Prečo Slovensko potrebuje polovojenské občianske organizácie s nadšandardnými právomocami, ktoré by nedovolili hajzľom riadiacim tento štát a justíciu zakrývať hajzľa Majského a tisíce jemu podobných  

https://vk.com/vlado.pavlik                                                       

Na internetovom PLUS 7 DNÍ z 19. 8. 2018 som si prečítal obsiahly článok pod nadpisom – Súd ponechal Majskému pasy. Utečie pred spravodlivosťou?
PARADOXNÉ BOLO, ŽE ROZKRADNUTIE ŠTÁTNEHO MAJETKU UMOŽNILI PO NOVEMBRI 1989 SAMOTNÍ BÝVALÍ KOMUNISTI Z PONOVEMBROVÝCH VLÁD A PARLAMENTOV, V SPOLUPRÁCI S POLOINTELEKTUÁLNYMI KAVIARENSKYMI POVAĽAČMI OKOLO VÁCLAVA HAVLA, TÝM ŽE ZRUŠILI KOMUNISTICKÝ ZÁKON NA OCHRANU ŠTÁTNEHO MAJETKU – ROZKRÁDANIE MAJETKU V SOCIALISTICKOM VLASTNÍCTVE, ČÍM SI ZABEZPEČILI BEZTRESTNOSŤ.

Slovensko nutne potrebuje nielen zavedenie či obnovenie trestu smrti, ale aj vytvorenie tzv. Druhého Norimberského tribunálu, ktorý by aj so spätnou platnosťou riešil najzávažnejšie ekonomické zločiny a zločiny proti ľudskosti po novembri 1989. So spätnou platnosťou by boli zabavované nielen rozkradnuté majetky, ale aj tie, ktoré sa prepísali na rodinných príslušníkov, viď príklad hajzľaMajského a jemu podobných, ktorých sú tisíce. So spätnou platnosťou by boli bratí na zodpovednosť poslanci, ktorí nielen takéto zákony prijali, ale aj konkrétni pracovníci vlády, ktorí takéto zákony pripravili. V takýchto prípadoch nie sú potrebné žiadne súdy, dostatočný je výsledok takýchto zákonov v reálnom živote, teda, ich následky pre štát a hlavne jeho občanov. S pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou možno povedať, že takéto zákony boli prijaté vedome, cieľavedome a úmyselne, aj keď sa vedelo, aké budú následky. Tu je jediné riešenie – utratenie do 48 hodín. Súčasťou tohto článku sú tri prílohy.

Vladimír Pavlík

Na lukratívnej Červeňovej ulici v srdci Bratislavy je v týchto dňoch pomerne ticho. Na svoje si neprišli ani paparacovskí fotografi z PLUS 7 DNÍ, ktorí sa niekoľko týždňov márne snažili odfotiť bývalého veľkopodnikateľa Jozefa Majského.

Až na zopár zaparkovaných luxusných áut či zvedavých vrátnikov to navodzuje dojem, že aj obyvatelia z tejto dobrej adresy dovolenkujú. Natíska sa tak legitímna otázka, či sa obžalovaný Majský vôbec nachádza na Slovensku. Z Najvyššieho súdu nám napokon potvrdili to, čo sme predpokladali - pasy mu ponechali. Je tak celkom možné, že si horúce leto užíva v kruhu milujúcej rodiny niekde pri mori.
Pojednávanie v nedohľadne
Pred rokmi ešte boháč a mecenáš politikov sa už dlhšie vyhýba spravodlivému trestu a odôvodňuje to zhoršujúcim sa zdravotným stavom. Nuž, až tak zle na tom zrejme nebol - dávnejšie ho usvedčili fotografie, na ktorých v spoločnosti priateľov popíja kávičku s cigaretkou v ústach. Iritovali nielen verejnosť a skrachovaných klientov, ale aj sudcov, ktorí s ním, ako sa zdalo, stratili trpezlivosť. A tak pred pár mesiacmi avizovali, že ak na súd nepríde, dajú ho predviesť eskortou. Nestalo sa. Majský síce neprišiel, no ani eskorta nenastúpila. Ako inak - opäť pre zlý zdravotný stav obžalovaného. 
Ubehlo päť mesiacov, súdy nekonajú a znova je okolo kauzy ticho. Oslovili sme preto Najvyšší súd, ktorý nám prekvapivo oznámil, že ďalšie pojednávanie zatiaľ vytýčené nebolo. Kedy sa tak stane a či vôbec, nie je jasné. Ani to, či je Majský na tom zdravotne až tak zle. Práve to vraj momentálne skúmajú odborníci. Oslovili sme i jeho advokáta Petra Filipa, známe právnické eso obhajujúce prominentov. "Na vašu otázku, keďže nie je právna, neviem odpovedať. Za týmto účelom boli do konania pribratí znalci z odboru zdravotníctvo, ktorí majú odpovedať v znaleckých posudkoch aj na takúto otázku," reagoval.

