Milý Robert,

          keď mi Sociálna poisťovňa oznámila, že od roku 2016 bude môj dôchodok, a nielen môj, zvýšený o 1,9 eur, dostal som sa do stavu neuveriteľnej blaženosti. A tak som si vyrátal, že za tú zvýšenú sumu si prilepším o 5 kg kvalitného mäsa, 3 kg ovocia, 3 litre mlieka, 20 rožkov a jeden chlieb. Zároveň si musím položiť aj otázku, či takéto niečo si môže dovoliť tá dôchodcovská žebrota vo Švajčiarsku, Luxembursku, Rakúsku, Nemecku, Švédsku, Dánsku.... Potom som si ale položil otázku, či vôbec my, slovenskí dôchodcovia, si zaslúžime takéto štedré dôchodky, každoročne navyšované o takéto vysoké sumy. Či to naši politici nevidia, ako dôchodcovia kusy mäsa a množstvo ďalšieho jedla vyhadzujú do popolníc a kontajnerov? Načo je potom ich snaha riadiť sa krédom „nám na prežitie, zvyšok pre národ,“ ktorý si to ale vôbec nezaslúži? A tie naše spuchlé a obézne dôchodkyne, ktoré už predbehli vo váhe svojho tela aj tie olaské matróny, už ani normálne nechodia, len sa prekacujú zo strany na stranu.

          Milý Robert, keď vidím tu tvoju veľkodušnosť voči tomuto národu, to tvoje nadštandardné sociálne cítenie, ale ja sa ťa pýtam, za takúto cenu? Nie je ti hanba, že na toto štedré zvyšovanie dôchodkov si hrubou silou donútil aj vlastnú manželku, aby zakladala schránkové firmy a zisk z nich odovzdávala dôchodkovému systému? Ty nemáš ani štipku hanby či citu k vlastnej manželke, ktorá keď autobusom a električkou cestuje do práce, tak už niekoľkokrát sa jej odlepil či ulomil opätok na topánke – a to len preto, lebo kvôli šetreniu ju nútiš, aby si topánky kupovala na vietnamskej tržnici či čínskych obchodoch.

          Aj správanie voči ministrom tvojej vlády je cynické a bezcitné. Zober si takého ministra Richtera. Keď ešte nebol ministrom, jeho tvár ako reklamu používali výrobcovia bravčových konzerv nielen v Európe, ale aj Amerike. Samozrejme že mal z toho aj primerané odmeny, cez ktoré sa vykŕmil nielen na trojpodbradkového Richtera, ale aj okolo čí sa mu vytvorila taká vrstva tuku, že sprievodcu mu musel robiť vycvičený labrador pre ľudí, ktorí stratili zrak. A pozri sa, čo si z neho urobil za tri roky. Všetky závody a firmy ktoré vyrábajú bravčové konzervy a ktorým jeho tvár robila reklamu, s ním prerušili spoluprácu. Za tie tri roky šikanovania z tvojej strany už mu neostal ani jeden podbradok, oči má vypleštené ako žabiak, niekoľkokrát na zasadnutiach vlády odpadol od hladu stresov a tvojho neustáleho kritizovania. Dokonca to zašlo až do takého extrému, že už si nedokáže navliecť ani prezervatív, krycím menom kondóm.

          Chcem ti povedať, milý Robert, dosť bolo obetovania nielen z tvojej strany, ale aj zo strany ostatných členov vlád a poslancov parlamentu za Smer pre tento nevďačný národ a jeho dôchodcov, ktorí si to vôbec nezaslúžia. Ale z jednej strany ťa aj chápem, keď si omotáš okolo krku červenú šatku, na hlavu si dáš Leninovu šiltovku, na hruď ti prišijú veľkú červenú hviezdu, do pravej ruky si zoberieš kosák, do ľavej kladivo, vyjdeš pred centrálu Politbyra ÚV Smer – sociálna mafia, pozrieš sa hore na nebesá a ktorý je na tých nebesiach, zakričíš na neho, „ty už tu nebudeš, no smerácka mafia tu ostane navždy, lebo je nesmrteľná.“ A z nebies dostaneš takúto odpoveď, „ja viem, Robert, preto chcem byť zadobre nielen s tebou, ale aj so smeráckou mafiou, lebo len vy ste nesmrteľní.“

Vladimír Pavlík