Rodičia a starí rodičia, ktorí spoločne so zločincami a vlastizradcami z vysokej politiky umožnili, aby ich vlastné deti a vnuci boli okradnutí o budúcnosť vo vlastnej krajine, spoločne ich vyhnali a vyháňajú do cudziny, budúce generácie obrali o detstvo a budúcnosť, tvoria cca 70 % Slovákov, nemožno považovať za súčasť národa, ale len za plebejcov bez vlastného názoru, ktorí nikdy nemajú právo byť súčasťou tohto národa, lebo prispeli a prispievajú k jeho postupnej likvidácii.
Hlavná stránka

ŽIDOVSKÉ KORENE – ZÁRUKA BEZTRESTNOSTI IVANA LEXU?             

                                                    
          Pán Mgr. Andrej Oczvirk z Bratislavy mi položil zaujímavú otázku, ktorú uverejňujem aj s mojou odpoveďou. Otázkou končí jeho posledná veta, ktorá je súčasťou sprievodného textu, ktorý mi poslal.

  Pán Ivan Lexa pochádza z bohatej židovsko-slovenskej rodiny a vlastní oficiálne prezentovaný majetok v hodnote 600 až 700 miliónov eur. Jeho dedko Václav Lexa pracoval ako generálny riaditeľ vtedajšej Československej štátnej sporiteľne a už vtedy poukazovali zamestnanci na ich rodinu, že si prilievajú financie do vačku. Pod vedením dedka Ivana Lexu pracoval aj môj otec (doktor práv) v Bratislave na generálnom riaditeľstve a v 50 rokoch mali napísané zamestnanci na vizitkách dverí a prezenčných listinách aj svoju národnosť, napr. Václav Lexa mal napísané židovská. A potom Ivan Lexa narobí takéto problémy mnoho ľudom počas úradovania za riaditeľa SIS. Takýto ľudia už mali byť dávno v base no nemyslíte si pán Pavlík ?

S úctou

Mgr. Andrej Oczvirk
Bratislava
člen Konfederácie politických väzňov Slovenska (KPVS) o. z.

Moja odpoveď:

          Ivan Lexa je jeden odporný, bezcharakterný a samoľúby jedinec, patriaci za bývalého režimu k tzv. zlatej bratislavskej mládeži. VEREJNE HO OBVIŇUJEM, ŽE SPOLU S MEČIAROM A HUDEKOM MARILI VYŠETROVANIE ÚNOSU PREZIDENTOVHO SYNA. Pýtam sa, či židovské korene Ivana Lexu sú príčinou toho, že nebol nielen na Slovensku odsúdený za zločin štátneho terorizmu, ale s tým sa stotožnil aj sudcovský hnoj v Štrasburgu? Veru tak, miesto toho, aby dožil v Ilave či Leopoldove, vysmieva sa spravodlivosti a slušným ľuďom. Ako vidieť, rodokmeň židovskej lichvy je zárukou beztrestnosti aj za akt štátneho terorizmu.

