Rodičia a starí rodičia, ktorí spoločne so zločincami a vlastizradcami z vysokej politiky umožnili, aby ich vlastné deti a vnuci boli okradnutí o budúcnosť vo vlastnej krajine, spoločne ich vyhnali a vyháňajú do cudziny, budúce generácie obrali o detstvo a budúcnosť, tvoria cca 70 % Slovákov, nemožno považovať za súčasť národa, ale len za plebejcov bez vlastného názoru, ktorí nikdy nemajú právo byť súčasťou tohto národa, lebo prispeli a prispievajú k jeho postupnej likvidácii. Národ a každý jednotlivec, ktorý sa zmieri s tým, že bol okradnutý je nielen zbabelý ale najmä neskutočne hlúpy a zaslúži si otroctvo!
Žoldáci ŠTB a VKR spolu s potkanmi vyliezajú z kanálov a priživujú sa na samovražde Lučanského
Tak ako pri novembrovom zamatovom prevrate v roku 1989 opäť začínajú z kanálov vyliezať potkany, ktoré zacítili svoju príležitosť.
S príspevkom spvisiace:
Prečo bývalý dôverník komunistickej vojenskej kontrarozviedky Milan Žitný tak zúrivo obhajuje agentov ŠtB, vrátane Andreja Babiša a spochybňuje Ústavný súd? http://www.necenzurovane.net/18/zitny.html
Bol Milan Lučanský hrdinom a nekompromisným bojovníkom proti mafii?
Nebudem sa detailne zaoberať úplatným policajtom Lučanským, ktorý roky hral svoju hru na dve strany a mal dve tváre. Jednu ako úspešný mafiobijec, ktorý mal vraj zásluhy na odstavení psychopatického vraha Mikuláša Černáka, ktorý pri počte zločinov by bol už dávno vo väzení v každom normálnom štáte. Na druhej strane sa mu úspešne darilo skrývať svoju druhú tvár, priateľa zločincov z podtatranského regiónu, ktorí vďaka tomu, že menej vraždili a viac sa venovali obchodom získali ekonomický vplyv a krytie zo strany úplatných politikov z HZDS, ktorých neskôr nahradil Smer-sociálna mafia. Na túto hru musel ale Lučanský vykazovať aj nejakú činnosť, selektívne si preto vyberal mafiánov na eliminovanie, ktorí už systému prerástli cez hlavu a stali sa nebezpečným toxickým odpadom ako Černák a mnohí ďalší.
S odchodom mečiarovho HZDS na politické smetisko stratil Černák krytie zo strany polície, prokuratúry a justície a definitívne skončili jeho poľovačky a poklepávanie základného kameňa okresného úradu v Krupine, s ministrom vnútra Gustávom Krajčím, keďže štátnu zákazku na stavbu budovy dostala černáková firma r.o. Renox.https://www.sme.sk/c/2182656/vysledky-kontroly-stavby-ou-v-krupine-firmou-mikulasa-c-a-milosa-k-postupili-prokurature.html Jasne to povedal exminister vnútra a exriaditeľ SIS Ladislav Pittner v článku s názvom Černák a politici https://svet.sme.sk/c/870032/cernak-a-politici.html To bola jediná a hlavná príčina prečo skončil Černák v base a keby to nemal za úlohu Lučanský ochotne by to urobil každý iný policajt. Mikuláš černák sa jednoducho prerátal keď sa sám prihlásil v naivnom presvedčení, že mu pomôžu jeho ochráncovia z HZDS. Niečo podobné sa na rozdiel od iných krajín može stať len na Slovensku.
Tak ako si v USA v roku 2016 Američania nečakane zvolili za prezidenta Trumpa, nežiaduceho pre establishment a elity USA , v roku 2020 si Slováci prekvapivo zvolili Matoviča rovnako nežiaduceho pre slovenský establishment blízky, Esetu, progresívcom, exrezidentovi Kiskovi, či tvrdému zástancovi korporatívneho kapitalizmu Sulikovi. Podobne ako Trump aj Matovič bol vďaka finančnej nezávislosti mimo kontroly a preto si mohol dovoliť to čo neurobil nikto pred ním.
