Rodičia a starí rodičia, ktorí spoločne so zločincami a vlastizradcami z vysokej politiky umožnili, aby ich vlastné deti a vnuci boli okradnutí o budúcnosť vo vlastnej krajine, spoločne ich vyhnali a vyháňajú do cudziny, budúce generácie obrali o detstvo a budúcnosť, tvoria cca 70 % Slovákov, nemožno považovať za súčasť národa, ale len za plebejcov bez vlastného názoru, ktorí nikdy nemajú právo byť súčasťou tohto národa, lebo prispeli a prispievajú k jeho postupnej likvidácii.
Hlavná stránka

VEĽKONOČNÁ SPOMIENKA Statočný prokurátor Vladimír Kolník a slovenskí judáši a farizeji  

         
        V týchto sviatočných dňoch si kresťania na celom svete pripomínajú ukrižovanie Ješiša Krista. Začiatkom 90 rokov bol napísaný nadčasový článok  s názvom NEBOJTE SA(Kristus bol revolucionár. Najväčší v dejinách a nasledovania najhodnejší). Málokto vie, že ho napísal pod pseudonymom Ľudovít Michal Gablovič  vtedajší okresný prokurátor v Žiline Vladimír Kolník.  Pri minuloročnom výročí 17. novembra si na neho už nikto nespomenul a stal sa nežiadúcim rovnako ako účastník sviečkovej demonštrácie Vladimír Pavlík, z ktorého majú všetci politici a média taký strach, že je na neho embargo a bol vymazaný rovnako ako Slánský z fotografie s Gottwaldom.  Vladimír Kolník musel byť umlčaný novodobými slovenskými judášmi Mečiarom a Slotom-najväčšími ochrancami komunistických zlodejov a podvodníkov, proti ktorým sa postavil. Musel byť preto z prokuratúry odstránený a pomstili sa aj jeho manželke a celej rodine. Podrobnosti o jeho osude  uverejnil bývalý redaktor Necenzurovaných novín Vladimír Pavlík, v dvoch článkoch, ktoré sú uverejnené nižšie.

Dnes po hrubej čiare urobenej v roku 1989, iní farizeji a judáši chcú urobiť ďalšiu hrubú čiaru za zločinmi spáchanými  ponovembrovými vládami, ktoré boli najhoršie za vlády Mečiarovho HZDS.  Tak ako  sa bývalí prisluhovači komunistov a spolupracovníci ŠtB  postavili do čela a doviedli Slovensko  k strate ekonomickej svojprávnosti  k zločinu a chudobe, dnes opäť  zbabelci spred roka 1989  chcú  byť morálnymi autoritami a viesť Slovensko Boh vie kam.  Vladimír Mečiar začína hovoriť  o národnej strane a bývalý komunistický sudca Harabín chce kandidovať na prezidenta  potom, čo prišiel o funkciu predsedu Najvyššieho súdu, ktorý pod jeho vedením zakrýval komunistické zločiny a sudcov, ktorí súdili kňazov a politických odporcov. Novinári, ktorí mali odvahu o tom písať boli umlčaní žalobami na ochranu osobnosti s priznaním vysokého tzv. finančného zadosťučinenia, ktoré museli zaplatiť vydavatelia. Bývalý predseda Správnej rady  ÚPN Krajňák musel byť zmenou zákona pozbavený právomoci, aby už nestihol po zverejnení  mien sudcov, ktorí posielali do basy za pokus o útek na Západ, zverejniť aj mená sudcov, ktorí súdili tzv. nepriateľov socializmu, medzi ktorých patril aj sudca Harabin. Z jeho úst dnes počuť veľa kritiky ale ani slovo o justičnej a konkurnej mafii zloženej z jeho kolegov.

Nedajme sa im opäť oklamať a majme na pamäti, že kto bol prisluhovačom kvôli osobnému prospechu a majetku, bude ním vždy a za každého režimu.