Luxus zašlých čias

V minulosti komunikatívny Majský nám napodiv zdvihol telefón. Ozval sa známy hlas, no po našom predstavení a položení otázky urýchlene zložil. Podobne ako jeho mladší syn Erik. Nenechali sme sa odbiť, a tak po neúspešných telefonátoch a esemeskách sme sa do sídla rodinnej firmy v lukratívnej bratislavskej lokalite nad Palisádami rozhodli prísť osobne. Zaujímala nás len odpoveď na jednoduchú otázku. A to - či sa jeho zdravotný stav zlepšil natoľko, aby sa mohol zúčastniť na pojednávaní, ktorému sa už dlhšie vyhýba.
Na recepcii spoločnosti Sipox Holding sa návštevy zrejme cítia ako v rodinnom múzeu. Za ostatné roky sa tu veľa toho nezmenilo, pripomína to zašlé časy Mečiarových privatizérov. Nechýba masívny drevený nábytok s kožušinou, vypchaté exotické zvieratá, pred nami busta hlavy rodiny a kúsok ďalej nad schodiskom na stene visí vyše metrový, zrejme kovový, Jozef Majský s rukami žoviálne vloženými vo vreckách. Interiér a zariadenie v duchu podnikateľského baroka nenechá nikoho na pochybách, kto je pánom tohto rodinného impéria. Súd ho uznal za nemajetného, preto mu majetok prepísaný na deti nezhabal. Namiesto domáceho pána nás privíta informátor, ktorý neustále pozerá na obrazovky a sleduje okolie aj vnútro vily. Na otázku, či môžeme hovoriť s pánom Majským, odpovie, že starší, zrejme syn Jozef, tam už nie je a mladší, zrejme má na mysli najmladšieho z detí Erika, je na dovolenke. „A najstarší?“pýtame sa. Informátor sa zarazí a prudko reaguje: „Počkajte, zavolám sekretárku.“

Radšej mlčať

Mediálny záujem jeho zamestnancov čo-to podučil - predtým ešte nevedomky priznali, že pán Majský práve odišiel, ako sa to po marcovom súdnom pojednávaní stalo televízii JOJ. O pár hodín už oficiálne stanovisko radikálne zmenili a odkázali jej: „Je v nemocnici.“ Po chvíli čakania nás privíta mladá žena, ktorá sa predstaví ako jeho asistentka a uistí sa, odkiaľ sme, a znova naučene reaguje: „Neviem, či je tu, alebo nie je. Viete, istý čas strávil v nemocnici a teraz asi oddychuje.“ Chceme si s ním dohodnúť stretnutie, na čo nám vysvetlí, že ona mu už pracovné stretnutia nedohaduje, predsa len je chorý, empaticky zdôrazní. Či bol domáci pán doma, netušíme. Na otázku, či chodieva aj do Obýc, teda jeho obľúbeného vidieckeho sídla, asistentka odpovedať nevie. Ešte za nami vybehne na ulicu a žiada, aby sme nikde nespomínali náš rozhovor.

        Stále si užíva

Kauza sa už vlečie tak dlho, že mnohí na ňu zabudli a mladšia generácia ani len netuší, o koho v prípade veľkopodnikateľa ide. A pritom Majský patril v 90. rokoch medzi najznámejšie celebrity. Rád sa pochválil luxusom, známosťami s politickými špičkami a s deťmi či dokonca s vnúčatami sa tento viackrát rozvedený bonviván rád ukazoval v spoločnosti, nechýbal na žiadnych módnych prehliadkach či prominentných večierkoch. Na rozdiel od tisícov Slovákov, ktorých celoživotné úspory navždy zmizli v nebankovkách BMG Invest a Horizont, človek s pôvodným priezviskom Marhuľa žije aj po rokoch v očividnom luxuse.

