Žijeme vo vzorovej slobodnej multi-kulti západnej rodovo otvorenej spoločnosti. Nič krajšieho a optimistickejšieho sme sa naozaj dožiť ani nemohli.
Čo už len za amatérov a babrákov boli v minulosti všetci tí starovekí otrokári, stredovekí inkvizítori, fašisti, komunisti, či nacionalisti všetkého druhu.
Teraz tu máme z dávnych vekov vysnívanú demo-kraciu. To, že táto „DEMO“ krachuje, je iba výmyslom neprajníkov pokroku. Však naše osudy v súčasnosti ovládajú tie najlepšie globálne mozgy, tí najschopnejší manažéri, finančníci, najerudovanejší politici, ktorých, až na malé, nechutné výnimky, podporujú všetky najvýznamnejšie celebrity nášho multi-spoločenského diania, jednoducho povedané, tá najbelšia, až priesvitná smotánka ľudstva.
Samozrejme, ako vždy aj teraz sa nájdu takí „nevďačníci“ politicky a gender nekorektní, ktorí v starom prehnitom štýle by nás chceli zákerne vrátiť do tých najotrasnejších dôb ľudstva, kedy rodičia samotní zodpovedali za svoje deti, kedy sa vládcovia a politici rozhodovali podľa princípov pravdy a spravodlivosti, podľa svojho svedomia, a jednoduchý ľud videl v nich svojich zástupcov.

No povedzte, kto to kedy videl, aby nejaký jednoduchý, sedliacky rozmýšľajúci občan mal rozhodovať za seba a svojich najbližších? Taká opovážlivosť, vziať si svoj osud do vlastných rúk! Však to je ako so samovraždou. Ľudkovia, to predsa sami musíte vidieť! Ten obrovský rozdiel, ako je nám teraz hej, v porovnaní s tou zaostalosťou v minulosti.

Akéže to požehnanie sa dostalo žijúcim súčasníkom na Zemi, že ich vo všetkých sférach každodenného života môže kontrolovať, usmerňovať a riadiť takáto elita spojených národov.

No posúďte sami, je ešte vôbec potrebné, aby sme sa my, voliči, starali o také primitívnosti, ako sú otázky bytia, čo a koľko budeme jesť, čo a koľko budeme piť,  čo budeme dýchať, a podobne? Alebo s kým budeme v susedstve spolunažívať a kde a ako si budeme užívať hodnoty tohto prenádherného, prečipovaného, multi-matrixu, ktorý nám pripravili naši láskaví dobrodinci tam kdesi vo výšinách, na špici krásnej, vyleštenej pyramídy, kde sa dňom i nocou trblieta dúhové svetlo ako znamenie „harmonického“ ovládania utlmených más tam kdesi dolu na Zemi?
To je fantastické! Kam sme to dopracovali? Namiesto toho, aby sme sa všetci prácne rozhodovali slobodne sami za seba, rozhoduje slobodne ktosi neznámy za oponou za nás všetkých! Preto v takejto vysnívanej spoločnosti môžeme znovu a znovu smelo a bez obáv o našu budúcnosť vykročiť v ústrety tým najsvetlejším zajtrajškom.

Z toho dôvodu dnes už vlastne ani nie je vhodné (nie je KÚL – nie je IN), aby si človek – nevďačník vyberal, čo je pre neho lepšie alebo horšie, pretože aj tak iba jedna jediná odpoveď, prichádzajúca zo špice vyblýskanej pyramídy, je tá najsprávnejšia.

„Ale čo to tam dolu vidieť?! Znovu nejaký škodlivý vírus v našom krásnom hlučnom matrixe, volajúci po nejakej pochybnej slobode!? Preč s tým! Odstráňte a zničte všetkých tých, ktorí sú nakazení chorobou Slobody a Lásky!“

O čom ten „vírus“ vlastne hovorí?

Človeče, nastal čas prebudiť už konečne svojho zamurovaného ducha a pamätať na varovné slová: „Keď slepý vedie slepého, obidvaja padnú do jamy“!
Dokážeš sa vôbec ešte samostatne rozhodnúť? Buď pre zlo, strhávajúce ťa nekompromisne do priepasti, alebo pre DOBRO, vedúce ťa vo SVETLE PRAVDY neomylne DOMOV?

                                                  Jozef Potúček