Matovič si dobre uvedomoval, že z 5% sa dostal za pár mesiacov na 25% len vďaka tomu, že prezieravo vsadil na to, že značná časť voličov už mala dosť skorumpovaných politických strán a politickej mafie. Preto to čo pred voľbami sľúbil začal naozaj aj realizovať, čím porušil doposiaľ nepísane dohody podľa ktorých sa nikdy nevyšetrovali kauzy do opozície odchádzajúcich politikov a ich nominantov. S týmto ale slovenský establishment nerátal a ako potvrdzujú kroky prezidentky Čaputovej a ministra hospodárstva Sulíka, začali sa politické kalkulácie na oslabenie s konečnou výmenou Igora Matoviča aj za cenu akceptovania referenda o predčasných voľbách. Richard Sulík sa už nechal počuť, že výsledok rozhodnutia občanov v referende treba rešpektovať.
Komu vyhovuje smrť Milana Lučanského?
Lučanského, ktorý sa stal policajným prezidentom len vďaka kozmetickým úpravám Smeru po vražde novinára Kuciaka a jeho generálska hodnosť je rovnako inflačná ako generálska hodnosť nebohého Ladislava Pittnera, dobehla jeho úplatkárska minulosť a predajnosť. V skutočnosti políciu riadil dlhšie ako Lučanský Tibor Gašpar o ktorom sa ale veľa nehovorí a Gašpar toho vie oveľa viac ako Lučanský. Zaujímavé, že toho nikto vo väzbe nebije a nevešia. Kto bol vo väzení veľmi dobre vie, že kto chce spáchať samovraždu ten ju aj spácha a žiadny bachar mu v tom nezabráni.
Logicky smrť Lučanského preto vyhovuje len Smeru SD, politickej mafii, prisluhovačom a žoldákom ŠTB a VKR, a potkanom, ktoré začínajú opäť vyliezať z kanálov, aby sa na nej priživili. Každý súdny človek totiž pochopí, že Lučanský mal cenu pre súčasnú vládnu koalíciou len ako živý, pretože ešte mohol „zaspievať“!
Ďalšou hyenou priživujúcou sa na smrti Lučanského je marketingový prostitút Fedor Flašík, ktorý vyrábal Coca-colu z vody a bilbordové švajčiarske krajinky tvojho srdca v službách Vladimíra Mečiara a neskôr naskočil na tretiu cestu Roberta Fica, za čo sa mu odmenili umiestnením jeho bývalej manželky Moniky za poslankyňu NR SR a neskôr Euro parlamentu.
Ještě mrazivější začátek roku: Lučanského prý na cele zbili, málem vykopli oko z hlavy. To nejhorší se teprve mělo odehrát. V nemocnici
Politický marketér Fedor Flašík prišiel so závažným tvrdením
Lipšic mal NÚTIŤ Lučanského, aby udal POLITIKOV, tvrdí Flašík! Blesková reakcia exministra
A do tretice Ján Čarnogurský s cerifikátom do každého režimu ako to výstižne ilustruje článok PREVRACAČI KABÁTOV AKO ČARNOGURSKÝ ALEBO KOVÁČ MAJÚ VŽDY PRIPRAVENÝ CERTIFIKÁT DO KAŽDÉHO REŽIMU http://www.necenzurovane.net/kovac/kovac7.html, ktorý si dnes zázračne porozumel aj s Kotlebom, čim naviazal na rodinnú tradíciu kedy jeho otec Pavol podpisoval obežník veliteľom Hlinkovej gardy na zaisťovanie majetku odchádzajúcim Čechom a Židom.
Exminister Čarnogurský ŠOKUJE: Nezrovnalosti v prípade
Lučanského smrti? Čo sa mu nepozdáva
Je pozoruhodné ako mnohí okradnutí Slováci, ktorých deti vyhnali do zahraničia, hltajú nehorázne klamstvá týchto troch menovaných a pri tom zabúdajú na vlastnú biedu. Nevadí im, že títo ich hrdinovia si vytvorili svoj blahobyt na ich úkor. Fico dokonca Lučanského, Kičuru, Gašpara, či Kováčika nazval politickými väzňami.
Možno sa dočkáme aj toho, že im postavia sochy v nadživotnej veľkosti a pomenujú po nich ulice ako to už dnes navrhujú priaznivci Smeru -SD. A možno sa po referende a predčasných voľbách a návratu Smero-Hlasu k válovu dočkáme aj Právnickej fakulty Dušana Kováčika a Policajnej akadémie Milana Lučanského v Bratislave.
