Rodičia a starí rodičia, ktorí spoločne so zločincami a vlastizradcami z vysokej politiky umožnili, aby ich vlastné deti a vnuci boli okradnutí o budúcnosť vo vlastnej krajine, spoločne ich vyhnali a vyháňajú do cudziny, budúce generácie obrali o detstvo a budúcnosť, tvoria cca 70 % Slovákov, nemožno považovať za súčasť národa, ale len za plebejcov bez vlastného názoru, ktorí nikdy nemajú právo byť súčasťou tohto národa, lebo prispeli a prispievajú k jeho postupnej likvidácii. Národ a každý jednotlivec, ktorý sa zmieri s tým, že bol okradnutý je nielen zbabelý ale najmä neskutočne hlúpy a zaslúži si otroctvo!
Hlavná stránka
Translator   Zdieľať na VK

Slovenská ponovembrová fašistická, nacistická, arizátorská, mengeleovská republika, doplnená o gény masových vrahov z POHG 

https://vk.com/vlado.pavlik


          Žiadna zmena politického systému sa nerobí na náhodu. Je dlhodobo pripravovaná nielen v samotnej krajine, ktorej sa to týka, ale to spadá aj pod konkrétne zahraničné krajiny. Zmena politického a ekonomického systému má svoje pravidlá, ktoré po realizácii zmeny, majú byť realizované, NIE NA PROSPECH OBČANOV, ALE NA PROSPECH VÍŤAZOV TÝCHTO ZMIEN. Nielen domácich, ale aj zahraničných, ktorí chcú na tom politicky a ekonomicky zarobiť. Lebo bez pomoci zahraničia by žiadna krajina zmenu politického a ekonomického systému nedosiahla. A vzniká tú ďalší paradox, že cudzina za pomoci domácich politikov získa prakticky politickú a ekonomickú moc nad krajinou, pričom robí všetko pre to, aby zničila to, čo im konkuruje, ale je výkonnejšie v určitom odvetví, ako v samotnej zahraničnej krajine. Slovensko je toho názorným príkladom, o tom ale neskôr.

          Zahraničie a prvá garnitúra ponovembrových českých a slovenských politikov sa snažili občanom hneď po Novembri 1989 vsugerovať, že komunizmus tu povalila akási polointelektuálna kaviarensko-povaľačská spodina, ktorá sa v Prahe zhlukovala okolo bezcharakterného amorálneho zvrhlíka Václava Havla, ktorý bez drdlania a mekotania nedokázal povedať jednu súvislú vetu. V Bratislave to boli tlupy polointelektuálnych kaviarenských povaľačov okolo VPN. Heslá typu – pravda a láska zvíťazí nad lžou a nenávisťou, alebo, nie sme ako oni, patrili, ako sa neskôr ukázalo, aké zvrhlé politické, ekonomické a sociálne zločiny sa dajú cez toto páchať, aj bez koncentračných táborov a plynových komôr. Treba sa ale vrátiť do reality, pre KSČ a ŠtB by totiž nebol problém tieto tlupy rozprášiť do 48 hodín. Ako sa neskôr ukázalo, že práve nomenklatúra Charty 77 nielen kolaborovala, ale bola aj KSČ a ŠtB riadená.

Amorálny zvrhlík, ktorý mal poraziť komunistickú totalitu

           Václav Havel bol nielen dlhoročným služobníkom vyrobený Amerikou, ale maj svoju nezastupiteľnú úlohu bojovníka proti režimu, v skutočnosti, naoko bojovníka proti režimu. Vyžíval sa v rôznych polemikách s vtedajším režimom, povestný je aj jeho 40-stránkový list z 8. 4. 1975 vtedajšiemu generálnemu tajomníkovi ÚV KSČ Dr. Gustávovi Husákovi. Samozrejme, že vtedy nemohol tušiť, že raz práve on na tejto funkcii ho vymení. Preto stojí za to vymenovať niektoré myšlienky, ktoré Husákovi písomnou formou adresoval, a porovnať to s tým, keď už bol v prezidentskej funkcii.

          Keďže v minulom režime sa priamo vyžíval v takých pojmoch, ako je mravnosť, čo už vtedy bolo výsmechom, ako on samotný tú mravnosť dodržiaval či realizoval, tak si to tu odcitujme - ...“Čo, keď si položíme aj také otázky, ako napríklad – čo bolo urobené pre mravnú a duchovnú obrodu spoločnosti, pre rozvoj skutočne ľudských dimenzií života, pre povznesenie človeka k vyššiemu stupňu dôstojnosti...“ ...“Môžeme potom považovať našu spoločnosť za skonsolidovanú?...“ ...“Odvážim sa tvrdiť, že nie. Odvážim sa tvrdiť, že napriek všetkým ľúbivým faktorom, vnútorne naša spoločnosť vôbec skonsolidovaná nie je, ale upadá stále do hlbšej krízy....“

