Rodičia a starí rodičia, ktorí spoločne so zločincami a vlastizradcami z vysokej politiky umožnili, aby ich vlastné deti a vnuci boli okradnutí o budúcnosť vo vlastnej krajine, spoločne ich vyhnali a vyháňajú do cudziny, budúce generácie obrali o detstvo a budúcnosť, tvoria cca 70 % Slovákov, nemožno považovať za súčasť národa, ale len za plebejcov bez vlastného názoru, ktorí nikdy nemajú právo byť súčasťou tohto národa, lebo prispeli a prispievajú k jeho postupnej likvidácii. Národ a každý jednotlivec, ktorý sa zmieri s tým, že bol okradnutý je nielen zbabelý ale najmä neskutočne hlúpy a zaslúži si otroctvo!
Hlavná stránka

Neuveriteľný hyenizmus a cynizmus slovenských mediálnych prostitútok  

https://twitter.com/VladimirPavlik1

https://vk.com/vlado.pavlik
 
          

Zosnulý prokurátor JUDr. Vladimír Kolník celým svojim životom dokázal, že úctu a obdiv si zaslúžil nielen počas svojho osobného a profesijného života, ale úctu a obdiv si zaslúži aj po smrti aspoň primeranou spomienkou, ako to urobilo Svetové združenie bývalých československých politických väzňov, ktoré na svojich stránkach o tom podrobne informovalo. Vedenie SZCPV aj s kompletnou dokumentáciou, to zaslalo všetkým relevantným médiám a tlačovým agentúram na Slovensku. Okrem Ústavu Pamäti národa a Konfederácie politických väzňov sa o tom nikto ani len nezmienil.

Hanba a hnus, že spomedzi nich sa nenašiel nikto, čo by bol aspoň pár riadkami písaného slova schopný oceniť tohto vzácneho človeka. Neviem, či na prstoch jednej ruky by sa dali spočítať ľudia z prokurátorskej branže, ktorých by bolo možné k nemu prirovnať. Napríklad s banskobystrickým sudcom Samuelom stopili spisy ŠtB na konkrétnych predstaviteľov tajnej cirkvi, na základe ktorých mali byť súdení. Riskovali svoje vlastné životy, lebo pokiaľ by ich bola ŠtB odhalila, s najväčšou pravdepodobnosťou by to neboli prežili.


Vladimír Kolník sa do pomocných technických práporov dostal po udaní komunistami – bývalými gardistami, ktorí za druhej svetovej vojny udali aj jeho brata za prípravu povstania a ten takmer neprežil väznenie v koncentračnom tábore Dachau. Vladimír Kolník musel, hoci mal ako študent literárnej vedy a slovenčiny na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského odklad, koncom októbra 1952 narukovať do PTP, kde prežil 25 mesiacov. Najskôr dostal uniformu Wehrmachtu, neskôr bol prevelený z Mostu do vojenských priestorov na Šumavu.

Pétépáci boli ubytovaní vo vyrabovaných domoch po vyhnaných Nemcoch - cez deravú strechu pršalo a nepomohlo ani to, keď si nad pričňu natiahol celtu. Vladimír Kolník pracoval na stavbe vojenskej strelnice a spomínal, že práce pokračovali aj v 25-stupňových mrazoch, keď bol sneh po pás. V nedele, keď vojaci nepracovali, sa museli v tomto hlbokom snehu plaziť a popoludní počúvať politické školenia. Na jar vykladali z vagónov kamenie a dláždili vojenské cesty.
Neskôr bol Vladimír Kolník presunutý do antracitovej bane Pluto v Litvínove, kde so spoluväzňami fáral v 60-centimetrovom sloji. Pracoval tiež na stavbách v Kostomlatoch pod Milošovkou, do civilu bol prepustený z Kletečnej.