Tento blog som mohol začať písať až vtedy, keď sa vyjadrili pre mňa všetky dôležité osoby. Medzi ne patrí Flašík, Fico, Saková, Kaliňák, Kolíková, Lipšic a čakal som aj na odozvu médií a hlavne “morálny postoj, v ktorom budú vyzývať na odstúpenie” ministerku spravodlivosti Máriu Kolíkovú.
Nikto nevie, že Milan Lučanský, keď skončil ako prezident policajného zboru, ma požiadal o stretnutie. Samého ma to prekvapilo a až časom som všetkému pochopil. Chcel službu (infobarter), za ktorý mi poskytne dôležitú informáciu ohľadom Paľa Rýpala. Ďalšia komunikácia sa viedla cez ním poverenú osobu. S ním som sa aj stretol a rozprávali sme sa viac ako 5 hodín. Lučanský čítal moje blogy. Priznám sa, že ma to prekvapilo. Počas výmeny správ (cez šifrovanú komunikáciu) sme sa dohodli. Stretnutie s poverenou osobou prinieslo dohodu. Dátum a miesto osobného stretnutia navrhne Lučanský cez osobu, s ktorou som sa z jeho poverenia stretol. Ako stretnutie so zastupujúcou osobou prebiehalo?
V úvode sme rozprávali hlavne o Sátorovi a Rýpalovi. Ja som vysvetlil ako som vnímal Sátora ja a ako sa Paľo dostal ku nemu. Odkiaľ som vedel všetko o stretnutí Lučanský – Sátor a o ďalšom Sátorovom schovávaní sa. Ja osobne som sa pripravil na tri alternatívy rozhovoru:
Slušná a zdvorilá komunikácia s možnosťou dohody (toto bol môj cieľ)
Korupcia – to znamená ponúknutie finančnej odmeny za prácu pre neho
Vydieranie
Po chvíľke už ale zábrany opadli, keďže sa debata viedla v konštruktívnom duchu. Rozhovor sme viedli hlavne o Black PR. O pozadí vlastníkov médií, kto ich financuje, financoval: napríklad Martina Daňa, Hlavný denník, Hlavné správy, ale aj Pravdu, TA3, Sme, Denník N, kto riadi RTVS …. A reč padla aj na to, ako sa kupujú novinári a kto všetko je v tom zapojený. Viedli sme debatu o Kočnerovi, o Lexovej SIS a ich prepojení na podsvetie (krádež vo VUB, Vražda Sýkoru, Remiáša – kto to financoval) o chybách v riadení polície, o podsvetí a ich úlohe v politickom procese celkovo od vzniku SR. Na záver sme si vytýčili približný termín (v ktorom týždni by som sa s Lučanským stretol). Ku stretnutiu v dohodnutom termíne nedošlo, lebo pán Lučanský mi odkázal, že ešte neprišla tá správna doba. Toľko ku môjmu nepriamemu kontaktu.
Keď Jozef Šátek vo svojom statuse nazval Lučanského “Kovbojom,” mal pravdu. Ale treba dodať, že Lučanský bol na začiatku rovný chlap. Čestný policajt, športovec (vyučoval fyzickú obranu v Policajnom zbore), mal odvahu a dušu policajta. Dokázal sa o seba postarať, nemal strach. On ako operatívec bol naozaj dobrý. Toto všetko platilo do rozloženia zločineckej skupiny Černákovcov. Lučanský tam možno prvýkrát priamo nazrel do tajov tajných služieb SR (prepojenie zločincov na tajných ….), ale hlavne zistil na vlastnej koži ako funguje korupcia na najvyšších miestach. Zistil, že sú cenníky za služby (odpustky) a hlavne ak “keš” ide hore ku mocným, dole sa nemusia ničoho báť. A tak sa prispôsobil. Stal sa doslova “Kovbojom”.
