Rodičia a starí rodičia, ktorí spoločne so zločincami a vlastizradcami z vysokej politiky umožnili, aby ich vlastné deti a vnuci boli okradnutí o budúcnosť vo vlastnej krajine, spoločne ich vyhnali a vyháňajú do cudziny, budúce generácie obrali o detstvo a budúcnosť, tvoria cca 70 % Slovákov, nemožno považovať za súčasť národa, ale len za plebejcov bez vlastného názoru, ktorí nikdy nemajú právo byť súčasťou tohto národa, lebo prispeli a prispievajú k jeho postupnej likvidácii.
Hlavná stránka

Hľadajú fašistov, odsudzujú fašizmus, aj keď sú súčasťou fašizmu a jeho zločinov.             

                                                    
        Polemika medzi Havranom a Sulíkom ohľadom fašizmu a omielanie Kotlebu ukázalo, v akom štádiu sa zločinecké, mafiánsko-gaunerské a skorumpované Slovensko nachádza. Sme v situácii, keď tí, ktorí fašistické zločiny v ponovembrovom Slovensku realizujú, s neuveriteľným množstvom obetí za posledných 25 rokov, obviňujú z fašizmu práve tých, ktorí síce môžu fašistickou rétorikou hovoriť, ale nemajú na svedomí ani jeden zločin proti ľudskosti, ktorý by súvisel s potlačením základných ľudských práv a slobôd.

 

          Sulík sa v debate obhajoval historickým významom pojmu fašizmus a tvrdil, že nemôže byť označovaný za fašistu, nakoľko tieto historické body nenapĺňa. Havran však argumentoval tým, že aj fašizmus sa vyvíja a to, čo pre fašizmus platilo v období 30. a 40. rokov, je dnes inak. A teda, že fašizmus nikdy neprichádza v rovnakej podobe, ale prispôsobuje sa dobe. (V tomto musím ako autor dotyčného článku s Havranom jednoznačne súhlasiť.) Kládol dôraz na premenu európskych politikov, ktorí „začínali ako liberáli, boli považovaní za osvieženie a neskôr skĺzli do predstavy, že ÚSPEŠNÝ ČLOVEK JE NADRADENEJŠÍ.“ Na priamu otázku moderátora, či možno Kotlebu označiť za fašistu, Sulík najprv nevedel odpovedať. Na priamy apel priznal, že predsedu ĽS NS možno označiť za fašistu. „Keď si zoberieme celý Kotlebov život, tak zrejme nájdeme dostatočne veľa výrokov, ktoré sa dajú považovať za fašistické. A súhlasím s tým, že ak niekto prekročí koncentráciu takýchto výrokov, tak je legitímne ho označiť za fašistu. Tak áno, Kotlebu vnímam ako fašistu.“

Je Kotleba rečový fašista, alebo fašistický zločinec ktorý má na svedomí obete?

          Treba si povedať na rovinu, že Kotleba je v niektorých prípadoch len rečový fašista, ktorý nesiaha viacerým fašistom z ponovembrových vlád a parlamentov v ich skutočných zločinoch proti ľudskosti, ani po členky. Na rozdiel od nich sa nehrá ani na protifašistického bojovníka, neuznáva SNP, nikdy napríklad neodsúdil zločiny proti ľudskosti zo strany masových vrahov z POHG, pričom tieto zločiny z ich strany boli o to zavrhnutiahodnejšie, že ich páchali Slováci na Slovákoch. Že ich obeťami boli aj tie nevinné a bezbranné deťúrence – a toto Kotleba nikdy neodsúdil, si zaslúži opovrhnutie jeho osoby. Chce mi niekto oponovať, že pokiaľ by mal väčšinovú moc, že by sa v jeho mene neopakovali zločiny v mene POHG? Za jedno z veľkých negatív Kotlebu možno považovať aj to, že nikdy sa kriticky nevyjadril na osobu prezidenta Tisu a vtedajší Slovenský štát, ani v tom jednom percente. Práve aj pre toto Kotleba nikdy verejne neotvoril tému ponovembrových zločinov proti ľudskosti, zbabelo mlčí o sociálnych samovraždách, o každoročných tisícoch nevinných obetí kvôli drastickému vykrádaniu zdravotníctva. Že verejne obviňuje, jeho rétorikou, asociálnych cigánskych parazitov z niečoho, čo sa robí v mene politikov, oligarchov, finančných skupín, konkurzných mafií a ďalších pijavíc prisatých na štátnom rozpočte, teda, bezdôvodne túto skupinu ľudí osočuje, šíri o nej klamstvo, ktoré si prakticky osvojili všetci jeho priaznivci, ako aj mnohí z tých, ktorí nie sú jeho priaznivcami, spĺňa niekoľko dôvodov, aby na to štátna moc zareagovala.