Po prepustení mal Vladimír Kolník zákaz študovať na vysokých školách, tak sa zamestnal v Hydrostave a v Slovnafte. Počas stavby Slovnaftu bola v roku 1959 jeho čata vyhlásená za najlepšiu. Keď stavbu navštívil povereník stavebníctva, spýtal sa ho, akú odmenu by chcel za prácu, a tak odpovedal, že štúdium práva. Povereník slovo dodržal a Vladimír Kolník v roku 1966 ukončil štúdium na Právnickej fakulte Univerzity Komenského. V roku 1968 sa stal okresným prokurátorom v Považskej Bystrici, odkiaľ musel v roku 1973 po zákroku Okresného výboru KSS odísť. Následne vykonával trestný dozor v Žiline a po páde komunizmu sa tu stal vedúcim prokurátorom. Ako jediný prokurátor dostal do vyšetrovacej väzby okresných funkcionárov KSS z Považskej Bystrice, ale prípad musel zanechať, bol odvolaný z funkcie a už v roku 1992 musel odísť do dôchodku, na základe vykonštruovaných obvinení vtedajším poslancom Federálneho zhromaždenia a primátorom Žiliny, protislovenským škodcom a alkoholikom Jánom Slotom a vtedajším generálnym prokurátorom Bachom, evidovaným dôverníkom ŠtB, ev. č. 28540, kr. meno Béla a ev. č. 37101, kr. meno Rádio, bol profesijne zlikvidovaný. V roku 2012 vydal básnickú zbierku Verše.
Vladimír Kolník zomrel 23. januára 2020 vo veku 87 rokov. Nech odpočíva v pokoji.
Zdroj: Peter Sandtner, Konfederácia politických väzňov Slovenska


TAK AKO VTEDY VLADIMÍRA KOLNÍKA A JEHO BRATA UDALI GARDISTICKÍ HAJZLI, TERAZ UDÁVAJÚ ICH DETI A VNUCI CEZ ZDEDENÉ GÉNY. Tieto gény majú svoju živnú pôdu nielen prakticky v každej ponovembrovej strane, no najviac sa im darí v Kotlebovej ĽS NS. 

Pohrebná svätá omša sa konala 27. januára vo Farskom kostole Návštevy Panny Márie v Považskej Bystrici a pohreb sa uskutočnil na novom cintoríne.

Vladimír Pavlík


Opustil nás JUDr. Vladimír Kolník, statočný a čestný človek, skutočný kresťan, nikdy na neho
 

                     Nebudem písať o tom, čo bude ako bohatá príloha tohto nekrológu, preto tu doplním svoje osobné spomienky na 30-ročné priateľstvo s týmto výnimočným človekom. Poznali sme sa skoro 30 rokov, pričom sú veci, na ktoré sa nedá zabudnúť. On prokurátor, jeho manželka profesorka na Strednej priemyselnej škole v Považskej Bystrici, vychovali dve deti, chlapcov, obaja sú lekári. Jeho manželka, pani Mária, učila môjho otca, keď si dopĺňal vzdelanie vo večernom štúdiu, popri zamestnaní. Jednalo sa nielen o mimoriadne inteligentných ľudí, pričom každé moje stretnutie počas návštev v ich byte – a nebolo ich málo, ma vždy o niečo obohatili. Možno aj preto, akoby to sám Nebeský Otec zrežíroval, že najskôr zomrela ona, a o šesť týždňov odišiel ku nej do večnosti aj on, samotný. Hovorí sa, že manželia, ktorí sa celý život vzájomne milujú, že jeden bez druhého dlho neprežije.

Žiadny pocit nadradenosti, pokiaľ mi chcel niečo vytknúť, dokázal to povedať s neuveriteľnou noblesou, pričom, nikdy sa nesnažil mi dať najavo, že sa mám podľa toho aj riadiť. Nikdy nemal snahu spochybňovať moje názory a argumenty, často krát mi pomáhal svojimi právnickými vedomosťami. Každá jeho kritika či protiargument boli vedené úprimne a od srdca. Môj nebohý otec k jeho manželke, jeho učiteľke na večernej priemyslovke cítil neuveriteľný rešpekt, obdivoval jej trpezlivosť, lebo v triede boli zväčša ľudia od 35 do 50 rokov, ktorí si takouto cestou dopĺňali vzdelanie, trebárs aj po 20-30-tich rokoch.

