Pri štvrtkovom nešťastí 20. 12. 2018 pri výbuchu metanu zomrelo v bani ČSM-sever v Stonave, okres Karviná, 13 baníkov – 12 Poliakov a jeden Čech. Doteraz vytiahli pozostatky len jedného z nich, tých ostatných až po Novom roku, keďže sú tam od horiaceho ohňa teploty okolo 200 stupňov, teda, neznesiteľné podmienky, kde záchranári nemôžu pracovať. Do tejto bane som nastúpil po skončení vojenskej základnej služby v roku 1969 a odrobil 10 rokov. Takže môžem hovoriť o tejto mimoriadne ťažkej a namáhavej drine, kde sa neplatilo za sedenie či ničnerobenie. PRÁCA KAŽDÉHO BANÍKA SI ZASLÚŽI TÚ NAJVYŠŠIU ÚCTU A OBDIV. Mnohí z nich v tom najproduktívnejšom veku, 40-45 rokov skončili ako invalidní dôchodcovia so zaprášenými pľúcami.

Aj keď odvtedy, ako som po desiatich rokoch odišiel z bane, uplynulo už 40 rokov, sú veci a konkrétne mená, ktoré mi nikdy nevymiznú z pamäti. Za bývalého režimu bolo v Ostravsko-karvinskom revíri niekoľko výbuchov metanu, kde počty obetí boli v priemere od 5, mám taký dojem, že pri jednom takom výbuchu metanu zahynulo cca 30 baníkov. Samozrejme, že veľa vecí sa utajovalo, hlavne pokiaľ by sa bola mala urobiť štatistika, napr. od roku 1960 do roku 1989, čo sa týkalo smrteľných úrazov jednej či dvoch osôb, v konkrétnych baniach, alebo napr. ťažkých pracovných úrazov, kde napríklad baník prežil, ale už nebol schopný vykonávať žiadnu pracovnú činnosť. Treba ale na rovinu povedať, že nech už ten režim do novembra 1989 bol akokoľvek negatívny, NIKDY SA NESPRÁVAL K BANÍCKYM INVALIDOM TAK DRASTICKY, PODLO, ZLODEJSKY A ZÁKERNE, AKO PONOVEMBROVÁ, PRAVICIVO-FAŠISTICKÁ, DZURINDOVSKO-MIKLOŠOVSKÁ CHUNTA, AKO AJ DVAJA SKURVENÍ HAJZLI Z TEJTO ČEĽADE, KANÍK A BEBLAVÝ. Bol to práve netvor Beblavý, ktorý bol vyškolený židofašistickou lichvou zo Svetovej banky na realizáciu ekonomických experimentov na slovenskom národe, cez tzv. nevyhnutné ekonomické reformy v sociálnej sfére, ako aj za všetky tie obete, ktoré si kvôli tomu predčasne siahli na život. JA OSOBNE HO POVAŽUJEM ZA MASOVÉHO VRAHA.

Treba ale taktiež povedať, že slovenské bane neboli ani zďaleka tak rizikové, ako bane v OKR. To ale neznamená, že by v slovenských baniach baníci menej pracovali, ako v ostravských a karvinských baniach. Boli prípady, aj keď ojedinelé, keď na jeden z nich si často spomeniem, lebo toho človeka som osobne poznal, jeho meno bolo Milan Tvardzik, ktorý po ťažkom pracovnom úraze na pracovisku, po hodine ošedivel, hoci dovtedy mal vlasy čierne ako uhoľ, a neskôr zomrel. Paradoxne, Milanovi predčasne zomrel nielen otec, ale asi pred rokom či dvoma od jeho smrti, jeho brat tragicky zahynul na vojenskej základnej službe, takže jeho matka nakoniec ostala sama. Smutný osud, spojený so smutnými spomienkami.

Vladimír Pavlík  

---

   PRINT RSS