 

NEBOJTE SA
(Kristus bol revolucionár. Najväčší v dejinách a nasledovania najhodnejší) 

Sú ľudia, ktorým sa korí svet. A nevie prečo. Zajtra ich opľuje, zatratí a pochová do zabudnutia. Chodia svetom odetí v purpure slávy, ovešaní metálmi. Pripomínajú človeku kométu letiacu a zanikajúcu na oblohe tichej letnej noci. Vyhýbajú sa úzkostlivo pravde o sebe, ktorá je taká ťažká a taká jednoduchá . Na scéne dejín, ktoré plynú ako valiaca sa rieka nezadržateľne k svojmu zániku vo večnosti, kúzlia ako eskamotéri z ruží klam pre tlieskajúce publikum. Hľa, podvod, lož a sladká prázdnota nezmyselnej cesty časom. A čo je pravda? Iba fluidum Pilátovej skepsy?! Pravdou je láskavá a tichá, svojou nekompromisnosťou v pokore impozantná hrdosť muža, človeka a Boha v jednej osobe, v tom nepreniknuteľnom tajomstve ukrytom pred múdrosťou ľudí, ktorý stál pred Pilátom. Kristus povedal: "Ja som sa na to narodil a na to som prišiel na svet, aby som vydal svedectvo o pravde." /sv. Ján 18.36/ 

         Kristus nie je legendou, ani mýtom, kde ho chceli zatlačiť fašisti a komunisti - tí úhlavní nepriatelia pravdy, tí apokalyptickí jazdci dejín zla, podlosti a egoizmu . Diabol kráčal dejinami človeka v rôznom rúchu. Jeho stopy v tomto 20. storočí zostali zaliate krvou a utrpením miliónov obetí. Prechádza ním odetý v metamýte fašizmu a komunizmu so súčtom megavrážd. Jeho cieľom je dosiahnuť genocídu ľudstva. a nemá k tomu ďaleko. 

         Kristus bol revolucionár. Najväčší v dejinách a nasledovania najhodnejší. Hovoril pravdu mocným tohoto sveta. Farizejov, saducejov, veľkňazov, mocných pánov zo sanhedrinu, najvyšších sudcov nazval bez rozpakov obielenými hrobmi, ktoré sú biele a čisté na povrchu, zapáchajúce však vo vnútri, prevracal stoly peňazomencov, vtedajších bankárov pred chrámom, kupčíkom prevracal ich šiatre a vzal na nich bič, ZAHANBOVAL UDAVAČOV, meštiackych nafúkancov a snobov. Mohli ho nezabiť?! Museli ho odsúdiť, zhanobiť a popraviť najpotupnejším spôsobom, určeným vzbúreným otrokom, ktorých ani nepovažovali za ľudí. Chceli zločinci pred dejinami urobiť z neho zločinca, a preto ho ukrižovali s lúpežníkmi a vrahmi po boku. Dismas bol jeden z nich. Bol ukrižovaný spolu s Kristom a v hodine smrti Kristom na kríži autenticky vyhlásený za svätého pre jeho objektivitu a ľútosť nad hodnotením jeho života. Dismasova verejná ľútosť nad spáchanými zločinmi predchádzala Kristovmu odpusteniu. Svätý Dismas, vrah a lúpežník, ten prvý a podivný veľký svätý nás kresťanov je toho dôkazom. Jeho proces svätorečenia vykonal Kristus na kríži slovami: "Veru hovorím ti: Dnes budeš so mnou v raji !" /Luk. 23.43/ Dismasovo svätorečenie je bez pochýb. Uniesol bremeno pravdy o sebe. Ničomní a malí sú iba kvantom veľkí zločinci, sú to klauni, smiešni mal í ľudia, zanikajúce kométy tichej letnej noci dejín. Malí sú od nepamäti neschopnosťou uniesť pravdu o sebe, a preto neschopní ľútosti a pokánia. To oni hovoria o čistom prameni pravdy ako o "stoke lži a neprávosti". dávno zabudli na svoje diabolské slová "o pravde, ktorá zvíťazí nad lžou a nenávisťou" . Eskamotéri, klauni, komediální kúzelníci, nadutí a sebeckí moriaci, ktorí vzbudzujú obdiv sliepok na hnojisku tejto doby. 

         Tolerancia k týmto komorníkom a lokajom diabla je u kresťana hriechom. je zradou krista! Dobrí sme iba tou mierou, akou kladieme aktívny odpor zlu, zasadzujeme sa o spravodlivosť a pravdu. Kristus predsa nebol k faľši, zrade, lži, mamone, sebectvu a podlosti tolerantným! Nebol oportunistom, ani nebol za konsenzus s farizejmi, pretvaračmi a podliakmi. 

