIE REFORIEM V ZDRAVOTNÍCTVE?!?!?!  Tak sa pýtajme, čo pre židofašistickú lichvu zo Svetovej banky a pravicovo-fašistickú dzurindovsko-miklošovskú chuntu znamenal život radového slovenského občana?

Bola to práve táto chunta, ktorá tu obnovila nacistický systém kolektívnej viny na nevinných, kde následky ekonomických zločinov za Mečiarovej vlády preniesla na radových občanov, ktorí tu nič nevykradli, nevytunelovali, nemali miliónové a miliardové pôžičky z bánk, ktoré nesplácali. Cez tzv. nevyhnutné ekonomické reformy doháňali slabých jedincov k sociálnym samovraždám, zničili životy mnohým rodinám, deťom zobrali detstvo, dôchodcom zobrali právo na dôstojnú starobu.

No a reakcie Mikuláša Dzurindu? V mesačníku euroREPORT – č. 12/ 2005 povedal, citujem –REFORMY BOLIA, ALE SÚ ÚČINNÉ. Treba si položiť otázku, prečo nebolia tých, ktorí tieto ekonomické zločiny spáchali, ale bolia nevinných občanov? Za ďalší vrchol cynizmu možno považovať aj jeho výrok v rozhovore pre Hospodárske noviny z 23.-26. decembra 2005, kde povedal aj toto: - Vzbudzovanie ilúzií, že sa dá vybudovať krajina – KDE STAČÍ IBA NATŔČAŤ RUKY – JE SÍCE LÁKAVÁ, ALE SOCIALIZMUS SA UŽ SKONČIL. Tak si položme otázku, kto tu najviac natŕčal ruky po Novembri 1989? A druhá otázka: komu najviac padalo do natŕčaných rúk? Odpoveď je tu vcelku jednoduchá, čo sa týka víťazov, pričom ALE porazeným ostal vlastný národ.

          No a čerešničkou na tomto všetkom je výrok špičkového žido-lichváraLarsaChristensena z Danske Bank pre agentúru Reuters z 18. 4. 2006, citujem, - POD VEDENÍM DZURINDU SA SLOVENSKO STALO ÚŽASNÝM PRÍBEHOM O CESTE K BOHATSTVU –jednoznačne svedčí o tom, aká ponížená a vlastizradná trasorítka v službách cudzích záujmov bola osem rokov na funkcii predsedu slovenskej vlády.

Vladimír Pavlík

Eduard Chmelár – 25. 11. 2022 na svojom facebookovom statuse

POKRYTEC A ZLOČINEC

Bývalý premiér Mikuláš Dzurinda poskytol rozhovor denníku Pravda, v ktorom okrem iného povedal: "Rusko je teroristický režim... A ja by som šiel ešte ďalej. Nesmrdí to už genocídou, keď sa bombardujú nevojenské ciele? To sa budeme rozpakovať, aby sme tento hnusný, vandalský režim pomenovali, že je teroristický?"

Zhodou okolností pred niekoľkými dňami vytiahol bývalý nemecký minister financií Oskar Lafontaine 23 rokov starý článok, ktorý vyšiel 3. mája 1999 v berlínskom denníku Der Tagesspiegel. Oplatí sa z neho zacitovať: "Útoky NATO ochromili dodávky elektriny a vody v Srbsku. Po celoštátnom ochromení dodávok elektriny a vody v Srbsku pohrozilo NATO belehradskému režimu ďalšími útokmi na centrálne energetické zariadenia. Hovorca NATO Shea v pondelok v Bruseli vyhlásil, že NATO preukázalo svoju schopnosť odstaviť srbský zásobovací systém, kedykoľvek bude chcieť."