Nikdy nezabudnem na ten deň, keď prišiel prvý krát ku nám na návštevu. Otec už vtedy nežil, ale matka stále mala na pamäti, čo vyprával otec o jeho manželke, ktorá ho na večernej priemyslovke učila. Môj ty Bože, ako bola strémovaná, neustále mi opakovala, či sa mu bude u nás ľúbiť. Ten jeho príchod bol fascinujúci, akoby dopredu tušil či cítil matkine obavy. Chytil jej obe ruky, pohladil ich a pobozkal ich.....
Milý Vlado, ďakujem Bohu za tú chvíľu, kedy sme sa spoznali, za všetko, čo sme spolu prežili. Nech Nebeský Otec je v blízkosti Tvojej duše. Zaslúžiš si to.

Vladimír Pavlík


JUDr. Vladimír Kolník-prvý zľava, Vladimír Pavlík-druhý zľava

NEBOJTE SA
(Kristus bol revolucionár. Najväčší v dejinách a nasledovania najhodnejší) 

Sú ľudia, ktorým sa korí svet. A nevie prečo. Zajtra ich opľuje, zatratí a pochová do zabudnutia. Chodia svetom odetí v purpure slávy, ovešaní metálmi. Pripomínajú človeku kométu letiacu a zanikajúcu na oblohe tichej letnej noci. Vyhýbajú sa úzkostlivo pravde o sebe, ktorá je taká ťažká a taká jednoduchá . Na scéne dejín, ktoré plynú ako valiaca sa rieka nezadržateľne k svojmu zániku vo večnosti, kúzlia ako eskamotéri z ruží klam pre tlieskajúce publikum. Hľa, podvod, lož a sladká prázdnota nezmyselnej cesty časom. A čo je pravda? Iba fluidum Pilátovej skepsy?! Pravdou je láskavá a tichá, svojou nekompromisnosťou v pokore impozantná hrdosť muža, človeka a Boha v jednej osobe, v tom nepreniknuteľnom tajomstve ukrytom pred múdrosťou ľudí, ktorý stál pred Pilátom. Kristus povedal: "Ja som sa na to narodil a na to som prišiel na svet, aby som vydal svedectvo o pravde." /sv. Ján 18.36/ 

         Kristus nie je legendou, ani mýtom, kde ho chceli zatlačiť fašisti a komunisti - tí úhlavní nepriatelia pravdy, tí apokalyptickí jazdci dejín zla, podlosti a egoizmu . Diabol kráčal dejinami človeka v rôznom rúchu. Jeho stopy v tomto 20. storočí zostali zaliate krvou a utrpením miliónov obetí. Prechádza ním odetý v metamýte fašizmu a komunizmu so súčtom megavrážd. Jeho cieľom je dosiahnuť genocídu ľudstva. a nemá k tomu ďaleko. 

         Kristus bol revolucionár. Najväčší v dejinách a nasledovania najhodnejší. Hovoril pravdu mocným tohoto sveta. Farizejov, saducejov, veľkňazov, mocných pánov zo sanhedrinu, najvyšších sudcov nazval bez rozpakov obielenými hrobmi, ktoré sú biele a čisté na povrchu, zapáchajúce však vo vnútri, prevracal stoly peňazomencov, vtedajších bankárov pred chrámom, kupčíkom prevracal ich šiatre a vzal na nich bič, ZAHANBOVAL UDAVAČOV, meštiackych nafúkancov a snobov. Mohli ho nezabiť?! Museli ho odsúdiť, zhanobiť a popraviť najpotupnejším spôsobom, určeným vzbúreným otrokom, ktorých ani nepovažovali za ľudí. Chceli zločinci pred dejinami urobiť z neho zločinca, a preto ho ukrižovali s lúpežníkmi a vrahmi po boku. Dismas bol jeden z nich. Bol ukrižovaný spolu s Kristom a v hodine smrti Kristom na kríži autenticky vyhlásený za svätého pre jeho objektivitu a ľútosť nad hodnotením jeho života. Dismasova verejná ľútosť nad spáchanými zločinmi predchádzala Kristovmu odpusteniu. Svätý Dismas, vrah a lúpežník, ten prvý a podivný veľký svätý nás kresťanov je toho dôkazom. Jeho proces svätorečenia vykonal Kristus na kríži slovami: "Veru hovorím ti: Dnes budeš so mnou v raji !" /Luk. 23.43/ Dismasovo svätorečenie je bez pochýb. Uniesol bremeno pravdy o sebe. Ničomní a malí sú iba kvantom veľkí zločinci, sú to klauni, smiešni mal í ľudia, zanikajúce kométy tichej letnej noci dejín. Malí sú od nepamäti neschopnosťou uniesť pravdu o sebe, a preto neschopní ľútosti a pokánia. To oni hovoria o čistom prameni pravdy ako o "stoke lži a neprávosti". dávno zabudli na svoje diabolské slová "o pravde, ktorá zvíťazí nad lžou a nenávisťou" . Eskamotéri, klauni, komediální kúzelníci, nadutí a sebeckí moriaci, ktorí vzbudzujú obdiv sliepok na hnojisku tejto doby. 