        Každý zdravý a normálny tvor, tobôž vyšší primát, užívajúci druhú signálnu sústavu, sa musí konfrontovať so zlom, ktoré ho ohrozuje. Frons, frontis znamená v latine čelo. Iba zbabelec a podliak sa ku zlu stavia chrbtom a nie čelom . To nerobia kresťania. Kresťanstvo znamená novú skutočnosť dejín. Táto postavila nefilozofujúceho kresťana v mravnom ohľade nekonečne vysoko a urobila ho lepším než filozofujúceho pohana, ktorý spravodlivých dnes nazýva "stokou lži". Kristus sa v svojom učení, ktoré nám prináša v radostnej zvesti evanjelia, vyvaroval každej strojenosti, faľše, rétoriky a nepotrebnej učenosti. Svoje učenie a príkazy nám podáva bez blúznenia, jasne a pevne. On, ktorý je najmiernejší, najpokornejší, najláskavejší, je zároveň jednoznačný, autoritatívny, silný a energický. 

        Kristus, ten najväčší a nasledovania najhodnejší revolucionár dejín, za svoje presvedčenie nakoniec podstúpi najpotupnejšiu smrť. Je zradený, popľuvaný, opustený všetkými a všetkým. Ale vstal z mŕtvych, premohol smrť, ktorá odvtedy pre nás kresťanov neexistuje. Ak sme uverili v Krista, tak nemôže byť na tomto svete odvtedy odvážnejších a odhodlanejších bojovníkov za pravdu a spravodlivosť. On Boh nás ubezpečuje, že je s nami až do skončenia vekov. Pripomína nám, že kde sa zhromaždíme dvaja v jeho mene, tam On je tretím. Tvoríme cirkev. Cirkev je Kristova. Nie je pápežova, nepatrí biskupom. Tí sú iba sluhovia sluhov božích. Čoho sa máme báť, keď je s nami pravda?! Boh je s nami. Dáva zmysluplnosť našej ceste časom.

        Ak nemáme uši zaliate olovom ľahostajnosti, počujeme stále jasne, zreteľne a presne Kristom vyslovené slová, ktoré ako reflektory osvetľujú našu cestu temnotou tohoto času: "NEBOJTE SA! NOLITE TIMERE!" 

Ľudovít Michal GABLOVIČ


http://www.cibulka.net/nnoviny/nn1994/nn1094/obsah/19.htm

Autor: Pavlík Vladimír 
Název:

Krutá ponovembrová realita

Zdroj: NN Ročník........: 0003/028 Str.: 018 
Vyšlo: 01.01.1993 Datum události: . . Rok: 1993 
--------------------------------------------------------------------------------
Úplný obsah:
-----------
Tento trpký, ale skutočný príbeh venujem Václavovi Havlovi, ktorý vo svojej chorobe, zvanej túžba po moci a po kariére, dokázal v sebe potlačiť hodnoty morálky a charakteru. Za toto všetko ho ešte naivní západní politici a intelektuálovia dokážu nazvať humanistom a ľudomilom, udeľovať mu množstvo metálov a titulov, ktorých počtom dokonca prekonal aj samotného Leonida Iľjiča Brežneva. Jeho dvojtvárnosť sa prejavila hneď po novembri 1989. Amnestiu, ktorú 1. 1. 1990 udelil komunistickým zlodejom bol jeden z najväčších ponovembrových pľuvancov všetkým slušným ľuďom. A následná novela Trestného zákona z 1. 7. 199O potom túto kastu zlodejov definitívne zachránila.
Výsledok tohoto Havlovho cynizmu začína mať svoje obete. Zatiaľ, čo omilostení komunisti znova ovládajú mocenské pozície, tá hŕstka čestných pracovníkov z radov policajtov a prokurátorov je zbavovaná výkonu povolania. Metódy, ktoré sú voči nim používané, patria medzi tie najzákernejšie. Obeťou tohoto súkolia je aj npor. Milan Holubčík, bývalý príslušník Policajného zboru v Považskej Bystrici, z odboru hospodárskej kriminality, toho času už rok bez zamestnania. Takto postihnutý je aj jeho syn a najnovšie aj jeho manželka.

Tesne po 17-tom novembri 1989 JUDr. Vladimír Kolník, v tom čase zamestnaný ako prokurátor na Okresnej prokuratúre v Žiline, založil ešte pred generálnym štrajkom, ktorý sa konal 27. 11. 1989 štrajkový výbor v Považských strojárňach v Považskej Bystrici.

