Rodičia a starí rodičia, ktorí spoločne so zločincami a vlastizradcami z vysokej politiky umožnili, aby ich vlastné deti a vnuci boli okradnutí o budúcnosť vo vlastnej krajine, spoločne ich vyhnali a vyháňajú do cudziny, budúce generácie obrali o detstvo a budúcnosť, tvoria cca 70 % Slovákov, nemožno považovať za súčasť národa, ale len za plebejcov bez vlastného názoru, ktorí nikdy nemajú právo byť súčasťou tohto národa, lebo prispeli a prispievajú k jeho postupnej likvidácii. Národ a každý jednotlivec, ktorý sa zmieri s tým, že bol okradnutý je nielen zbabelý ale najmä neskutočne hlúpy a zaslúži si otroctvo!
Hlavná stránka

Ktože to obhajuje zločiny v slovenskom zdravotníctve?  

https://twitter.com/VladimirPavlik1

https://vk.com/vlado.pavlik

 
                     Ani jedna krajina v rámci Európskej únie nepácha voči zdravotníctvu také zločiny proti ľudskosti ako ponovembrové Slovensko v zastúpení vlád a parlamentov, spôsobené hlavne jeho vykrádaním. Ako je to možné? Veď zločineckí vyvrheli ktorí to robia nepretržite 28 rokov, musia predsa vedieť, koľké tisíce nevinných obetí kvôli tomu predčasne zomrie. Pričom do riadiacich funkcií do najvyšších zdravotníckych kruhov, počnúc ministerstvom zdravotníctva, nie sú nominovaní ľudia so základným vzdelaním, ale odborníci s vysokoškolským vzdelaním, teda, odborníci s primeranou praxou či už ako lekári, alebo vedeckí pracovníci v tomto odbore. Ako je to možné, že nebránia svoju profesijnú česť, a nepostavia sa na odpor zločineckým a psychopaticko-sadistickým vyvrheľom z ponovembrových vlád a parlamentov, v drvivej väčšine nerozumejúc problémom zdravotníctva, kde jeho vykrádanie považujú za bežnú vec, veď mnohí z nich si aj takto zvyšujú svoj osobný blahobyt, pričom dobre vedia, aké to má následky. Vrátane tých najväčších –predčasnej straty ľudských životov.

          Žiaľ, aj medzi špičkovými odborníkmi zo zdravotníctva, aký to paradox, sú jedinci, podľa môjho názoru úchylní a zvrátení jedinci, ktorí nielen vedome, a mám na to dostatok dôvodov to verejne hovoriť a písať, budú sa tváriť, že zdravotníctvo nie je v kolapse vinou politikov, ktorí ho rozkrádajú, ale vinou radových občanov, ako keby kvôli ním sa zdravotníctvo na Slovensku nedokáže pohnúť vpred.

          Ako konkrétny dôkaz, podľa môjho názoru, tu môže poslúžiť blog v denníku SME, z 8. 10. 2021, pod nadpisom – Za málo peňazí, málo muziky alebo prečo sa slovenské zdravotníctvo nedokáže pohnúť vpred.Jeho autor, Michal Pišoja, napísal o sebe, že vyštudoval medzinárodné vzťahy na Ekonomickej univerzite v Bratislave. Od roku 2014 pracuje pre AGEL, najprv ako riaditeľ Nemocnice Košice - Šaca. V súčasnosti je predsedom predstavenstva a generálnym riaditeľom AGEL SK a predsedom predstavenstva AGEL a.s. Zo svojej pozície dozerá na chod 27 nemocníc na Slovensku a v Českej republike. Hovorí štyrmi svetovými jazykmi.

Ako prílohu uverejňujem jeho blog, pričom s mnohými jeho názormi budem polemizovať, lebo mám taký pocit, že verejne a vedome klame a zavádza. V prvom odseku konštatuje, že celý zdravotnícky sektor bol minulý rok ešte viac podvyživený ako po iné roky.V druhom odseku mimo iného tvrdí či konštatuje, že nedostatočné financovanie zdravotníctva je dlhodobým problémom, v čom má plnú pravdu, len zabudol napísať, prečo je to tak. V treťom odseku burcuje tvrdením, že slovenské zdravotníctvo je v dôsledku nesystémových zmien a pretrvávajúceho nedofinancovania v núdzovom stave už niekoľko rokov. Povinnosťou nás všetkých, podľa neho, je treba tomuto krízovému stavu zabrániť a prijať systémové financovanie zdravotníctva.V štvrtom odseku konštatuje, že zdravotníci dlhodobo upozorňujú na podfinancovanie zdravotníctva, odvoláva sa na historické minimum nízkej platby štátu za svojich poistencov, ktorá sa v roku 2020 dostala na historické minimum 32 eur.V šiestom odseku za riešenie považuje, ako typický zajacovský pravičiar i zadefinovanie nároku pacienta a jasné určenie toho, na čo má poistenec nárok z verejného zdravotného poistenia. Druhým krokom by malo byť vyňatie niektorých úkonov z verejného zdravotného poistenia a ich následné spoplatnenie buď vo výške 100 % nákladov na liečbu lacnejších chorôb alebo zadefinovaním percenta, ktorým sa má pacient na svojej liečbe finančne účastniť pri nákladnejších úkonov.

