Rodičia a starí rodičia, ktorí spoločne so zločincami a vlastizradcami z vysokej politiky umožnili, aby ich vlastné deti a vnuci boli okradnutí o budúcnosť vo vlastnej krajine, spoločne ich vyhnali a vyháňajú do cudziny, budúce generácie obrali o detstvo a budúcnosť, tvoria cca 70 % Slovákov, nemožno považovať za súčasť národa, ale len za plebejcov bez vlastného názoru, ktorí nikdy nemajú právo byť súčasťou tohto národa, lebo prispeli a prispievajú k jeho postupnej likvidácii.
Hlavná stránka

Ako sa dá definovať ľudský život?              

                                                    
 

           

          Prakticky všetko čo je okolo nás, možno nejako zadefinovať. Niečo ľahšie, niečo obtiažnejšie, no a v niečom je to problematické. Z vyššieho filozofického hľadiska také niečo sa dá povedať o definícii myšlienky, ako vzniká, aké pochody sa pri tom odohrávajú v ľudskom mozgu. Ja by som chcel hovoriť, či pokúsiť sa hovoriť o definícií ľudského života, aspoň podľa mojich predstáv, na základe nielen rôznych štúdií, ale aj rôznych myšlienkových pochodov, ktoré sú u každého jedinca rozdielne.

          Z môjho hľadiska na definíciu ľudského života mám takýto názor či pohľad – Je to svojim spôsobom ohraničená doba akejsi dovolenky s názvom „život človeka“, požehnaný Bohom či prírodou a uspôsobenie muža a ženy takýto život dať. Niekto považuje za začiatok života narodenie, niekto už prvopočatie. No u nikoho nie je možné s predstihom určiť, kedy bude jeho život ukončený. Možno v krajnom prípade, pokiaľ by niekto s ročným predstihom si určil dátum, kedy svoj život dobrovoľne ukončí. Aj o smrti existuje množstvo dohadov a jeden z nich hovorí, že telo ako hmota odumrie a duša vo forme elektrickej energie ide do priestoru. Títo ľudia tvrdia, že mozog každého človeka má v tomto priestore svoj záchytný bod, cez ktorý sa formujú myšlienky, teda to, čo chceme povedať či napísať.  

          Keďže ľudský život je časovo ohraničený, a ľudia ktorí sa týmto zaoberajú, si pritom kladú aj otázku, v čom by mala spočívať podstata ľudského života, naplnenie života, realizácia života? Odpoveď je vcelku jednoduchá – nerobiť zle druhým, vlastnej krajine, neničiť prírodu, lenže žijeme vo svete, v ktorom toto neplatí. Osobne zastávam názor, že človek prichádzajúci v prvých minútach na svet už neprichádza čistý. Už vtedy má v sebe gény svojich rodinných predchodcov. Práve preto nesúhlasím napr. s názorom, že deti nemôžu za svojich rodičov, prarodičov, za ich skutky. Toto sa nedá aplikovať u každého, ale existuje dostatok príkladov kde platí, že „netvor plodí len netvora.“ Dnes, 27 rokov po novembri 1989 máme na Slovensku množstvo takých prípadov, kde prednovembrového rodiča zločinca a netvora, plnohodnotne nahradilo ponovembrové dieťa – zločinec a netvor. Aby som ale nezabudol, v prvopočiatkoch po novembri 1989 títo zločinci zohrávali hlavnú úlohu, ale v tom negatívnom. Politika, ekonomika, súdnictvo, sú toho jasným dôkazom. V drvivej väčšine prípadov, deti – v pozícii zločincov a netvorov predbehli v ukrutnostiach či v cynizme svojich rodičov – zločincov a netvorov. Správajú sa, ako keby tu mali byť večne, ako keby ich smrť mala obísť, neuvedomujúc si, že ich zločiny budú trebárs ešte pociťovať aj dve generácie po nich.

          Paradoxom je, že práve takéto zberby ešte budú cez politickú a ekonomickú moc, teda aj cez zákony určovať, kto je extrémista, neonacista, rasista, fašista, xenofób.... Práve oni, ktorí za posledných 25 rokov nielen politicky, ekonomicky a morálne dostali túto republiku nielen na samé dno, ale za tú dobu dokázali cez sociálne samovraždy a vykrádanie zdravotníctva dohnať k predčasnej smrti cca 70-tisíc nevinných ľudí, nerátajúc do toho státisíce duševne povraždených, zničenie rodín, deti okradnuté o detstvo, ženy cez ekonomiku okradnuté o ženskosť, starí ľudia okradnutí o dôstojnosť. Takže zákonite tu vyvstáva otázka, ako je to možné, veď tieto arcizločinecké a protislovenské zberby v službách cudzej štátnej moci predstavujú možno cca 0,5 % tohto národa? Odpoveď je vcelku jednoduchá. Minimálne 70-80 % dospelých jedincov patrí do kategórie ponížených hoviadok, zbabelých plebejských oviec, ktorým bolo vsugerované že sú hrdým a svojbytným národom, aj keď nám už prakticky nič ziskového nepatrí, ktorí dokázali za posledných 25 rokov nielen zničiť život svojich detí a vnukov vo vlastnej krajine, ale ich z nej aj vyháňajú.

          Mnohí z týchto 70-80 % jedincov si ani nedokážu uvedomiť či pochopiť,  čomu vlastne napomáhajú. Omnoho nebezpečnejšia je tu ale nezanedbateľná skupina ľudí, ktorí sa samopasovali za Slovákov, národovcov, kresťanov, snažiac sa cez svojich vodcov ostatným vsugerovať, že zločinci a zlodeji národnosti slovenskej riadiaci tento štát sú nevinní, že hlavní vinníci sú EÚ, NATO, sionisti, slobodomurári, židoboľševici, NWO.... a asociálni cigánski paraziti. Protestujú, organizujú petície, no ani slovom nespomenú tých slovenských politikov, ktorí cez sociálne samovraždy a vykrádanie zdravotníctva dohnali za 25 rokov k predčasnej smrti cca 70-tisíc nevinných ľudí, občanov Slovenska. PRÁVE ONI SÚ ICH PONÍŽENÝMI SLUŽOBNÍKMI, spoločne sa navzájom potrebujú a veľmi dobre si rozumejú. Nedokážu ukázať na skutočných vinníkov, Mečiara, Dzurindu, Fica, Mikloša, ministrov zdravotníctva... Nenávidia a pohŕdajú vlastným národom, ide im len o vlastné vrecká, zavedenie diktatúry, kde len ich názory by boli tou posvätnou kravou.

Vladimír Pavlík


   PRINT RSS

             
Hlavná stránka