V jeho čele stáli sústružník Milan Kalaš, technik Ing. Jozef Balej a sústružník František Jánošík, ktorý sa neskôr stal predsedom podnikového výboru odborového sväzu KOVO. Z jadra tohoto revolučného štrajkového výboru som založil Občianskú iniciatívu za očistu nášho okresu od skorumpovanej a skompromitovanej komunistickej mafie a stal som sa jej hovorcom.

O trestnej činnosti v tejto zbrojárskej fabrike, skutočnej bašte komunistických zlodejov v rámci ČSSR vedelo nielen celé Považie, ale aj orgány činné v trestnom konaní, ktoré toto vedome vyše 20 rokov zakrývali.

V priebehu generálneho štrajku 27. 11. 1989 nám robotníci doniesli závažné dokumenty, ktoré usvedčovali komunistickú mafiu z miliónových podvodov a rozkrádačiek. Keďže orgány činné v trestnom konaní sa snažili od nás dokumenty vylákať, pokrytecky tvrdiac, že sa nejedná o trestné činy, požiadali sme o pomoc JUDr. Vladimíra Kolníka, jedného z mála prokurátorov, ktorý z titulu svojej funkcie nebol nikdy členom KSČ.

Ten nás zoznámil s npor. Milanom Holubčíkom, ktorý nielen ako jediný policajt s nami spolupracoval, ale svojim spôsobom aj ilegálne zachránil časť dokumentácie spred novembra 1989, ktoré orgány činné v trestnom konaní vedome zakryli.

Osamotený sa snažil dokumentovať trestnú činnosť, zatiaľ čo MV SR pod vedením Vladimíra Mečiara všetko brzdilo. Komunistickí mafiáni dobre vedeli, že pokiaľ bude na funkcii ministra vnútra SR, nemusia mať obavy, že budú za svoje činy potrestaní.

Za tejto situácie sme sa rozhodli vyslať Františka Jánošíka, v tom čase predsedu odborového sväzu KOVO v Považských strojárňach, aby išiel požiadať o pomoc JUDr. Jána Čarnogurského, v tom čase podpredsedu vlády SR. Ten poveril JUDr. Martina Lauka, v tom čase jedného z námestníkov na GP SR, aby túto vec preveril. Naše argumenty uznal za opodstatnené.
Slovenský denník 30. 5. 1990 uverejnil zaujímavý článok pod názvom: Bývalí dobačovali, s podnadpisom: Odhalená trestná činnosť v Považských strojárňach.
Odcitujeme najzaujímavejšie časti tohoto článku: "Okresný prokurátor v Žiline JUDr. Vladimír Kolník vzal podľa ş 68 Trestného poriadku z dôvodov ş 67 pís. b) dňa 22. a 23. mája do väzby bývalých popredných straníckych funkcionárov Považských strojární. Všetci sú obvinení z trestného činu podvodu podľa ş 9 ods. 2, ş 250 ods. 1 pís. b) ods. 2 pís. b) Trestného zákona. Spolu s nimi sú stíhaní aj ďalší zamestnanci strojární. Trestné stíhanie sa začalo 22. mája v ranných hodinách domovými prehliadkami u všetkých obvinených. Tí po sebe likvidovali listinné dôkazy. Nútili k tomu aj susedov. Časť listinných dôkazov svedčiacich proti obvineným ZACHRÁNILI ROBOTNÍCI - ČLENOVIA KOORDINAČNÉHO ŠTRAJKOVÉHO VÝBORU Považských strojární hneď po generálnom štrajku. Vyšetrovaním sa zisťujú stále nové a nové škody. Trestná činnosť zasahuje - ako ukázalo vyšetrovanie už v začiatkoch - aj do najvyšších vládnych a straníckych štruktúr bývalého režimu".

Zatiaľ čo npor. MILAN HOLUBČÍK, Okresný prokurátor JUDr. Vladimír Kolník a naša Občianská iniciatíva ďalej zhromažďovali dôkazy o ekonomických zločinoch, VLADIMÍR MEČIAR, ako minister vnútra a neskôr ako predseda vlády SR, robil všetko, aby vyšetrovanie trestnej činnosti maril. Aj to bol jeden z dôvodov, prečo 26. 5. 1990 na verejnom predvolebnom mítingu nazval našu Občianskú iniciatívu nelegálnou, protištátnou organizáciou, čo mu nakoniec odklepla aj bolševická sudkyňa Najvyššieho súdu SR pod menom AGNEŠA ČIERNA dňa 20. 7. 1993.