Lučanský nebol blbec a veľmi dobre si uvedomoval, že aby mohol brať “odpustky,” tak musí mať krytie. Krytie nemusí byť len od nadriadených alebo politikov, krytie si dobrý policajt vybuduje aj sám. Lučanský vedel, že sila “krytia argumentov” je v sile archívu. Vedel, že aj keby ho mali vyraziť, so silným archívom sa mu nič nestane. Mal to overené už od čias Radičovej vlády. Ako príklad uvediem stretnutie so Sátorom. Sátor ho oslovil úmyselne. Vedel, že Lučanský jeho pozvanie prijme. A mimochodom na tom, že operatívec alebo policajt ide na stretnutie s členom podsvetia, nie je nič neobvyklého a nemorálneho. Je to úplne normálny postup. Polícia informácie potrebuje a preto sa s členmi podsvetia môže kontaktovať. Nemusí však pristúpiť na kompromis – to znamená, nemusí prísť ku “historickému kompromisu”. To znamená dohodu s jedným s gangom na úkor druhého gangu. Sátor v tej dobe vedel, že ho chcú zabiť, čiže on chcel spolupracovať z pragmatických dôvodov. Zároveň si musíte uvedomiť, že Sátor (napriek tomu, že bol vrah a mafián), bol rodinne založený. Rodina Sátorovi veľmi chýbala, preto sa chcel vrátiť a dal ponuku na zobchodovanie informácií... Nadriadený (Spišiak) ale tento bárter – kompromis odmietol.
A tu by som sa pristavil. Ako som písal vyššie, Lučanský si na konci kariéry uvedomil, že politické krytie končí. Vedel, že keď vtedy ( v čase Sátora) odmietli vymeniť informácie za beztrestnosť, tak teraz sa stane to isté. Vedel, že nastane zatváranie policajtov, mafiánov, bielych golierov…. Lučanský na jeseň chcel len jedno, ochrániť seba a vlastnú rodinu. Toto bol jeho hlavný cieľ a tomu chcel podriadiť všetko. Preto ma oslovil a bol ochotný mi dať pre mňa tú najdôležitejšiu informáciu – kde je Paľo Rýpal. To je hlavný dôvod, prečo už vtedy premýšľal nad menami právnikov, nad mediálnym krytím a kto dokáže vypustiť informáciu, ktorá dokáže dať odkaz o jeho budúcich krokoch.
Momentálne veľa ľudí v médiách, na sociálnych sieťach, ale aj v radoch politikov tvrdí, že Lučanský bol ich priateľ. Ja tvrdím, že klamú. Lučanský v septembri už nechcel mať priateľov. On od začiatku leta myslel len na jednu vec. Ochrániť vlastnú rodinu. Uvedomte si, že aj on sa stal súčasťou prostredia “odpustkov, našich ľudí a všetkých tých kšeftov”. Uvedomte si, že aj on na inšpekcii zničil veľa policajtov na niekoho rozkaz, ktorí teraz čakali len na pomstu. Lučanský vedel, prečo museli rozpustiť tím Kuciak (bolo to z politických dôvodov). Vedel, že ak by to neurobili, pravda o objednávateľovi vraždy Kuciaka a Kušnírovej by vyšla napovrch. Podľa odkazov a krátkej komunikácii som pochopil, že vie, čo ho čaká. Preto tvrdím, že predvolanie Milana Lučanského neprekvapilo. Očakával to. Len sa zle pripravil. Nepredpokladal, že naberú odvahu ho zavrieť. Lučanský bol pripravený bojovať. V hlave mal mená obhajcov, pripravenú mediálnu obranu a hlavne mal archív s informáciami. Len zabudol na jednu vec. Väzenie v Prešove je špecifické. Nepočítal so zradou medzi vlastnými. Nepočítal s odmietnutím obhajcov, ktorých si naplánoval. Nepočítal s informačnou pomstou vo vlastných policajných radoch. Hlavne nepočítal s tým, že mu buchnú sadze hneď pri prvom výsluchu. Čo bola jeho najväčšia chyba, ktorej sa dopustil pred elitnými vyšetrovateľmi a operatívcami NAKA. Hneď totižto vytiahol tromfy a v rukávoch mu už nič neostalo. Toto bola kľúčová chyba. Nie preto, že povedal Lipšicovi to, čo povedal. Ale preto, že útokom vlastne ukázal, že má strach a odkryl to, čoho sa bojí. Uvedomte si, že Lučanský zaútočil na obhajcu - Lipšica, ktorému iba pred pár dňami dal ponuku na obhajobu. Ak si myslíte, že Lučanský konal iracionálne, tak sa veľmi mýlite. Lučanský chcel v tichosti odísť do zabudnutia a venovať sa svojej rodine a chrániť ju. Len si neuvedomil, že po jeho odchode sa v polícii rozbehla vojna policajtov naplno. Ona síce prebieha už nejaký ten rok, ale teraz je na úrovni “buď vy, alebo my”. Z toho vyplýva, že tam kde je vojna, tam sú aj obete. Bez obetí nejde nikde na svete vyčistiť mafiánsky chliev. S týmto faktom doteraz nikto z obvinených nepočítal.