Chudobný penzista s podlomeným zdravím, ako sám seba v minulosti označil, v obrovskej mestskej vile s vlastným šoférom trávi posledné roky svojho života. Premiestňuje sa aj na ranč v Obyciach pri Zlatých Moravciach, ktorý je napísaný na mladšieho Erika. V lone prírody postavili okázalú vilu, ktorú Majský potmehúdsky volal maštaľ, lebo stojí na mieste bývalej stavby určenej pre zvieratá. Spoločnosť mu zvykne robiť dlhoročná priateľka Anička, s ktorou sme ho naposledy videli na luxusnej oslave svojho staršieho syna Jozefa.  

Rakovinu odmietli
Asi aj zo strachu a z obáv z väzenia, ktoré reálne hrozí ich otcovi, jeho deťom veľmi do reči nie je, hoci ešte pred časom bol jeho najmladší syn celkom zhovorčivý. „Môj otec má vážne zdravotné problémy a je pred operáciou,“ reagoval vtedy pre PLUS 7 DNÍ jeho syn Erik. Už dávnejšie sa jeho otec na súde odvolával na zdravotné problémy. Tvrdil, že má vysoký tlak a choré srdce. Medializovanú informáciu, že má rakovinu prostaty, nám rodina pred dvoma rokmi nepotvrdila. „Môžem povedať, že to nie je pravda,“zapieral vtedy Erik spomínané závažné ochorenie. A na margo otázky, prečo jeho otca bolo v tom čase vídať s cigaretou v ústach, ironicky dodal: „Môj otec celý život fajčí, a to aj preto, že doktori konštatovali, že jemu už v jeho veku fajčenie vôbec neškodí! Čo by mu podľa doktorov mohlo uškodiť, je stres z práce, ale keďže už má všetko urobené, venuje sa milým ľuďom okolo seba.“

Nesmie sa pojednávať
Ešte pred tromi rokmi dostal od Špecializovaného  súdu deväť rokov, no preto, že sa chronicky vyhýbal pojednávaniam, konečný verdikt dodnes nepadol. Najvyšší súd mal pritom rozhodnúť ešte koncom februára, no jeho advokát Peter Filip predložil ďalšiu zo série péeniek. „Ja týmto ospravedlneniam neverím a nepovažujem ich za relevantné. Je to fraška,“povedal vtedy pre médiá prokurátor Ján Šanta. Sudkyňa Gabriela Šimonová preto nariadila predviesť ho mužmi zákona. Napokon sa nič také nedialo. Šimonová na obhajobu svojho konania povedala, že od Majského dostala tri lekárske správy, na základe ktorých sa rozhodla od eskorty upustiť. Pojednávať v jeho neprítomnosti nemôže, keďže Majský písomne žiadal, aby sa na pojednávaniach mohol zúčastniť. Pacient má podľa jej slov prísny pokoj na lôžku. Dokonca z lekárskych správ prečítala, že ide o závažné ochorenie, spomínala aj chemoterapie. Momentálne prebiehajú znalecké dokazovania. Podľa nášho zdroja Najvyšší súd by mal prioritne riešiť vytýčenie verejného zasadnutia. „Je to otázka jednej hodiny, na ňom sa môže obžalovaný zúčastniť aj v prítomnosti lekára. Alebo môže súd zasadať priamo v nemocnici,“ dodal. Ale keďže si je vraj Majský vedomý toho, že na 99 percent bude jeho odvolanie zamietnuté, nemôže pripustiť, aby k nemu došlo. Alebo sa ešte môže spoliehať na odloženie nástupu do výkonu trestu v prípade ohrozenia na živote, teda spomínaného zákerného ochorenia.

A hoci má súd právo aj na to, aby Majskému nariadil odovzdanie cestovného pasu, aby neušiel do zahraničia, k ničomu na pojednávaní nedošlo. Akoby zabudli na to, že sa už raz o útek cez hranice pokúsil. A tak je celkom možné, že Majský, podobne ako množstvo Slovákov, trávi horúce leto v zahraničí pri mori so svojou neodmysliteľnou cigaretkou v ústach.

Nuž, ako dlho táto fraška plná obštrukcií a prieťahov potrvá, nevedno. Najvyšší súd si dáva na čas, čo, samozrejme, hrá v prospech obžalovaného. Ten namiesto vo väzbe čaká na verdikt vo svojej zlatej klietke.

Autor: Katarína Šelestiaková

   PRINT RSS