Rodičia a starí rodičia, ktorí spoločne so zločincami a vlastizradcami z vysokej politiky umožnili, aby ich vlastné deti a vnuci boli okradnutí o budúcnosť vo vlastnej krajine, spoločne ich vyhnali a vyháňajú do cudziny, budúce generácie obrali o detstvo a budúcnosť, tvoria cca 70 % Slovákov, nemožno považovať za súčasť národa, ale len za plebejcov bez vlastného názoru, ktorí nikdy nemajú právo byť súčasťou tohto národa, lebo prispeli a prispievajú k jeho postupnej likvidácii.
Hlavná stránka

Je Slovensko štát?
            

Po prečítaní tohto nadpisu určite každý odfrkne „samozrejme“! Máme svoju vlajku, svoje hranice, svoju vládu. A čo ďalej? Ja znova položím otázku. Je Slovensko štát? A pri mojej odpovedi si pomôžem hlavne niektorými historickými faktami, či už z dávnejšej, alebo nedávnej histórie.

Naše krásne Slovensko si na tomto svete naozaj užilo veľa rôznych pekných, ale hlavne tých ťažkých chvíľ. V histórií si samostatnosti veľa neužilo a keď aj, tak pod diktátom niektorej z veľmocí. Na jednej strane nadvláda maďarská, neskôr si nás podmanilo Nemecko, ktoré vyvolalo 2 svetové vojny za účelom ovládnutia sveta. Po Nemecku prišlo na rad ZSSR na čele zo Stalinom a vtedy už s bratmi Čechmi sme sa museli podrobiť diktátu Moskvy. Keď však nakoniec padol aj tento diktát, kedy sme nežnou revolúciou dokázali zmeniť režim, nastúpila demokracia. Ihneď  sme dali zbohom naším bratom Čechom s vidinou samostatnosti a lepších zajtrajškov. Vtedy to mohlo vyzerať ako krásna idea Slovenského štátu, avšak niekoľko rokov neskôr, kedy sme tú samostatnosť ani nevyskúšali, ju naši „myslitelia“ hodili cez palubu aj s priviazanou oceľovou guľou. Slovensko sa vzdalo suverenity a vstúpilo do EÚ. Vstupom do toho spolku, ktorému mimochodom velia ľudia, ktorí nedávno hlásali svoju vlastnú nadradenosť nad ostatnými sme sa znova po približne 60-tich rokoch opäť upísali Nemecku, tomu Nemecku, proti ktorému naši dedovia viedli SNP. Spočiatku to vyzeralo úžasne, otvorené hranice, sloboda pohybu no jednoducho nazvané propagandou, raj na zemi. Zažratí do ilúzie raja sme si ani nestihli uvedomiť, že nás obrali o našu menu, postupne nás obrali o prácu, dotiahli sem krízu, zatiaľ čo mi pracujeme v ich závodoch, vyrábame ich výrobky, a čo je najsmutnejšie prijímame ich zákony.
Ako mohol, respektíve ako sme mohli niečo také v našej krajine dopustiť? Ako sme sa mohli nechať tak ľahko oklamať? Prečo sme rozbili prosperujúce Československo a nechali sem dotiahnuť cudzí priemysel, keď ten náš patril medzi svetovú špičku? Prečo upadá naše poľnohospodárstvo? Prečo stúpa nezamestnanosť? Prečo rastie inflácia? Prečo tu máme menovú krízu? Ja mám len jednu jednoduchú odpoveď. Lebo Nemec. Lebo Nemec ani celý nemecký národ sa nezmenil. Oni nás stále vnímajú len ako otrokov, poskokov a podradných ľudí, a my dobrosrdečný a poctivý národ sme na ich sladké rečičky sadli ako včela na med. A čo urobili oni? Splnili to čo sľúbili, keď nám brali suverenitu? Zdvihli nám životnú úroveň? Ani by som nepovedal.

Dôchodky majú niekoľkonásobne vyššie, platy taktiež, slovenské ženy sa starajú o ich dôchodcov, pracujú v továrňach cudzích štátov, pretože Nemecko ich sem poslalo za lacnou pracovnou silou, naša vlastizradná vláda im ešte do toho poskytne dotácie, stimuly, daňové prázdniny, len aby Nemecko prosperovalo. Naši muži odchádzajú od svojich rodín ďaleko do cudziny, aby mohli slušne žiť, respektíve prežiť.

Ja si už nerobím ilúzie, už som prestal snívať. Postupne však zisťujem odkiaľ prichádza zlo a keď sa pozriem do zrkadla a položím si otázku či je Slovensko štát, tak zisťujem že Slovensko štátom nazvať nemožno. Slovensko je kolónia, provincia, alebo ak chcete, miernejšie povedané, sféra vplyvu Nemecka, ale nie samostatný štát! Toto sme naozaj chceli?
Ja len chcem, aby sme raz ukázali prstom tým správnym smerom, aj keď to nebude ľahké, bude nás to zrejme stáť veľa síl, potu, ale ja verím, že raz naozaj dosiahneme samostatnosť, slobodu a prosperitu. Dosiahneme stav kedy my budeme tí ktorí žijú v krajine, ktorá sa o nich postará, ktorá neberie, ale dáva, ktorá je občanovi oporou a nie príťažou.Za takúto krajinu musíme bojovať, pretože len za takú sa to oplatí.

Nemusíme byť však v tomto boji sami, pretože máme v Európe spojencov, ktorí by k nám dokázali pristupovať ako k Slovensku, ako k štátu, spojencov u ktorých by Slovák znamenal viac než len lacnú pracovnú silu a ukázali by sme tejto únií, kto je skutočným tvorcom hodnôt v Európe! Na to sa však musíme zjednotiť, povzniesť sa nad mediálne klamstvá, ktoré sú platené šaškami, ktorí bavia Brusel a bozkávajú Nemecku nohy, pretože tí vám budú krvopotne tvrdiť, že sa to nedá, že to je nereálne, vymenujú Vám zoznam nevýhod, avšak nikdy Vám nepovedia o tej najdôležitejšej výhode, že keď sa pozriete do zrkadla a položíte si otázku: „je Slovensko štát“? Vaša odpoveď bude ÁNO! Som hrdý SLOVÁK!

Dávid Romaňák



    Facebook Print Friendly and PDF


             
Hlavná stránka