          ...“AK SA NAPRÍKLAD DNEŠNÝ ČLOVEK BOJÍ, ŽE STRATÍ MOŽNOSŤ PRÁCE VO SVOJOM ODBORE, môže byť tento strach rovnako silný a môže viesť k tým činom, ako keď v iných historických podmienkach MU HROZILA KONFIŠKÁCIA MAJETKU. Metóda existenčného nátlaku je pritom dokonca v istom zmysle univerzálnejšia: NIET TOTIŽ U NÁS OBČANA, KTORÝ BY NEMOHOL BYŤ EXISTENČNE POSTIHNUTÝ. Každý má čo stratiť a každý má totiž dôvod k strachu...“  ...“Zdá sa, že málokedy v poslednej dobe dával spoločenský systém tak otvorene a bez zábran PRÍLEŽITOSŤ UPLATNIŤ SA ĽUĎOM OCHOTNÝM HLÁSIŤ SA KEDYKOĽVEK K ČOMUKOĽVEK, POKIAĽ IM TO PRINÁŠA ÚŽITOK. ĽUĎOM BEZZÁSADOVÝM, BEZ CHRBTOVEJ KOSTI, OCHOTNÝM Z TÚŽBY PO MOCI A OSOBNOM PROSPECHU UROBIŤ ČOKOĽVEK. Ľuďom lokajského založenia, ktorým nevadí akékoľvek sebaponíženie a ktorí sú KEDYKOĽVEK PRIPRAVENÍ OBETOVAŤ SVOJICH BLÍŽNYCH A VLASTNÚ ČESŤ, príležitosť zaľúbiť sa mocným. Za týchto okolností, nie je žiadna náhoda, že toľko verejných a mocenských funkcií je práve dnes obsadzovaných kariéristami, oportunistami, hochštaplermi a ľuďmi s maslom na hlave...“

Moja odpoveď Václavovi Havlovi do horúcich pekiel

          Pokiaľ si pozorne prečítate, čo Havel vyčítal Gustávovi Husákovi a porovnáte to s tým, čo sa udialo po Novembri 1989, pričom treba pripomenúť, že priamo Havel bol TIEŽ za toto  zodpovedný, tak či sa to komu ľúbi alebo nie, musí konštatovať, že za Husáka bol práve v týchto konkrétnych veciach blahobyt.  

          Robotnícka trieda a radoví občania boli 2x zneužití. Bolo to po Februári 1948, keď komunistická nomenklatúra sa samopasovala za predvoj preliatej krvi robotníckej triedy a po Novembri 1989, keď polointelektuálni kaviarenskí povaľači za pomoci časti KSČ, ŠtB a zahraničia presvedčili robotnícku triedu a radových občanov ku generálnemu štrajku a sľubmi o slobode, demokracii, zákonnosti, ľudským právam... V tom prvom období, od roku 1948 až do konca roka 1989, než už mám akékoľvek výhrady, robotnícka trieda bola považovaná za ľudí, tvoriacej hodnoty, nebola nástrojom lacnej pracovnej sily v prospech žiadneho cudzieho štátu – TEDA, ANI MOSKVY.

          Povedzme si na rovinu, že v období od roku 1948 do konca roku 1989 boli páchané zločiny proti ľudskosti, ktoré niekoľkonásobne prevýšili ekonomické zločiny. Samozrejme aj toto obdobie možno rozdeliť do niekoľkých častí. Najodpornejšie zločiny proti ľudskosti boli páchané od roku 1948 do roku 1960. Obdobie od roku 1961 do konca roku 1989 bolo ovplyvnené tzv. normalizáciou, začatou 21. augustom 1968 okupáciou spojeneckých vojsk. Keď si položíme otázku, kto tvoril jadro tohto zla, tak prídeme k poznaniu, že to boli špičkoví a bezcharakterní karieristi a prevracači kabátov, ktorí sa dokázali prispôsobiť každej dobe.

          Začalo to hneď po vojne, keď z mnohých slovenských pohrobkov nacizmu, konfidentov gestapa, masových vrahov z POHG, gaunerov ktorí bojovali proti účastníkom SNP, sa stali komunisti s vysokým postavením v armáde, bezpečnosti a štátnej správe. Oni páchali tie najväčšie zverstvá a zločiny proti ľudskosti práve na tých, ktorí bojovali v SNP, vo francúzskej a anglickej armáde proti fašizmu, na tých, ktorí prežili nemecké koncentráky, kde oni pôsobili ako dozorcovia a kápovia, no neprežili tieto ICH, komunistické koncentráky. V tom druhom období tie zločiny proti ľudskosti už mali iné rozmery, aj keď ich páchali ľudia, ktorí boli najskôr za Dubčeka, potom sa prispôsobili normalizácii, prenasledovali a týrali aj tých, s ktorými boli predtým na jednej lodi. Medzi ich najzločineckejšie metódy patrili aj také zvrhlosti, že za rodičov sa pomstili ich deťom či vnukom, ktorí sa nedostali na stredné či vysoké školy. Však taký otec exprezidenta Kisku by o tom vedel všeličo hovoriť, mal v tom bohatú prax a skúsenosti. Ale aj napriek tomuto všetkému, bola robotnícka trieda taktiež považovaná za ľudí, ktorí tvorili hodnoty, neboli lacnou pracovnou silou nielen pre zahraničie, ale DOKONCA ani pre Rusov.

          A čo sa týka obdobia od roku 1990 po dnešnú dobu, nemusím to podrobne rozpisovať, realitu poznáme na vlastnej koži. Zavedenie nacistického systému kolektívnej viny na nevinných, prenesenie následkov za ekonomické a politické zločiny vlád a parlamentov, urobenie z robotníckej triedy lacnú pracovnú silu pre zisky novej garnitúry nacistického Antikrista, odovzdanie vodných zdrojov Francúzsku a Anglicku, ktorí nás cez Mníchov zradili a odovzdali do rúk hitlerovského nacizmu, odovzdanie všetkého ziskového, ČO ONI NEVYBUDOVALI, CUDZEJ ŠTÁTNEJ MOCI, postupné vyhladzovanie vlastného národa aj bez koncentrákov a plynových komôr, nahradených ekonomickými zločinmi a vykrádaním zdravotníctva, vývoz našej ornice a likvidácia lesov v prospech zahraničia, hoci sme to dostali od Boha a prírody, ako aj veciam im podobným, aj otvorene hovorím – ZLATÝ HUSÁK.

Vladimír Pavlík       

 


   PRINT RSS


             
Hlavná stránka