Verí autor dotyčného blogu tomu, čo napísal?

          Mám dosť dôvodov napísať, že autor blogu je nielen nadštandardne vedomostne a rozumovo vyspelý, a práve preto sa pýtam, či skutočne v tom dobrom či najlepšom úmysle napísal tieto myšlienky na obnovu zdravotníctva na prospech nás všetkých? Podľa toho čo napísal, prichádzam k záveru, že je to typický Rudolfzajacovec, ktorého matka mala lekársku profesiu, do novembra 1989 typické dieťa ortodoxnej boľševickej rodiny, ktorý po Novembri 1989 pocítil potrebu stať sa najpravicovejším pravičiarom a najreformovanejším reformátorom nášho zdravotníctva. Ako urológ získal pred novembrom 1989 atestáciu prvého a druhého stupňa, takže musel splniť príslušné odborné parametre aby ich získal. Ale považujem za nutné aj povedať, ako dopadli jeho zdravotnícke reformy počas jeho ministrovania, keďže autor tohto blogu, pričom zastávam názor, že úmyselne vynechal hlavný problém biedy nášho zdravotníctva – JEHO VEDOMÉ A ÚMYSELNÉ KAŽDOROČNÉ ROZKRÁDANIE, KEĎ PRÁVE PRE TOTO KAĎÝ ROK PREDČASNE PRÍDE O ŽIVOT NIEKOĽKO TISÍC NEVINNÝCH ĽUDÍ.Preto tu predkladám ukážku svedectva zo strany Rudolfa Zajaca, keď bol na funkcii ministra zdravotníctva, lebo mám dosť dôvodov si myslieť, že aj autor dotyčného blogu je jeho klon.

          Na kongrese v Trnave bola Dzurindovou Slovenskou demokratickou koalíciou dňa 4. júla 1998 schválená ZMLUVA S OBČANMI SLOVENSKA, keď v bode číslo 9 sa hovorí: ZASTAVIŤ OHROZOVANIE ŽIVOTA A ZDRAVIA OBČANOV ZVÝŠENÍM FINANČNÝCH PROSTRIEDKOV NA ZDRAVOTNÍCTVO. Aká bola ale realita? Po šiestich rokoch vládnutia tejto tzv. reformnej pravice vtedajší minister zdravotníctva Rudolf Zajac v Nočných dialógoch Slovenského rozhlasu dňa 23, 4. 2004 priznal, že na Slovensku zomierajú ľudia, ktorých by bolo možné zachrániť, no na prístroje a vybavenia chýbajú peniaze. Vrcholom tohto cynizmu na účet slovenských občanov bolo, že minister zdravotníctva Rudolf Zajac dostal od Svetovej banky pôžičku 2,7 miliardy korún nie na nákup nových prístrojov a zariadení, ale na vysvetlenie reforiem v zdravotníctve?!?! Tak sa pýtam, čo pre tieto zvery a hyeny znamenal život radového slovenského občana?

Zneužíva autor tohto blogu svoje rozumové a odborné vedomosti na podporu a obhajovanie zločinov proti ľudskosti pri vykrádaní zdravotníctva, keď o tom mlčí?

          Po prečítaní dotyčného blogu stále viac a viac mám taký dojem, že jeho autor patrí medzi bezcitných amorálnych cynikov, ktorínajzvrhlešie zločiny páchané na zdravotníctve zo strany politikov, tak následky sa prenášajú systémom kolektívnej viny na tých najbezbrannejších - na nevinných občanov. Nepotrebujú k tomu ani koncentračné tábory ani plynové komory. Postupná likvidácia slovenského národa bola prepnutá na vyššie obrátky. Nečudujme sa. Veď máme najzločineckejších politikov v rámci Európskej únie a najzbabelejší národ v rámci Európskej únie. Záverom – bolo by naše zdravotníctvo podfinancované, keby nebolo rozkrádané?