Vládný denník Národná Obroda uverejnil 16. 1. 1992 pod nadpisom: "Babinský by mohol robiť vrátnika", zaujímavý článok o tejto kauze, v ktorej bolo oficiálne potvrdené, že bývalým komunistickým funkcionárom dokázali už rokrádanie za 12. miliónov Kčs. Toto bolo oficiálne stanovisko GP SR. Nerodilo sa ovšem ľahko.

V polovici roku 1991 sme požiadali o pomoc v tom čase poslanca SNR za VPN pána M. Krajčoviča, aby interpeloval Generálneho prokurátora SR, JUDr. Vojtecha Bachu, prečo vyšetrovanie sa vedie lajdácky, so snahou nie vyšetriť, ale zakryť.

Keďže dotyčné noviny sa o túto kauzu zaujímali, žiadali GP SR o vysvetlenie a bolo im oznámené, že 16. 12. 1991 podal krajský prokurátor v Banskej Bystrici obžalobu pre trestný čin podvodu podľa ş 250 Trestného zákona na 13 osôb. Tu chcem ako dodatok uviesť, že dnes je NOVEMBER 1993 A SÚDNE POJEDNÁVANIE SA EŠTE NEZAČALO!!! Ako vidieť, slovenská justícia, ktorej pracovníci majú asi štyri ľudové, keď nedokázali za dva roky PREŠTUDOVAŤ DOTYČNÝ SPIS!!! Asi ich nemrzí, že neslúžia zákonu, hlavne, že sú mečiarovsky ZVRCHOVANÍ.

Hoci celý článok je veľmi zaujímavý, odcitujem z neho jednu pasáž: "Ako je vôbec možné, že nehorázne bakchanálie mohli v Považskej Bystrici tak prekvitať? Ľudia, čo boli do machinácii zasvätení, mali strach - buď prídu o zamestnanie, alebo budú poslúchať. Vybrali si to druhé, hoci pri takomto dlhodobom bačovaní museli vedieť, že ide o protizákonné praktiky. Faktickou pomocou sa teda podieľali na trestnej činnosti formou účastenstva, a tak aj oni figurujú na zozname obvinených. Nenásytným funkcionárom hrala do karát aj nedostatočná kontrola".

Tu by som dotyčnému novinárovi rád pripomenul, že som bol jeden z tých, ktorý na podobnú trestnú činnosť v Považských strojárňach poukazoval od roku 1979 do roku 1984, kedy som bol Okresným súdom v Považskej Bystrici ako protištátný a protisocialistický živel vyhodený zo zamestnania. Samozrejme za pomoci tých, ktorí túto trestnú činnosť páchali. A darebáci tohoto rangu NAŠLI PO NOVEMBRI 1989 OPORU U DNEŠNÉHO PREDSEDU VLÁDY SR.

Prišli júnové voľby v roku 1992, ktoré vyhralo komunistické HZDS. Začalo sa tvrdé účtovanie. Vladimír Mečiar za účinnej spolupráce Generálneho prokurátora SR, JUDr. Vojtecha Bachu, dvojnásobného dôverníka ŠtB, ev. č. 28540, kr. meno Béla a ev. č. 37101, kr. meno Rádio nechali okamžite odvolať okresného prokurátora JUDr. Vladimíra Kolníka. Dali jasne najavo, ŽE NEKOMUNISTICKÝ PROKURÁTOR MEDZI ČLENMI TEJTO ORGANIZÁCIE NEMÁ ČO HĽADAŤ.