Na toto márne poukazujem veľmi dlho a o tomto som písal aj vo včerajšom článku. Útoky na energetickú infraštruktúru sú bežnou súčasťou všetkých vojen. Spojené štáty a ich spojenci začínajú takýmto spôsobom každú inváziu. To nezbavuje Putina viny a nijako to nerelativizuje fakt, že vojna je odporná vec a mala by byť navždy vyradená z medzinárodných vzťahov. Ale je odpudzujúco pokrytecké, keď Európsky parlament vyhlási Rusko za teroristický štát a neklasifikuje takto USA, Veľkú Britániu či Francúzsko, ktoré majú na svedomí mnohonásobne viac vojnových zločinov. To predsa musí cítiť každý triezvo uvažujúci a nezaujatý človek, že toto je čisto účelová hra, ktorá nemá nič spoločné so spravodlivosťou, ale s dlhodobou snahou Západu o geopolitickú porážku Ruska.

Počas bombardovania Juhoslávie v roku 1999 zahynuli tisíce civilistov, 250 000 Srbov bolo vyhnaných z Kosova a mnohí z tých, ktorí tam zostali, boli beštiálne povraždení teroristickou organizáciou UCK, ktorej lídri sa s pomocou Spojených štátov neskôr stali najvyššími predstaviteľmi nového ilegálneho štátu (ako poznamenal slovinský filozof SlavojŽižek, dodnes nechápe, prečo sa Západ rozhodol zo všetkých militantných nacionalizmov chrániť práve ten albánsky). Bolo zbombardovaných 39 škôl, 31 nemocníc a polikliník, 59 kláštorov a kostolov, 76 tovární, 2 teplárne, jedna hydroelektráreň, 4 transformátory, 16 skladov paliva, 4 železničné stanice, 4 autobusové stanice, 75 mostov, 17 železničných tratí, ďalej riečny prístav, čínske veľvyslanectvo v Belehrade, televízna veža, 6 vysielačov, dve rozhlasové stanice, poľnohospodárske družstvá, banky, hotely, kúpele, obchodné domy, potravinové sklady, meteorologické stanice a viac ako 40 000 obytných domov... Medzinárodné právo nebolo porušené iba svojvoľnou vojenskou agresiou NATO bez mandátu Bezpečnostnej rady OSN, ale aj ignorovaním Rezolúcie BR OSN č. 1244 z júna 1999, ktorá určovala, že Kosovo zostane naďalej súčasťou Juhoslávie.

Mikuláš Dzurinda tieto ohavné vojnové zločiny nielenže naďalej obhajuje, on k nim aj aktívne prispel, keď jeho vláda povolila prelet amerických bombardérov cez naše územie. No, povolila... Podľa svedectva vtedajšieho ministra pôdohospodárstva Pavla Koncoša (ktorý spolu s Jánom Čarnogurským hlasoval proti), v čase rokovania kabinetu už americké lietadlá prelietavali nad ich hlavami. Spojené štáty ani nepočkali na rozhodnutie slovenskej vlády, a tým jej dali najavo, čo pre nich znamená suverenita Slovenska. Kým český prezident Miloš Zeman sa za vtedajšie správanie Českej republiky Srbsku ospravedlnil, Mikuláš Dzurinda naďalej tvrdí, že by to urobil zasa a že to bola otázka toho, "či chce Slovensko patriť do rodiny kultúrnych, prosperujúcich a kultivovaných národov Európy". Nuž, nevedel som, že na to, aby ste sa stali kultúrnymi a civilizovanými, musíte napadnúť a barbarsky zničiť nejakú krajinu.

Mikuláš Dzurinda nie je žiadny štátnik, ale nepotrestaný zločinec. Som za to, aby boli všetci, ktorí páchajú vojnové zločiny na Ukrajine, postavení pred súd. Ale len za predpokladu, že budú rovnako spravodlivo potrestaní aj vojnoví zločinci z Afganistanu, Iraku, Sýrie, Líbye, Jemenu atď. Spravodlivosť a medzinárodné právo musia platiť pre všetkých. Inak bude poriadok určovať hrubá sila, a nie zákonnosť.

Pomník vďaky

Mikuláš Dzurinda: „Pomník vďaky“

   PRINT RSS