Smrťou kardinála Korca a biskupa Baláža stratila Rímskokatolícka cirkev posledné dve predĺžené ruky samotného Krista na Slovensku. Dve neuveriteľne veľké cirkevné a ľudské osobnosti, majúce v sebe kus Kristovho tela na obranu a ochranu tých najbezbrannejších, najvykorisťovanejších, najbiednejších a najponižovanejších zo strany ľudského odpadu, zločineckých a psychopatických vyvrheľov z ponovembrových vlád a parlamentov. Pokiaľ kardinál Korec v tomto disponoval určitou noblesnou jemnosťou, na rozdiel od priamočiareho ranara, biskupa Baláža, ktorý svojou tvrdosťou, priamočiarosťou a nekompromisnosťou voči zlu, ktoré tu predstavovali a predstavujú členovia ponovembrových vlád, parlamentov, oligarchov, finančných skupín, bielych golierov... Miloval som jeho kázne. Jeho hlas, to bolo niečo, čo pripomínalo nebeské hrmenie. Hlas, ktorý fascinoval, hlas podobný našim hereckým velikánom, Pántikovi, otcovi Mikuláša Hubu, Kvietikovi, Chudíkovi, a im podobným velikánom, keď recitovali slovenskú básnickú tvorbu.
Tvrdé a smutné slová kardinála Korca na dresu Slovákov, ale aj do vlastných cirkevných radov
Je autorom knihy
Od barbarskej noci, ktorá hovorí nielen o ľudskosti a neľudskosti, ale aj o významných pasážach jeho života, podľa môjho názoru, mimoriadne plodného života. Hneď na úvodnej strane pod nadpisom –
Noc z 13. na 14. apríla 1950... sa píše: „
Noc, ojedinelá za tisíc rokov kresťanstva na Slovensku a v Čechách. Noc, v ktorej naši vlastní ľudia, pohŕdajúc dejinami a ich duchovnou náplňou vykonali to, ČO NEPRIŠLO NA MYSEĽ ANI TATÁROM, ANI TURECKÉMU PANSTVU, ANI NIKOMU INÉMU V PREDLHÝCH DEJINÁCH NÁŠHO ĽUDU A NÁRODA. Noc, ktorá zostane navždy najtemnejšou a najbarbarskejšou nocou, a to nielen pre neslýchaný čin proti tisícom rehoľných sestier, ale aj pre neslýchaný čin, ktorý sa tým spáchal proti kultúre a duchovnosti nášho národa... Bola to noc, ktorá rozhraničila náš život. Bola to noc, v ktorej boli zlikvidované všetky mužské rehole a ich kláštory...“ A na strane 48 je aj táto jeho veta –
„ŽIAĽ, NA PRENASLEDOVANÍ CIRKVI MALI OD SAMÉHO ZAČIATKU PODIEL I NIEKTORÍ KŇAZI...“
Môj komentár k tejto pasáži: toto všetko sa udialo v roku 1950. Nedá mi, pokiaľ tu bola bolestná kritika na slovenský národ, prenesme sa do roku 1945, do obdobia, 3,5 mesiaca od porážky nemeckého nacizmu,
aké odporné zločiny proti ľudskosti dokázali Slováci napáchať na vlastných, nevinných spoluobčanoch, vrátane detí a batoliat. Keď už vykántrili drvivú väčšinu Židov žijúcich na Slovensku v plynových komorách, ako aj to, by sa im málilo, ako by chceli ukázať
nemeckému nacizmu, že oni chcú do poslednej chvíle byť zločincami proti ľudskosti, voči vlastnému národu. Rana do tyla, s následným pádom do horiacej vápenky, vypaľovanie osád, usadlostí, upaľovanie zaživa.... A tie gény sú v nich doteraz, nielen u drvivej väčšiny členov ponovembrových vlád a parlamentov, ale aj u drvivej väčšiny Slovákov, ktorým tie zločiny neprekážajú.