Z racionálneho sveta faktov sa teraz presuňme do bulvárneho a iracionálneho sveta Fedora Flašíka a jeho umeleckej investigatívy. Flašík vo svojom statuse reagoval emotívne. A aj on urobil osudovú chybu:
Flašík použil citácie dialógu medzi Lipšicom a Lučanským počas výsluchu Milana Lučanského. Problém Flašíkovho tvrdenia je v základnom fakte. Fašík tam nebol! Čiže mal len sprostredkované informácie a ako vieme, sprostredkovaná informácia podlieha informačnému šumu a nie je teda až tak dôveryhodná ako informácia zúčastnených. To za prvé.
Za druhé: nebudem Flašíka konfrontovať s Lipšicom. Budem ho konfrontovať s bývalým elitným policajtom Šátekom, ktorý jasne napísal:
“Takým operatívcom ako bol aj gen. Lučanský som hovoril „kovboji“.
Žili vo vlastnom svete, v ktorom mali svoje pravidlá, svoje „zákony“, v ňom sa cítili doma, bol to svet pre silných vlkov a každý sa pokúšal byť vodcom svorky. Je to boj o informácie, prostriedky k ich získaniu sa nevyberajú, takmer všetko je povolené, sľuby sa sľubujú, robia sa malé i veľké podvody a klamlivé úskoky. Pri takejto vysokej hre ide o život, každá chyba, krok vedľa sa trestá a pokiaľ sa pohybujete vo vyšších zločineckých skupinách, tak trestom je smrť. S tým vedomím spávate i vstávate, musíte na to pamätať a pri „operatívnych kombináciách“ veci plánovať tak, aby ste ochránili seba, svojich kolegov, prípad i svoju rodinu”.
Pán Šátek tým vysvetlil amatérskemu a bulvárnemu analytikovi Flašíkovi všetko. Chcem Vás ale upozorniť na iný fakt. Flašík je len obyčajný poštár. V spleti informácií ešte nehrá žiadnu veľkú úlohu. Oveľa vplyvnejšia osoba je napríklad Jana Teleki, ktorá riadi Lexove impérium Eurorešpekt a Hlavný denník. Toto impérium pre nich rozbiehal Peter Králik. Prečo Vám to píšem? Lebo šedou eminenciou tohoto mediálneho domu bola od začiatku Jana Teleki. Tá Jana Teleki, ktorá sa ponúkla mne a Ivetke Rýpalovej pomôcť pri hľadaní Paľa Rýpala. Ponúkla sa, že má archív a dôležitú informáciu v prípade vraždy Rýpala. Ako sa ukázalo časom, nemala nič. Jediným dôvodom bolo vytiahnuť informácie od nás a posunúť ich ďalej. Keď získala to, čo potrebovala, tak si vymyslela legendu z prostredia Demokratickej strany a napísala, že končí. Ako dodatok mi povedala, že si všetky rozhovory nahrávala… Vtedy som chytil také nervy, že som jej okamžite vysvetlil, čo si s nahrávkami môže… a zablokoval som ju všade. Okamžite som volal Petrovi Králikovi (bol oficiálne jej šéfom v Hlavný denník) a požiadal ho o stretnutie. Na začiatku som bol veľmi milý. Po pár minútach som zmenil tón diskusie a vysvetlil mu, že takéto veci sa nerobia a budú niesť následky, ak s tým neprestanú. Z diskusie sa stal môj monológ, respektíve diktát. Vysvetlil som mu, čo Jana urobila a že svojim konaním prekročila povestnú rieku Rubikon. Aby pochopil, že napriek jeho silným sponzorom mám tromfy v rukách ja, tak som išiel postupne. Najskôr som mu ukázal celú originálnu zložku Jany Teleki aj s Teleki Holdingom. Potom som mu vysvetlil, že viem o jeho dlhoch (60 tisíc eur) a viem aj to, kto mu ich vyplatil. Potom som mu vysvetlil, že viem o tom, čo chystajú a kto je jeho tajomný sponzor a koľko mu dali na rozbeh Hlavného denníka. Bolo to 70 tisíc eur, plus