Vladimír Pavlík


Slovenský národ je nepoučiteľný a trpí patologickou stratou pamäte.  Ako inak sa dá vysvetliť bagatelizovanie zločinov Mečiarizmu a súčasná averzia časti verejnosti k ďalšiemu pokusu o zrušenie Mečiarových amnestií. Obdivovatelia Slovenského štátu, ktorý bol súčasťou druhej nacistickej Európskej únie pod vedením Nemecka, (tou prvou bola rakúsko-uhorská monarchia), s nostalgiou spomínajú  na Husákov  socializmus a hysterický nadávajú na Západ a EÚ, z ktorej by dnes  chceli vystúpiť, naivne si namýšľajúc, že rozkradnuté Slovensko by ekonomicky prežilo po vystúpení z EÚ.    200 000 príslušníkov  Hlinkovej gardy sa po Hitlerom prehratej vojne nevyparilo do vzduchu,  ale úspešne infiltrovalo do Komunistickej strany.  Po privatizačnom puči v novembri 1989 vznikol z ľudákov a bývalých komunistov hybrid, ktorý spája spoločná chuť namiesto arizovania a znárodňovania  tentoraz privatizovať. Tento ľudácko-komunistický hybrid má svojich Lexov, Harabinov, či Cuperov, ktorí sa stali vzormi a hrdinami dňa. Chronický odmietajú rušenie Mečiarových amnestii  a nepremlčateľnosť zločinov považujú za deštrukciu právneho štátu ako  to opisuje  neuvedený autor na Hlavných správach, ktorý sa skrýva za príspevkom s názvom
Rušenie amnestií už nestačí, chcú ďalší nebezpečný precedens. Rozklad právneho štátu v priamom prenose http://www.hlavnespravy.sk/rusenie-amnestii-uz-nestaci-chcu-dalsi-nebezpecny-precedens-rozklad-pravneho-statu-v-priamom-prenose/945956
Paradoxne, podobne ako nacisti  III. ríšu, považujú súčasný zločinecký režim za právny štát, za ktorý Slovenskú republiku nepovažuje ani premiér Fico.  Neviem si predstaviť, aké záchvaty zúrivosti by  sa spustili, ak by sa našla politická strana, ktorá by chcela  retroaktívne zhabať  to čo nakradli od roku 1989 a prijala by naozaj aj účinný zákon o preukazovaní majetku.  Zatiaľ sa o to len v náznakoch pokúša strana Nezávislosť a jednota, ktorá ešte ani nebola zaregistrovaná  a už sa stala terčom útokov počnúc obdivovateľmi vodcu Kotlebu až po pseudosociálnych demokratov.



 Pre trpiacich amnéziou  pripomenutie  niekoľkých faktov o Lexovej rodine:

http://www.pluska.sk/slovensko/najvplyvnejsi/biznis/vladimir-lexa-st-73-velkofarmar.html
08. novembra 2010, 13:54
Tip redakcii
Stratég a hlava rodinného klanu Lexovcov, otec bývalého riaditeľa SIS Ivana Lexu.
Vladimír Lexa prenechal vedenie biznisu na synov, sám sa údajne zo zdravotných dôvodov stiahol.
Vladimír Lexa prenechal vedenie biznisu na synov, sám sa údajne zo zdravotných dôvodov stiahol.
Vladimír Lexa starší mal už pred rokom 1989 silnú pozíciu v komunistickej nomenklatúre. Pracoval v chemickom výskume, neskôr šéfoval štátnej plánovacej komisii, bol podpredseda vlády Slovenskej socialistickej republiky, neskôr pôsobil aj v prvej porevolučnej vláde. Bol poradcom viacerých členov vlád, radil Jurajovi Širokému pri zakladaní Harvardských fondov.
V prvej polovici 90. rokov sa zapojil do privatizácie. Spočiatku sa sústredil na mlyny, postupne však ovládol poľnohospodársky sektor, podnikatelia z jeho skupiny ovládajú trnavskú sladovňu a vrhol sa aj na hoteliersky biznis. Rodine patria napríklad bratislavské hotely Tatra a Barónka, jazdecký areál v Pezinku či hektáre pôdy na Slovensku. Podľa vlastných slov má blízko aj ku skupine Penta. Rodina údajne ovláda majetok v odhadovanej hodnote 600 až 700 miliónov eur. V ostatných rokoch preberajú riadenie rodinných firiem synovia Vladimír a Ivan.

