Rodičia a starí rodičia, ktorí spoločne so zločincami a vlastizradcami z vysokej politiky umožnili, aby ich vlastné deti a vnuci boli okradnutí o budúcnosť vo vlastnej krajine, spoločne ich vyhnali a vyháňajú do cudziny, budúce generácie obrali o detstvo a budúcnosť, tvoria cca 70 % Slovákov, nemožno považovať za súčasť národa, ale len za plebejcov bez vlastného názoru, ktorí nikdy nemajú právo byť súčasťou tohto národa, lebo prispeli a prispievajú k jeho postupnej likvidácii.
Hlavná stránka

KTO POLOŽIL ZÁKLAD K POSTUPNEJ LIKVIDÁCII SLOVENSKÉHO NÁRODA? – 1. ČASŤ             

           
Tzv. Slováci a národovci ktorí sa hneď po novembri 1989 samopasovali za najslovenskejších Slovákov a najnárodnejších národniarov, s minulosťou zbabelých prednovembrových občianskych núl, v službách KSČ a ŠtB, ako kolaborujúce a udavačské zberby, riadiace sa krédom – „lepšie je sa mýliť so stranou, ako povedať pravdu proti strane“, zakladajúc údajne zvrchované a svojbytné Slovensko, aby ho mohli ako prvé hordy pripomínajúce Tatárov, Turkov a Maďarov spred niekoľkých storočí vykradnúť, vytunelovať, čo nikdy nevybudovali, skrývajúc sa za Boha a národ. To bola éra za vlády zločinca, zlodeja, zakladateľa ponovembrového štátneho terorizmu a špičkového paranoidného protislovenského škodcu Vladimíra Mečiara, pričom sa už v tom období stalo módou, že práve tieto zberby, ktoré nás v prvopočiatkoch okradli, začali nám tvrdiť, že to boli Židia, sionisti, slobodomurári, čechoslovakisti, janičiari a ďalší neprajníci slovenského národa. Dneska tieto protislovenské zberby už majú svojich nasledovníkov, ktorí sa taktiež maskujú a skrývajú v tzv. národných stranách, straničkách či spolkoch, nečinne sa prizerajúc, ako sa tu páchajú zločiny proti ľudskosti na slovenskom národe cez sociálne samovraždy a vykrádanie zdravotníctva. Spisovateľ Ľuboš Jurík, ktorý bol hovorca vtedajšieho predsedu parlamentu Ivana Gašparoviča od júna 1992 do marca 1997, vo svojej knihe – POKUŠENIE MOCI, na stranách 273 – 275 to opísal takto: 

          Privatizácia bola od roku 1990 rozhodujúcim objektom politického a mocenského zápasu na Slovensku i vo všetkých postkomunistických krajinách. Bola hybnou silou mnohých politických aktov, sporov, politického vypätia i pádov. Vznešené ideály o slobode, ľudských právach, voľnom pohybe a pod, sa stali zásterkou pre grandiózne rozdeľovanie (či skôr rozkrádanie) štátneho majetku, KTORÝ SA HROMADIL POL STOROČIA. Z večera do rána vznikali neobyčajne bohatí ľudia, ktorí sa len vďaka politickému rozhodnutiu stali mnohonásobnými milionármi či miliardármi. Žiaľ, táto tendencia – aj keď v inej, kultivovanejšej podobe provízií či auditov – pokračovala aj počas vlády Mikuláša Dzurindu.

Mravné zásady, morálne hodnoty, základné piliere civilizačných noriem sa dali do nezadržateľného, deštrukčného pohybu. Privatizácia našla spoločnosť absolútne nepripravenú a spôsobila také škody v spoločenskom organizme, KTORÉ UŽ PRAKTICKY NIKDY NEBUDE MOŽNÉ ODSTRÁNIŤ A NAPRAVIŤ. Problém našej privatizácie je najmä v tom, že v mnohých prípadoch sa privatizovalo pre bohatstvo samotné, TEDA VYBERALI SA ĽUDIA, KTORÍ BUDÚ BOHATÍ. Mečiarova vláda nezohľadňovala, či nadobúdateľ je schopný zabezpečiť efektívne fungovanie majetku, vláda HZDS, SNS a ZRS zohľadňovala predovšetkým to, kto je z ktorej strany. To bola tzv. slovenská cesta, ktorá deformovala celý privatizačný proces.

          Výsledky a bašovanie tejto zločineckej a zlodejskej mečiarovsko-slotovskej protislovenskej zberby, doplnenej o „robotníkov“ zo ZRS, nedali na seba dlho čakať. Konferencia biskupov Slovenska, pod vedením Rudolfa Baláža, ktorá v tom období bola nielen Kristovými služobníkmi, ale sa aj riadila Božími zákonmi, tvrdo vystúpila proti Antikristovým plodom či zmrdom z mečiarovsko-slotovskej protislovenskej a antikresťanskej zberby, ktorá už v tom období začala brániť úmyselným nevytváraním ekonomických podmienok slovenským ženám rodiť deti, úmyselným vykrádaním prostriedkov, ktoré boli pre rodinu a demografiu vyčlenené v štátnom rozpočte.

          Dňa 3. júla 1996 Konferencia biskupov Slovenska, majúca rešpekt nielen pred Nebeským Otcom, ale aj učením Krista, nielen verejne apelovala na podporu života, ale aj vydala výzvu na riešenie demografickej situácie na Slovensku. Štrnásť podpísaných slovenských katolíckych biskupov, ktorí ešte neboli služobníkmi Antikrista, na rozdiel od dnešnej Konferencie biskupov Slovenska, zdôraznilo, že v posledných rokoch dochádza na Slovensku k nevídanému poklesu pôrodnosti. Tento trend je taký prudký a hlboký, že by pri dlhšom pretrvávaní mohol vážne ohroziť i samotnú existenciu národa. Ak by pôrodnosť bola taká nízka alebo nižšia ako v roku 1995, počas života jednej generácie by sa počet obyvateľov Slovenska zredukoval o 20 až 25 percent a počas troch generácii o viac než polovicu. Ďalej biskupi apelovali na verejnú moc, parlament, prezidenta a vládu, aby v rámci svojich právomocí realizovali také rozhodnutia, ktoré by chránili a podporovali ľudský život, dieťa a rodinu.

          Ako sa ale ukázalo, a dnešná realita je toho dôkazom, že Antikristove plody a zmrdy sediace vo vládach a parlamentoch, riadiac sa farizejským heslom – „naoko sa k Bohu hlásme, v skutočnosti Antikristovi slúžme“, začali pokračovať v postupnej likvidácii slovenského národa, už aj za nečinného prizerania a mlčania novej garnitúry Konferencie biskupov Slovenska, ktorá nastúpila po smrti biskupa Rudolfa Baláža. Táto garnitúra už otvorene dávala najavo, že nemá nielen rešpekt pred Nebeským Otcom, ale aj na rôznych cirkevných púťach a slávnostiach ešte otvorene žehnali a modlili sa za Antikristove plody a zmrdy z vysokej politiky, páchajúce nielen ekonomické zločiny, ale aj zločiny proti ľudskosti, na vlastnom, slovenskom národe.

Pokračovanie alebo dokončenie v ďalšej časti

Vladimír Pavlík

 
   PRINT RSS
             
Hlavná stránka