Konferencia biskupov Slovenska pod vedením Rudolfa Baláža usvedčila politickú spodinu, ľudský a protislovenský odpad pod vedením Vladimíra Mečiara zo zločinov proti ľudskosti
Biskup Rudolf Baláž bol od roku 1994 do roku 2000 predsedom Konferencie biskupov Slovenska, a možno jednoznačne povedať, že jej členovia boli skutočne predĺženou Kristovou rukou na Slovensku. Boli to práve oni, ktorí v júli 1996 vystavili drsný účet politickej a zločineckej psychopaticko-sadistickej spodine premiéra Mečiara, s minulosťou prednovembrovej zbabelej občianskej nuly, konfidenta ŠtB, ktorý sa vozieval so svojimi riadiacimi dôstojníkmi kpt. Mikšíkom a npor. Horňákom, v rámci tzv. prenasledovania v Škode-Rapid BAO 64-16. Dokonca ako prenasledovanej osobe mu umožnili, aby vyštudoval právnickú fakultu, aby mohol byť v pozícii rovnocenného protivníka. No a o špičkovom ožranovi Slotovi sa tu nebudem rozpisovať, veď ľudia ktorí ho poznali ako spolupracovníka, to by bolo na dvojdielny román. Títo dvaja samozvanci, ako aj im podobní, ktorí sa samopasovali za najslovenskejších Slovákov a najnárodnejších národniarov, sa postavili do čela nimi založenej, akejsi zvrchovanej Slovenskej republiky. Nie preto, aby to bola skutočne zvrchovaná Slovenská republika, ale preto, aby ju mohli okradnúť, ošklbať o všetko to, čo tu druhí vybudovali a zanechali, a oni, spoločne so svojimi komplicmi, hoci tu nič nevybudovali, si to privlastnili. Cez ekonomické zločiny a zločiny proti ľudskosti zdevastovali Slovensko, ba dokonca zašli až tak ďaleko, že cez ekonomiku, cez jej hodnoty, vydrancovanú a rozkradnutú, vedome a cieľavedome, s jasným úmyslom, nevytváraním primeraných podmienok, bránili slovenským ženám rodiť deti.
A bola to práve Konferencia biskupov Slovenska pod vedením biskupa Rudolfa Baláža,
apelujúc na podporu života, vydala výzvu, ktorá sa 3. 7. 1996 čítala vo všetkých kostoloch na riešenie vtedajšej demografickej situácie na Slovensku. Štrnásť podpísaných katolíckych biskupov v nej zdôrazňovalo, že v posledných rokoch dochádza na Slovensku k doteraz nevídanému poklesu pôrodnosti. Tento trend je taký prudký a hlboký, že by pri dlhšom pretrvávaní mohol vážne ohroziť i samotnú existenciu národa. Ak by pôrodnosť bola taká nízka alebo nižšia AKO V ROKU 1995, POČAS ŽIVOTA JEDNEJ GENERÁCIE BY SA POČET OBYVATEĽOV SLOVENSKA ZREDUKOVAL O 20 AŽ 25 PERCENT A POČAS TROCH GENERÁCII O VIAC NEŽ POLOVICU. Odvtedy uplynulo už 25 rokov, a krutá realita dokazuje pravdivosť tejto výzvy.
Keď Cirkev kolaboruje so zločincami, zlodejmi a masovými vrahmi z vysokej politiky
Zbytočne tu človek čakal za posledných 10-15 rokov, že cirkevné elity budú pokračovať v tom, o čom sa hovorilo vo výzve Konferencie biskupov Slovenska zo začiatku júla 1996. Miesto toho zločinci, zlodeji a parazitní darmožráči z vysokej politiky ešte niekoľkonásobne rozšírili páchanie ekonomických zločinov a zločinov proti ľudskosti. A cirkevná nomenklatúra? Ani pol slova, zbabelo mlčia, mlčia, mlčia, akoby sa riadili krédom – NAOKO SA K BOHU HLÁSME, V SKUTOČNOSTI ANTIKRISTOVI SLÚŽME. Dokonca im ešte žehnajú, keď tieto Antikristove plody sa posadia do prvých radov na rôznych verejných cirkevných stretnutiach, slávnostiach či púťach. Akoby ich nezaujímali tie tisíce každoročne predčasne zomrelých cez zločiny proti ľudskosti. Nezaujíma ich utrpenie tých najbezbrannejších, najslabších, najviac zraniteľných, obetí tých, ktorí riadili a riadia tento štát.
Začínam si klásť otázku, keď víťazí zlo nad dobrom, víťazí aj Antikrist nad Bohom?
Vladimír Pavlík