Sieť sa začala sťahovať aj okolo jediného čestného a neúplatného policajta npor. Milana Holubčíka. Na Policajnom zbore v Považskej Bystrici vyvinuli maximálne úsilie, aby sťažovali jeho robotu a postupne ho zbavovali dotyčného prípadu. Za svoju čestnosť, charakter a neúplatnosť si vysluhoval úškrny a ignoráciu. Nakoniec ho donútili, obrazne povedané, vyštvať zo zamestnania. To však nebolo všetko. Komunistickí mafiáni v snahe úplne ho pokoriť, dohnať k samovražde, alebo odísť z Považskej Bystrice, vyhodili v septembri 1993 z roboty aj jeho manželku. Taktiež zamestnanie stratil aj jeho syn. Policajní bolševici z Považskej Bystrice, ktorí dlhodobo zakrývali trestnú činnosť, môžu byť spokojní. Najprv kolaps Václava Havla a neskôr vytvorenie nacionálneho a komunistického zvrchovaného Slovenska pod vedením Vladimíra Mečiara, kde sa dalo jasne najavo, ŽE ČESTNÍ POLICAJTI TYPU npor. MILANA HOLUBČÍKA A ČESTNÍ PROKURÁTORI TYPU JUDr. VLADIMÍRA KOLNÍKA, TU NEMAJÚ MIESTO.

Dnes je už všeobecne známe, že po 17- tom novembri 1989 sa Václav Havel objavoval na tribúnach s tými, ktorí tento národ za svojej vlády pripravili o odvahu bojovať o svoju slobodu. Nainfikovali mu do duše zbabelosť a komplex menejcennosti.

KOMUNIZMUS POSLAL DO BOJA SVOJU REZERVNÚ, VYTRÉNOVANÚ A ODPOČINUTÚ GARNITÚRU. MÁME ICH V ČELE VLÁD, MINISTERSTIEV, VEDÚ PARLAMENTY, KONTROĽUJÚ Z VELITEĽSKÝCH MIEST POLÍCIU A ARMÁDU.

Aká to bola vlastne revolúcia, keď údajne víťazný národ vyjednával s porazeným, ktorým mal byť vlastne komunizmus?


Vladimír PAVLÍK


http://www.cibulka.net/nnoviny/nn1994/nn1094/obsah/19.htm
Autor: Pavlík Vladimír 
Název:

Bachova a Slotova špina 

Zdroj: NN Ročník........: 0004/010 Str.: 017 
Vyšlo: 01.01.1994 Datum události: . . Rok: 1994 
--------------------------------------------------------------------------------


Úplný obsah:
-----------
Že špina k špine si vždy cestu najde, pokiaľ sa to týka likvidácie slušného človeka, nekomunistu a prokurátora, ktorý odmietal slúžiť nacionálno-fašistickej ideológii, budem dokumentovať v nasledujúcej kauze.

Hlavné úlohy tu budú hrať JUDr. Vladimír KOLNÍK, bývalý okresný prokurátor v Žiline po novembri 1989, JUDr. Vojtech BACHO, Generálny prokurátor SR, v NN evidovaný ako dôverník ŠtB (2 krát), ev. č. 28540 a 37101, pod krycími menami Béla a Rádio a Ján SLOTA, poslanec NR SR za SNS, primátor mesta Žiliny, do novembra 1989 ponížený zbabelec, posluhujúci komunistickej ideológii. Štvrtým mužom v pozadí je Vladimír MEČIAR, KTS, ev. č. 31048, kr. meno Doktor, zaevidovaný kpt. ŠtB v Trenčíne Ivanom HORŇÁKOM.

Tieto tri okrasy, súc názorov rôznych, zahoreli k sebe láskou nehynúcou. Deti z toho síce neboli, ale zo spoločnej nenávisti k pravde a zákonu, z titulu svojej moci, zbavili funkcie JUDr. Vladimíra Kolníka, ktorý zákon praktikoval vo funkcii okresného prokurátora.

Nerátali ovšem, že ich špinavosť bude za necelých 19 mesiacov odhalená a to zásluhou bývaleho predsedu SNS Ľudovíta ČERNÁKA, ktorý v rámci partajného okydávania, ktoré v tejto strane prebieha, prezradil, ako generálny prokurátor SR v rozpore so zákonom zabránil trestnému stíhaniu Jána SLOTU.
Ale poďme pekne po poriadku, aby čitateľ mohol posúdiť gaunerské praktiky politických bojovníkov za vytvorenie nového korupčne zašpineného samostatného Slovenska, v ktorom Mečiar, Bacho a Slota chcú hrať popredné husle.

V novembri 1990 prebehli komunálné voľby. Primátorom mesta Žiliny sa stal popredný národobijec Ján Slota, u ktorého sa možno začali prejavovať komplexy menejcennosti, keď bytovú otázku vo svojom meste chcel riešiť násilným odchodom Čechov a Židov zo Slovenska. Asi sa u neho naplnil nehynúci obdiv k Tisovi a na realizáciu jeho myšlienok chcel využiť vyhlásenie samostatného Slovenského štátu.