          No a na strane druhej sú tí skutoční realizátori fašistických, nacistických a gardistických zločinov z ponovembrových vlád a parlamentov, aj keď už nepoužívajú metódy z vojnového obdobia. Ale aj tie, ktoré používajú, najhrubším spôsobom popierajú a potláčajú najzákladnejšie práva a slobody občanov. Jeden z ich najhorších zločinov proti ľudskosti je zavedenie kolektívnej viny na nevinných, odkopírované od fašistov, nacistov a vrahov z POHG z vojnového obdobia, kde následky svojich zločinov prenášajú na nevinné skupiny občanov, ktorí sa ničoho nedopustili. V časoch vojny boli vypálené celé osady len za to či povraždení nevinní ľudia len za to, že boli medzi nimi jedinci, ktorí trebárs pomáhali partizánom, pričom cca 90 % ani o tom nevedeli, no zaplatili za to vlastným životom. Teda sa jednalo o najodpornejšie zločiny proti ľudskosti. Po novembri 1989 sa ukázalo, že gény fašistov, nacistov či vrahov z POHG existujú u mnohých ponovembrových politikov. Doháňanie nevinných ľudí k sociálnym samovraždám, či doháňanie k predčasnej smrti cez vykrádanie zdravotníctva je o to obludnejšie, že nositelia týchto zločinov sa hlásia k SNP, verejne sa deklarujú ako antifašisti, ľavičiari, sociálni demokrati.

Štátna moc a Kotleba sa potrebujú

          Je dostatok dôvodov na tvrdenie, že štátna moc a Kotleba sa potrebujú. Štát má nepriateľa, proti ktorému spoločne, s kadejakými parazitnými darmožráčmi z mimovládok, ľudskoprávnych spolkov, tretieho sektoru, vedie „neúprosný“ boj, kde množstvo týchto parazitov si urobilo z toho živnosť, ktorá je bohato dotovaná štátom a Európskou úniou – a Kotleba s radosťou úlohu nepriateľa príjme. Veď mimo iného má zadarmo zabezpečenú mediálnu reklamu a povesť človeka, ktorému sa neustále ubližuje, u svojich verných priaznivcov. Pre štátnu moc by nebol žiadny problém urobiť s Kotlebom niekoľko verejných diskusií v televízii, kde by cez nezvratné dôkazy vyvrátili jeho bludy o asociálnych cigánskych parazitoch. Problém je ale v tom, že v pozícii parazitov by nakoniec ostali politici, oligarchovia, finančné skupiny, ktoré, mimochodom, vlastnia aj samotné médiá. A pre samotného Vodcu by to bola pohroma, lebo potom by sa ho aj tí ortodoxní priaznivci pýtali, prečo o týchto, skutočných parazitoch  mlčí, ba dokonca mnohí by si potom domysleli, že s nimi kolaboruje, že im slúži, že ho držia za gule. Niektorí by si potom mohli položiť aj otázku, či takáto osoba môže o sebe tvrdiť či je skutočný Slovák a národovec?

Vladimír Pavlík   

   PRINT RSS

             
Hlavná stránka