 

Lexa si ho ako príslušník vtedajšej elity mohol dopriať už za socializmu.
Lexa si ho ako príslušník vtedajšej elity mohol dopriať už za socializmu.
Hotel Tatra patrí klanu Lexovcov
Hotel Tatra patrí klanu Lexovcov

https://domov.sme.sk/c/672481/milionarsky-klan-lexovcov.html
Milionársky klan Lexovcov
Pred niekoľkými týždňami začal Vladimír Lexa starší prevádzkovať ďalší hotel. Ide o trojhviezdičkové zariadenie Zátoka s vlastnou súkromnou plážou v najlukratívnejšej časti Seneckých jazier. Stavba trvala neuveriteľných sedem mesiacov a jej cena prevyšuje
22. sep 2002 o 22:30  (dam, rom)
Písmo:A-|A+10
http://www.sme.sk/cdata/672481/4-10p.jpgBratislavský hotel Barónka. Za socializmu slúžil ako robotnícka ubytovňa, dnes je trojhviezdičkovým hotelom. Náročná rekonštrukcia a ďalšie dostavby napredovali aj vďaka britskému kapitálu. Vladimír Lexa mladší mal zároveň do januára 2001 podiel na dlhodobom prenájme bývalého zväzáckeho hotela na Domaši. Prenájmy mládežníckeho majetku sa nedávno prehodnocovali, Lexa ml. sa hotela vzdal, ale snažil sa dostať späť finančnú náhradu za to, čo doň investoval.
FOTO SME – ĽUBOŠ PILC
http://www.sme.sk/cdata/672481/4-9p.jpgKeď prepustili Ivana Lexu v roku 1999 na slobodu, pohyboval sa fotograf SME s policajtmi na jazere pri Lozorne. Zrazu zbadali pri jednej z haciend bývalého riaditeľa SIS. Išlo o túto haciendu (čiernobiela snímka je fotená z jazera, farebné foto z vtáčej perspektívy). Pri kúrii boli aj stajne pre kone, Ivan Lexa sa netají svojou vášňou k jazde na koňoch. Jeho brat Vladimír však tvrdí: „Naozaj nemáme tri domy v Lozorne.“
FOTO SME – JÁN KROŠLÁK a ĽUBOŠ PILC
http://www.sme.sk/cdata/672481/4-8p.jpgJúl 1999. Lexa po prepustení z väzby dovolenkoval v Senci na Slnečných jazerách. Chatu mal pri južnom jazere hneď vedľa Ivana Kmotríka. Lexa si vtedy neplnil poslanecké povinnosti z dôvodu, že je chorý. Ako vidno na snímke, liečba vodou zaberala rýchlo. Na mieste novopostaveného hotela Zátoka, o ktorom píšeme, stála pôvodne malá chata. Žeby to bola práve tá, pri ktorej sa bývalý riaditeľ SIS v júli 1999 „rekreoval“ po prepustení z polročnej väzby? Nevedno. Krátko nato utiekol do zahraničia, kde zotrval takmer dva roky.
FOTO SME – ARCHÍV

http://www.sme.sk/cdata/672481/4-7p.jpg
FOTO SME – ĽUBOŠ PILC

http://www.sme.sk/cdata/672481/4-6p.jpg
V tomto byte na Drotárskej ulici býva bývalý riaditeľ SIS Ivan Lexa po tom, ako ho polícia našla v Juhoafrickej republike a doviedla nazad do krajiny.

http://www.sme.sk/cdata/672481/4-5p.jpg
FOTO SME – ĽUBOŠ PILC

http://www.sme.sk/cdata/672481/4-4p.jpg
FOTO SME – ĽUBOŠ PILC

http://www.sme.sk/cdata/672481/4-3p.jpg
Dom, ktorý je napísaný v obchodných registroch ako bydlisko Vladimíra Lexu staršieho (vpravo), a dom, ktorý dal hneď povyše otec Ivana Lexu stavať. Podľa susedov ho chce zrejme prenajímať, Vladimír Lexa mladší SME tvrdí, že nejde o bývanie pre exriaditeľa SIS. Vila s prekrásnym výhľadom na Slavín má tri podlažia, jeho spodná časť je spolovice presklená, v relaxačnej časti nechýba bazén s dĺžkou asi päť metrov a vírivá vaňa.
FOTO SME – ĽUBOŠ PILC