Mal ovšem smolu, že tento výrok povedal pred vtedajším okresným prokurátorom JUDr. Vladimírom Kolníkom, ktorý ho vtedy navštívil so svojim námestníkom, lebo potrebovali pridelenie bytu pre jedného ich zamestnanca a pozemok pre budovu novej prokuratúry.

Na Slotove výroky reagoval vetou, že sa s najväčšou pravdepodobnosťou dopustil trestného činu. Vznikla diskusia a na jej konci mu primátor Žiliny oznámil, že radšej byt pridelí poslednému vagabundovi, ako jeho zamestnancovi. O tomto incidente informoval JUDr. Kolník svojich nadriadených - krajského a generálneho prokurátora. Ale ani Slota nesedel so založenými rukami a presvedčil generálneho prokurátora SR o "svojej pravde." Vedúci sekretariátu GP Vladimírovi Kolníkovi vytknul, že sa k poslancovi a primátorovi "NECHOVAL ÚCTIVO." K tejto výtke sa neskôr pripojil aj krajský prokurátor JUDr. ŠPENÍK. Ako vidieť, pohrobkovia NACIONALIZMU MAJÚ NA GP SR V BRATISLAVE A KP V BANSKEJ BYSTRICI DOBRÉ POZÍCIE.

Samozrejme, že táto tolerancia GP SR a KP v Banskej Bystrici dodali Jánovi SLOTOVI, "ctiteľovi" zločinov, ktoré sa páchali za bývalého Slovenského štátu, ďalšiu odvahu. V septembri 1991 denník Národná obroda uverejnil jeho výrok, že zástancovia federácie budú po vyhlásení samostatného Slovenska odsúdení ako zradcovia.

Dvatsaťštyri poslancov Federálneho zhromaždenia reagovalo na toto vyhrážanie podaním trestného oznámenia. Okresný prokurátor v Žiline JUDr. Vladimír Kolník v zmysle zákona začal tento primátorov výrok prešetrovať a dospel k záveru, že bol spáchaný trestný čin.

Keďže Jána Slotu kryla poslanecká imunita, postúpil prípad nadriadeným. Len generálný prokurátor môže totiž požiadať imunitný a mandátový výbor parlamentu, aby vydal poslanca k trestnému stíhaniu.
No dvojnásobný dôverník ŠtB generálný prokurátor SR JUDr. Vojtech BACHO však prípad do parlamentu odmietnul predložiť. Veľmi zaujímavé svedectvo o tejto sviňačine dotyčného "ochrancu zákonnosti" v tejto kauze vydal poslanec FZ Doc. Ing. Karol HONER, člen predsedníctva snemovne ľudu, v regionálnom časopise ŽILINEC č. 1 z januára 1992, kde na strane 16 uvádza, citujem: "Zhodou okolností som sa v stredu 6. 11. 1991 stretol vo FZ s pánom GAŠPAROVIČOM, generálnym prokurátorom ČSFR. Povedal mi, že nechápe, PREČO MU GP SR PÁN BACHO POSLAL MATERIÁLY SÚVISIACE S VÝROKOM PÁNA SLOTU. Rozhodnutie v tomto prípade je PLNE V KOMPETENCII GP SR a preto on vrátil tieto materiály GP SR do Bratislavy ešte predtým, ako zasadal 6. 11. 1992 mandátový a imunitný výbor FZ. JA V TOM VIDÍM JEDNOZNAČNE HRU O ČAS, ODĎAĽOVANIE ROZHODNUTIA" - hovorí Doc. Ing. HONER, poslanec FZ. Veľmi zaujímavo tieto okolnosti osvetľuje list, ktorý GP SR JUDr. Vojtech Bacho zaslal predsedovi Mandátového a imunitného výboru Snemovne národov FZ Jánovi HORNÍČKOVI dňa 31. 10. 1991 pod sp. zn. III Gn 6196/91 a taktiež uznesenie GP SR zo dňa 2. 1. 1992 sp. zn. III Vg 15/91, ktoré na 8 stranách v závere konštatuje, že výroky Ing. SLOTU SÚ POZNAMENANÉ OBDOBÍM PREBIEHAJÚCEHO POLITICKÉHO ZÁPASU a že tento treba riadiť a problémy z neho plynúce treba riešiť výlučne politickými prostriedkami "pri dodržiavaní vysokého stupňa politickej kultúry a etiky. Prejav Ing. SLOTU SÍCE PATRIČNÚ ÚROVEŇ POSTRÁDAL, ale táto skutočnosť vzhľadom na výsledky preverovania nepostačuje na uplatnenie trestnoprávnych prostriedkov."