Vladimír Pavlík


Blog8. októbra 2021 7:2868commented

Za málo peňazí, málo muziky alebo prečo sa slovenské zdravotníctvo nedokáže pohnúť vpred

Michal PišojaMICHAL PIŠOJA

Koncom novembra 2020 sa konala unikátna tlačová beseda. 6 veľkých zdravotníckych organizácii na nej vystúpilo spolu, od zástupcov nemocníc až po pacientov. Všetky tieto subjekty, ktoré sa neraz ocitli i na opačnej strane názorového spektra, spoločne vyzvali kompetentných, aby navýšili platbu za poistencov štátu, pretože celý zdravotnícky sektor bol minulý rok ešte viac podvyživený ako po iné roky.

Na Slovensku totiž stále platí, že za málo peňazí poskytujeme v zdravotníctve málo muziky. Nedostatočné financovanie zdravotníctva je dlhodobým problémom a snaha na efektívne riadenie ambulancií či nemocníc už pomaly ale isto naráža na svoje limity. Všetky ustanovizne sa snažia za čo najmenej peňazí poskytovať tú najexcelentnejšiu zdravotnú starostlivosť, no bez navýšenia zdrojov v sektore sa bude excelentnosť budovať len ťažko.
Všetci sme veľmi intenzívne vnímali núdzový stav na Slovensku v súvislosti s pandémiou a vzhľadom na stúpajúce počty pozitívnych prípadov na covid-19 sa núdzový stav možno na Slovensku onedlho obnoví. Málokto si však uvedomuje, že slovenské zdravotníctvo je v dôsledku nesystémových zmien a pretrvávajúceho nedofinancovania v núdzovom stave už niekoľko rokov.Dnes ale s pokojným svedomím môžeme nazvať tento stav krízový. Povinnosťou nás všetkých je však tomuto zabrániť. Jedným z krokov, ktoré vyššie menovaní požadovali naplniť už minulý rok bolo i prijatie systémových zmien financovania zdravotníctva, no tých sme sa dodnes nedočkali a to i napriek tomu, že tretia vlna pandémie sa už masívne hlási o slovo. Jedine jasné systémové zmeny dokážu zabrániť prehlbujúcemu sa nedostatku zdravotníkov, zníženiu úrovne poskytovania zdravotnej starostlivosti, ako i celkovému rozvratu zdravotného systému.

Zdravotníci, dlhodobo upozorňujú na podfinancovanie zdravotníctva, s čím súvisí aj nízka platba štátu za svojich poistencov, ktorá sa v r. 2020 dostala na historické minimum 32 €. V porovnaní s Českou republikou, ktorá na jedného poistenca štátu vynakladá 65 eur, tak Slovensko masívne zaostáva i za našim susedom. Ak by štát navýšil platby za svojho poistenca na úroveň z pred takmer šiestich rokov, na úroveň 5% z priemernej mzdy, tak by do zdravotníctvo prišlo dodatočných 450 miliónov eur.
Disponibilné zdroje v zdravotníctve síce v roku 2020 medziročne vzrástli o 107,20 mil. eur, čo predstavuje nárast 1,69%, no zaplatené poistné vzrástlo len o 0,14 %, pričom platba štátu za jeho poistencov poklesla v porovnaní s predchádzajúcim rokom o 2,97 %. To znamená, že platba štátu za jej poistencov bola v porovnaní s rokom 2019 nižšia o 35,77 mil. eur. Priemerná mesačná platba štátu za jeho poistenca klesla v roku 2020 na 32,42 eura. V porovnaní s rokom 2019, kedy bola priemerná úhrada štátu vo výške 34,34 eur, štát uhradil mesačne za svojho poistenca menej o 1,92 eur.

V zdravotníctve je potrebných viac peňazí a štát si musí zvoliť akým spôsobom do chce urobiť. Alternatíva číslo jedna je navýšenie platby za poistenca, existujú však i iné alternatívy, ktoré však budú politicky nákladnejšie. Medzi tieto alternatívy patrí i zadefinovanie nároku pacienta a jasné určenie toho, na čo má poistenec nárok z verejného zdravotného poistenia. Druhým krokom je vyňatie niektorých úkonov z verejného zdravotného poistenia a ich následné spoplatnenie buď vo výške 100% nákladov na liečbu lacnejších chorôb alebo zadefinovaním percenta, ktorým sa má pacient na svojej liečbe finančné účastniť pri nákladnejších úkonov. Je potrebné zdôrazniť, že platby od klientov by pre pacientov neboli likvidačné, no sektoru zdravotníctva by dodatočné príjmy pomohli i pri budovaní excelentnosti poskytovania zdravotnej starostlivosti na Slovensku.
Alternatív je teda viacero, no jednu z vyššie menovaných si štát musí zvoliť, alebo môže prekvapiť všetkých naokolo a vyrukovať s inou alternatívou. No vymýšľanie teplej vody je zbytočné, zdĺhavé a v konečnom dôsledku i drahé.

    

   PRINT RSS


             
Hlavná stránka