každý mesiac 15 tisíc eur. Zároveň som vedel, že chystajú otvoriť internetovú televíziu. Na dôvažok som dodal, že kľudne pôjdem do boja aj s Vladimírom Lexom a nech ho odomňa pozdravuje. S dodatkom, že pán Vladimír vie, čo mám v archíve ja. Od tej doby mi Jana Teleki dala pokoj. Píšem Vám to preto, aby ste pochopili ako fungujú takzvané alternatívne médiá. Vyhliadnu si zadĺženého novinára – vykešujú dlhy, dajú státisíce eur ročne na funkčný portál a dodávajú témy. Sponzori (majitelia) zároveň zabezpečia otvorené zdroje na generálnej prokuratúre, polícii a súdoch. Alternatívny novinár sa tak v konkrétnych “ťažkých dobách” stane len štváčom a poštárom informačných šumov. To bol dôvod, prečo som čakal na všetky tie vyjadrenia politikov a na morálne odkazy novinárov, aby som vedel kto za koho kope. Len taká drobnosť. Róbert Fico je v Karibiku v rezidencii jedného oligarchu, ktorý má developerské projekty na Kube a Dominikánskej republike. Hovorí sa tomu kompletný servis pre politikov a novinárov.
Samovražda generála Milana Lučanského so sebou nesie jedno velké memento. Na jeho začiatku je korupcia, vydieranie, politické riadenie polície a policajtov, ich šikanovanie a výhody ak svoju pozíciu odovzdáte do rúk organizovaného zločinu pod dohľadom konkrétnej politickej strany a konkrétnych politikov. Podľa toho, čo som za tých pár dní zistil, tak mi to vychádza skôr na hru s názvom STOPERCENTNÁ LOŽ. O čo v tejto hre ide? Na to aby ste ju mohli rozohrať, musíte získať na záujmovú osobu informáciu, ktorá ho ľudsky, profesne a spoločensky zničí do minúty. Ak takúto informáciu máte, tak ju danej osobe poviete. Nevydierate ho, len mu dáte najavo, že to viete. Potom si počkáte a sledujete ako sa správa a ako koná. Po čase mu ponúknete určitý druh spolupráce. Ak ju odmietne, spustíte akciu, v ktorej mu dokážete, že sa nedokáže nijakým spôsobom brániť. Napríklad vypustíte do médií stopercentnú lož a vy ju nedokážete účinne poprieť, pretože strach Vám to nedovolí. Potom už prídu len s jednou možnosťou. A to je poslušnosť. V takomto prípade máte len dve možnosti. Prvá je začať spolupracovať a stať sa otrokom. Druhá možnosť je spáchať samovraždu.
Pre mňa osobne je samovražda Milana Lučanského veľkou ľudskou tragédiou a zároveň nikdy nepochopím, prečo štát dopustil, aby si siahol general Milan Lučanský na život. Pretože on mohol byť tým, čo policajti, prokurátori a sudcovia volajú – Zlatá rybka – ktorá Vám splní tri najväčšie želania. Generál Lučanský bol ochotný zobchodovať svoje informácie. Viem to preto, lebo mi to ponúkol. Zlatú rybku by sme si mali chrániť a nie ju nechať napospas predátorom.
S odchodom mečiarovho HZDS na politické smetisko stratil Černák krytie zo strany polície, prokuratúry a justície a definitívne skončili jeho poľovačky a poklepávanie základného kameňa okresného úradu v Krupine, s ministrom vnútra Gustávom Krajčím, keďže štátnu zákazku na stavbu budovy dostala černáková firma r.o. Renox.
Jedným z nich je bývalý konfident Vojenskej kontrarozviedky Milan Žitný, ktorý sa objavuje vždy ako hasič ak ide o kauzy politických zločincov alebo spolupracovníkov ŠtB. Tak ako obhajoval Mečiara či Babiša, čo podrobne rozoberá článok Vladimíra Pavlíka s názvom