Rozhodnutie vo výroku uznesenia hovorí, že podľa ş 159 ods. 1 Tr. poriadku sa vec ODKLADÁ, lebo nejde o podozrenie z trestného činu a ani nie je na mieste vec vybaviť inak. Vybaviť inak znamená to, ŽE POSLANEC SLOTA TEDA DODRŽAL VYSOKÝ STUPEŇ POLITICKEJ KULTÚRY A ETIKY A NEKONAL ANI PROTI POSLANECKÉMU SĽUBU VERNOSTI ČSFR A JEJ ZÁKONOM, KEĎ VYHROŽOVAL, ŽE TÍ OBČANIA, KTORÍ MAJÚ INÝ NÁZOR NA ŠTÁTOPRÁVNE USPORIADANIE BUDÚ V SLOVENSKOM ŠTÁTE AKO ZRADCOVIA POSTAVENÍ PRED SÚD!!!

Mám neblahé tušenie, že JUDr. Vojtech Bacho miesto štúdia práva mal radšej 5 rokov pásť úžitkový dobytok na žilinských holiach.
Šesť dní po júnových voľbách v roku 1992 bol JUDr. Vladimír Kolník zbavený funkcie okresného prokurátora v Žiline. Komunistickí pohrobkovia národnosti slovenskej tým docielili, aby mu boli odňaté spisy o trestnej činnosti podvodných transakcií v hodnote viac ako 65 miliónov Kčs s budovami a iným majetkom KSČ, vlastníkom ktorých sa nestal štát, ale mesto Žilina, ktorému vládne SNS a nacionalista Ján SLOTA.

Nad touto trestnou činnosťou JUDr. Vladimír Kolník vykonával dozor a slotovsko-mečiarovskí prívrženci mali obavy, aby túto vec nedotiahol do úspešného konca.

Lenže Božie mlyny melú pomaly a isto a tomu nedokáže zabrániť ani trojnásobný agent ŠtB slovenský arcibiskup Ján Sokol. A tak sa stalo, že funkcionári SNS zabudli na sľuby, ktoré dali vlastnému národu. Nakazení prasačími chúťkami si začali stále viac hľadieť svojich osobných záujmov. Samozrejme, začali sa aj vzájomne okydávať a vnímavý občan sa začal dozvedať aj to, čo malo byť utajené. Jedného dňa, presne 15. 1. 1994 sa v denníku SMENA objavilo svedectvo predsedu SNS Ľudovíta ČERNÁKA, ktoré povedal na rokovaní regiónov s členmi SNS, citujem: "Druhá dohoda okolo generálneho prokurátora: Ja nie som kvalifikovaný hodnotiť či je dobrý, alebo zlý generálny prokurátor. Jednoducho, keď toto prišlo na pretras, zistil som, aká je mienka v klube. Mnoho ľudí, konkrétne JANO SLOTA POVEDAL: VŠAK TENTO GENERÁLNY PROKURÁTOR MA ZACHRÁNIL VTEDY, KEĎ MI CHCELI ZRUŠIŤ IMUNITU, LEBO IŠLI VO FEDERÁLI PO MNE."

Tak čo povieš, slušný slovenský občan. Už veríš tomu, že dvojnásobný dôverník ŠtB vo funkcii GP SR slúži KOMUNISTICKÝM A NACIONALISTICÝM POHROBKOM?

Vladimír PAVLÍK



http://zilina.dnes24.sk/rozhodujuce-momenty-z-novembra-89-pred-hotelom-slovakia-kto-to-u-nas-cele-zacal-284580
Rozhodujúce momenty z Novembra 89 pred hotelom Slovakia: Kto to u nás celé začal?

http://www.necenzurovane.net/05/cirkev.html
Katolícka cirkev nesmie zapredať ani Krista, ani vlastný národ pred výhodami od politických zločincov
Klamstvo víťazí nad pravdou a zlo nad dobrom

 
   PRINT RSS


             
Hlavná stránka