http://www.sme.sk/cdata/672481/4-2p.jpg
FOTO SME – PAVOL FUNTÁL

http://www.sme.sk/cdata/672481/4-1p.jpg
Nový hotel klanu Lexovcov. Leží v najlukratívnejšej časti Slnečných jazier pri Senci. Dvojposteľová izba tu stojí 1260 korún, v areáli je krytý bazén s dvoma protiprúdmi, fitnescentrum aj sauna. V čase našej návštevy bol hotel takmer prázdny.
Pred niekoľkými týždňami začal Vladimír Lexa starší prevádzkovať ďalší hotel. Ide o trojhviezdičkové zariadenie Zátoka s vlastnou súkromnou plážou v najlukratívnejšej časti Seneckých jazier. Stavba trvala neuveriteľných sedem mesiacov a jej cena prevyšuje podľa prvých odhadov sto miliónov slovenských korún. Hotel prevádzkuje akciová spoločnosť Himex, ktorá je aj spolumajiteľom seneckého penziónu Labuť. Predsedom predstavenstva akciovky je Vladimír Lexa starší, členmi jej dozornej rady sú Vladimír Lexa mladší a Edita Lexová.
Podľa našich informácií je Vladimír Lexa starší aj spolumajiteľom bratislavského hotela Barónka a vraj aj bratislavského hotela Tatra. V tomto hoteli mala svadobnú hostinu dcéra Vladimíra Mečiara Magdaléna.
Šikovný otec Vladimír
Rodina Lexovcov začala podnikať krátko po revolúcii. Vladimír Lexa starší bol členom poslednej prednovembrovej aj prvej ponovembrovej vlády Slovenskej republiky. Keď v lete 1990 v aktívnej politike skončil, robil poradcu nielen vtedajšiemu ministrovi financií Michalovi Kováčovi, ale poskytoval aj poradenské služby súkromnej zahraničnej firme. Po výmene ministra sa – už s kontaktmi – pustil do podnikania naplno.
Prvý veľký „biznis“ sa Lexovi podaril v roku 1992, keď získal štátny podnik Mlyny a cestovinárne Piešťany. Hoci sa cena tohto mlyna odhadovala na viac než miliardu korún, bývalému členovi vlády ho so štvoricou partnerov štát odklepol za približne tristo miliónov korún. Krátko nato ovládla táto skupina aj Gemerský mlyn, ktorý vraj získala formou nátlaku na bývalých majiteľov. Tí mali pod psychickým nátlakom podpísať zápisnicu, že odstupujú od zmluvy s Fondom národného majetku.
Podľa Ivana Mikloša tieto mlyny profitovali práve vďaka špeciálnemu zaobchádzaniu zo strany FNM a ministerstiev. Kým Lexa so spoločníkmi kupoval obilie od štátu v hodnote tritisícšesťsto korún za tonu, ostatní za ňu platili na voľnom trhu vyše päťtisíc. Išlo o začiatok sľubnej podnikateľskej kariéry Vladimíra Lexu staršieho, ktorý zabezpečil jeho rodine viac než zaujímavý finančný štart vo svete biznisu.
Dnes sú expolitik Vladimír Lexa starší a jeho syn Vladimír Lexa mladší v predstavenstvách a dozorných radách viacerých podnikov, ktorých základné imanie zvyčajne presahuje niekoľko miliónov korún. Hovorí sa, že profitovali údajne aj vtedy, keď bol ich rodinný príslušník Ivan Lexa štátnym tajomníkom ministerstva privatizácie.
Majú miliardy?
Najzaujímavejšími firmami, kde v štatutárnych orgánoch sedia Vladimír Lexa starší a Vladimír Lexa mladší, sú IRI, a. s, Proreal Plus, a. s., Himex, a. s., B.S.R., s. r. o., Ecoreal, a. s., či RST – Rusko-slovenský trading, a. s. Zaujímavosťou je, že v dozornej rade akciovky Proreal Plus sedel od mája 1998 do decembra 1999 aj jeden z obhajcov exriaditeľa tajnej služby Ľubomír Hlbočan.
Základné imanie IRI predstavovalo k decembru 2000 tridsaťdva miliónov, Himex má imanie štyridsať miliónov sedemstotisíc korún a Ecoreal stoosemdesiatjeden miliónov korún. Vladimír Lexa mladší SME povedal, že spolu s otcom a bratom Ivanom sú úspešní preto, že sú „najmä šikovní a inteligentní“. Konštatovanie, že ich rodina je považovaná za jednu z najbohatších, okomentoval: „Ja by som to povedal asi tak, že nie sme chudobní.“ Vladimír Lexa starší v auguste 2000 skonštatoval: „Síce nie som chudobným podnikateľom, rozhodne však nie som ani superboháčom. To, či môj syn Ivan má alebo nemá nejaké firmy, neviem.“
Podľa juhoafrického podsvetia disponoval Ivan Lexa v zahraničí majetkom, ktorý sa vraj pohyboval od ôsmich do desiatich miliónov dolárov, čo je asi tristošesťdesiat až štyristopäťdesiat miliónov slovenských korún. Bývalý riaditeľ SIS na otázku, z čoho žil dva roky v zahraničí, odpovedal: „Niečo sme mali s manželkou našetrené.“ Podľa slovenského obchodného registra však Ivan Lexa oficiálne nefiguruje v žiadnych súkromných spoločnostiach.