         Tolerancia k týmto komorníkom a lokajom diabla je u kresťana hriechom. je zradou krista! Dobrí sme iba tou mierou, akou kladieme aktívny odpor zlu, zasadzujeme sa o spravodlivosť a pravdu. Kristus predsa nebol k faľši, zrade, lži, mamone, sebectvu a podlosti tolerantným! Nebol oportunistom, ani nebol za konsenzus s farizejmi, pretvaračmi a podliakmi. 

        Každý zdravý a normálny tvor, tobôž vyšší primát, užívajúci druhú signálnu sústavu, sa musí konfrontovať so zlom, ktoré ho ohrozuje. Frons, frontis znamená v latine čelo. Iba zbabelec a podliak sa ku zlu stavia chrbtom a nie čelom . To nerobia kresťania. Kresťanstvo znamená novú skutočnosť dejín. Táto postavila nefilozofujúceho kresťana v mravnom ohľade nekonečne vysoko a urobila ho lepším než filozofujúceho pohana, ktorý spravodlivých dnes nazýva "stokou lži". Kristus sa v svojom učení, ktoré nám prináša v radostnej zvesti evanjelia, vyvaroval každej strojenosti, faľše, rétoriky a nepotrebnej učenosti. Svoje učenie a príkazy nám podáva bez blúznenia, jasne a pevne. On, ktorý je najmiernejší, najpokornejší, najláskavejší, je zároveň jednoznačný, autoritatívny, silný a energický. 

        Kristus, ten najväčší a nasledovania najhodnejší revolucionár dejín, za svoje presvedčenie nakoniec podstúpi najpotupnejšiu smrť. Je zradený, popľuvaný, opustený všetkými a všetkým. Ale vstal z mŕtvych, premohol smrť, ktorá odvtedy pre nás kresťanov neexistuje. Ak sme uverili v Krista, tak nemôže byť na tomto svete odvtedy odvážnejších a odhodlanejších bojovníkov za pravdu a spravodlivosť. On Boh nás ubezpečuje, že je s nami až do skončenia vekov. Pripomína nám, že kde sa zhromaždíme dvaja v jeho mene, tam On je tretím. Tvoríme cirkev. Cirkev je Kristova. Nie je pápežova, nepatrí biskupom. Tí sú iba sluhovia sluhov božích. Čoho sa máme báť, keď je s nami pravda?! Boh je s nami. Dáva zmysluplnosť našej ceste časom.

        Ak nemáme uši zaliate olovom ľahostajnosti, počujeme stále jasne, zreteľne a presne Kristom vyslovené slová, ktoré ako reflektory osvetľujú našu cestu temnotou tohoto času: "NEBOJTE SA! NOLITE TIMERE!" 

JUDR. Vladimír Kolník - Ľudovít Michal GABLOVIČ


http://www.necenzurovane.net/18/kolnik.html VEĽKONOČNÁ SPOMIENKA Statočný prokurátor Vladimír Kolník a slovenskí judáši a farizeji
http://www.cibulka.net/nnoviny/nn1993/nn1193/obsah/34.htm MEČIAROV HON NA ČARODĚJNICE
http://www.cibulka.com/nnoviny/nn1993/nn2893/obsah/20.htm Krutá ponovembrová realita
http://www.cibulka.com/nnoviny/nn1993/nn1493/obsah/14.htm List JUDr. Vladimíra Kolníka Františkovi Mikloškovi
https://www.respekt.cz/tydenik/1992/30/nepohodlny-prokurator NEPOHODLNÝ PROKURÁTOR


   PRINT RSS


             
Hlavná stránka