Rodičia a starí rodičia, ktorí spoločne so zločincami a vlastizradcami z vysokej politiky umožnili, aby ich vlastné deti a vnuci boli okradnutí o budúcnosť vo vlastnej krajine, spoločne ich vyhnali a vyháňajú do cudziny, budúce generácie obrali o detstvo a budúcnosť, tvoria cca 70 % Slovákov, nemožno považovať za súčasť národa, ale len za plebejcov bez vlastného názoru, ktorí nikdy nemajú právo byť súčasťou tohto národa, lebo prispeli a prispievajú k jeho postupnej likvidácii.
|
Ficovo vyznanie ŠirokémuJurko, Tvoj spokojný úsmev je pre mňa tou najväčšou odmenou. Nepriatelia Slovenska, teda ja každého, kto ťa ohovára, a kydá na teba špinu, považujem za nepriateľa Slovenska. To že ti dohadzujem štátne zákazky, to je len desatina toho, čo som ti z titulu premiéra a predsedu Smeru mohol splatiť za všetko, čo si pre mňa urobil. Ty si bola moja opora, keď som sa pripravoval na vstup do ŠtB. Ako som obdivoval tvoj triedny postoj, keď ideály socializmu, KSČ a ŠtB ti boli prednejšie, ako Tvoja vlastná matka, keď si sa dozvedel, že udržuje písomný styk s nepriateľskou a závadovou osobou v zahraničí – a ty si ju udal svojmu zamestnávateľovi, ŠtB. Bože, ako som ťa túžil napodobniť, už som mal aj vypracovaný plán, že pracovník ŠtB ktorý sa bude vydávať za zahraničného agenta, že ho dovediem k mojej matke, aby ho na niekoľko dní ubytovala – a potom, po týždni by som ju išiel udať. Nikdy nezabudnem, ako si bol z môjho plánu nadšený, dokonca si mi povedal, že pokiaľ to vyjde, pri nástupe do pracovného pomeru k ŠtB dostanem hodnosť majora, hoci pôvodne som mal dostať hodnosť kapitána. Spomínam si taktiež na to sklamanie, keď za 3-4 dni mali moju matku zadržať, no prišiel 17. november 1989 a celá táto akcia skrachovala. Nikdy nezabudnem, ako si ma v tejto, pre mňa ťažkej situácii a najväčšom životnom sklamaní utešoval, citujem, „nemaj strach, Robert, tvoje chvíle klamára, dezinformátora a populistu ešte len prídu. Tvoju nenávisť a pohŕdanie slovenským národom budú tvoji priaznivci považovať za rozdávanie a obetovanie tvojej osoby slovenskému národu.“ Naučil si ma životnému krédu, „v špine ži, pravdu bi, slovenský národ nenáviď a pohŕdaj ním.“ Obdivujem tvoj charakter, pracovitosť, skromný spôsob života, že poctivým robotníkom a živnostníkom nadštandardne platíš, že si nepodľahol tlaku živnostníckych gangov, ktorí na tebe chceli, aby si im zaplatil za fiktívnu robotu, ktorú ale pre firmu Váhostav neodviedli a túto si musel urobiť sám so svojim manažmentom. Aj keď niektorí potom spáchali samovraždu, na čo ich naviedla opozícia, prezident Kiska a nepriateľské médiá, prežil si to so cťou a so vztýčenou hlavou. Ďakujem ti za všetko, Jurko, ešte ti mám mnoho, mnoho splácať. Pevne verím že sa mi to podarí, veď štát, to som ja, ako hrdý člen smeráckeho mafiánskeho bratstva, aj keď som len bielym koníkom, ktoré to tu všetko riadi, hoci pokyny dostávajú od konkurznej mafie Zoroslava Kollára. PRINT RSS |