http://biztweet.eu/article/613-imperium-lexovcov-spinavy-biznis-a-tajne-peniaze
Impérium Lexovcov: Špinavý biznis a tajné peniaze

Rodina Lexovcov vyťažila z obdobia mečiarizmu maximum. Ich zločiny neboli potrestané a tešia sa slušnému bohatstvu.
Kauzy, podvody, odpočúvania, či vyhrážky. To sú základy, na ktorých stojí podnikateľské impérium rodiny Lexovcov. V 90tych rokoch sa slovenským dianím prehnali ako uragán. Po miléniu sú takmer neviditeľní a užívajú si nahonobený majetok.
Klan Lexovcov založil Vladimír Lexa starší. Bol členom poslednej prednovembrovej a prvej ponovembrovej vlády. V prvej demokratickej vláde zastával funkciu poradcu ministra financií. Práve vtedy mali začať jeho výhodné nákupy štátneho majetku.
Začal prevzatím Mlynov a cestovinární Piešťany. Štát predal lukratívnu firmu Lexovi za približne tretinu jej skutočnej hodnoty. Pri ďalšom výhodnom biznise už priložil ruku k rodinnému šťastiu aj syn Vladimíra staršieho Ivan Lexa. Ten bol od roku 1991 šéfom tajnej služby SIS. Tešil sa tak výnimočným kontaktom a prakticky neobmedzeným možnostiam vytvárania tlaku. Práve psychický nátlak mal viesť k rozhodnutiu majiteľov firmy Gemerský mlyn. Lexovci mali vyhrážkami donútiť bývalých maji…
http://www.necenzurovane.net/06/statne3.html
V mene vyšších štátnych záujmov, v mene KGB a ŠtB - 3 časť

http://www.necenzurovane.net/pdf/vino.pdf
SPRÁVA O ORGANIZOVANOM OKRÁDANÍ ŠTÁTU A OBYVATELSTVA PO NOVEMBRI 1989

http://www.necenzurovane.net/kovac/kovac14.html
ZAČIATKY ZLOČINOV “BIELYCH GOLIEROV”1
Písal sa rok 1989 keď padla takzvaná železná opona. Ľudia si naivne mysleli, že príde zmena k lepšiemu po ústupe komunizmu. Pravda bola ale úplné iná, čo potvrdilo aj zloženie prvej ponovembrovej vlády Slovenskej republiky.

Zloženie vlády SR

   PRINT RSS

             
Hlavná stránka