Ako by mal vyzerať prejav svojprávneho prezidenta všetkých občanov v NR SR o stave republiky      

                 Vážený pán predseda parlamentu, vážený pán premiér, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, vážení členovia vlády, vážení hostia, vážení občania Slovenskej republiky.

          Na úvod si dovolím odcitovať z Ústavy Slovenskej republiky, ktorá by mala byť akousi svätou bibliou hlavne pre členov vlád a parlamentov, lebo v doterajších ponovembrových parlamentoch sa väčšina poslancov správala ako ponížené a nesvojprávne stádo. Budem citovať z ústavných článkov ich texty, ktoré potvrdili svojím podpisom. Pokiaľ mi je známe, tak doposiaľ ani jeden člen z ponovembrových vlád, ani jeden z poslancov z ponovembrových parlamentov dotyčný sľub nepodpisoval v stave, že by napríklad prišiel z uzavretého psychiatrického oddelenia či v sprievode opatrovníka. To znamená, že boli pri plnom rozume a vedomí, vediac čo podpisujú, boli svojprávni a že sa podľa toho musia aj správať. Riadiť štát a pracovať pre blaho občana, je totiž ich najvyššie poslanie. Pokiaľ sa tomu čo podpísali spreneveria, musia niesť osobnú zodpovednosť, vrátane zodpovednosti trestno-právnej.

          Takže si zopakujme text ústavného sľubu, ktorý doposiaľ podpísali všetci členovia ponovembrových vlád a parlamentov, a ako som už povedal, podpisovali ho ako svojprávne osoby. Členovia vlády podľa Čl. 112 Ústavy SR skladajú do rúk prezidenta republiky  sľub v tomto znení: „Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem plniť v záujme občanov. Budem zachovávať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života.“

          Na schôdzi Národnej rady SR, na ktorej sa poslanec zúčastňuje po prvý raz, podľa Čl. 75 Ústavy Slovenskej republiky skladá sľub v tomto znení: „Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem plniť v záujme jej občanov. Budem dodržiavať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzala do života.“

          Podľa Čl. 104 Ústavy SR prezident skladá pred Národnou radou SR do rúk predsedu Ústavného súdu SR tento sľub: „Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Budem dbať o blaho slovenského národa, národnostných menšín a etnických skupín žijúcich v Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem vykonávať v záujme občanov a zachovávať i obhajovať ústavu a ostatné zákony.“         

Aká bola a je skutočná realita?

          Keď ale porovnám celé to krátke obdobie od novembra 1989 až po dnešok, tak skutočný ústavný sľub, vzhľadom k tomu, čo ponovembrové vlády a parlamenty tu zo Slovenska urobili, tak jeho text by mal byť nasledovný: „Sľubujem na svoju zločineckú, zlodejskú a parazitno – darmožráčsku česť a tzv. svedomie vernosť sebe samému a svojej rodine, že budem dbať hlavne o svoje blaho a blaho svojich najbližších. Slovenská republika a jej občania mi budú ukradnutí. Svoje povinnosti budem vykonávať na prospech tých, ktorí túto republiku každoročne dôkladne vykrádajú a rozpredávajú cudzine.“

          Medzi najhoršie zločiny proti ľudskosti ktoré ste vedome a cieľavedome zrealizovali a realizujete voči vlastnému národu, patrí doháňanie občanov cez ekonomiku k sociálnym samovraždám, ich poľudšťovanie, že ich považujete za súčasť nevyhnutných ekonomických reforiem. Ďalej je to likvidácia ženskosti cez ekonomiku, ktorá pokračuje likvidáciou rodiny a smeruje k postupnej likvidácii národa. Vedome a cieľavedome cez ekonomiku bránite slovenským ženám rodiť deti, vedome a cieľavedome im nevytvárate ekonomické podmienky na plynulý chod rodiny, vedome a cieľavedome, s jasným úmyslom ste rozkradli a rozkrádate peniaze, ktoré boli určené na demografický nárast slovenskej populácie. Takéto niečo si nedovolil ani Adolf Hitler voči nemeckým ženám. Okrádate deti o detstvo, robíte všetko pre to, aby čo najviac detí sa stalo deťmi ulice. Z vlastného národa ste urobili otrokov a lacnú pracovnú silu pre cudzinu. Dnes sme v situácii, že prakticky všetko to, čo prináša zisk, už nepatrí tomuto národu. Rozpredali ste aj to, na budovaní čoho ste sa vôbec nepodieľali.

          A teraz si to rozoberieme trochu podrobnejšie. Začnem sociálnymi samovraždami, ku ktorým ste dohnali okolo 20 000 nevinných občanov cez systém tzv. kolektívnej viny na nevinných, ktorí musia niesť následky za tých, ktorí tu spoločne rozkradli miliardy, dokonca v súlade so zákonmi, ktoré dve najzločineckejšie organizácie – slovenské vlády a parlamenty za týmto účelom pripravili a zrealizovali. Miesto toho, aby boli potrestaní konkrétni vinníci, ktorí si v skutočnosti užívajú nakradnuté, tak následky a ťarcha boli prenesené na nevinných občanov, ktorí toto nezapríčinili. Zločinci na funkciách ministrov financií nielen vo svojej tuposti ale aj cynizme dokonca v sofistikovaní týchto zločinov proti ľudskosti predbehli aj to hitlerovské SS-gestapo. Viem si živo predstaviť mnohých členov ponovembrových vlád a parlamentov ako ženú ľudí do plynových komôr s následným vysvetlením, „v mene nevyhnutných ekonomických reforiem“, alebo, „už neprodukujete a štát nemôže na Vás doplácať.“ Zamysleli ste sa niekedy nad tým, čo prežíva takýto človek Vami dohnaný do takejto situácie, keď sa dobrovoľne rozhodne odísť z tohto sveta? Vy, sadisti, extrémisti, psychopati a masoví vrahovia ste dokonca tak drzí, že za extrémistov označujete aj takých ľudí, ktorí nemajú Vaše zvrhlé myslenie a otvorene to dávajú najavo.

          Státisíce vlastných občanov ste duševne povraždili a dohnali ste ich do stavu beznádeje a apatie. Cez zákony ste podvodne tisíce ľudí pripravili o strechu nad hlavou a urobili z nich bezdomovcov. Mnoho detí ste obrali o detstvo len kvôli tomu, že musia trpieť za Vašu zlodejskú nenásytnosť a vlastný blahobyt, lebo čím viac okrádate Slovensko a jeho občanov o to, čo patrí tejto krajine a jej občanom, strácate úplne súdnosť a ľudskosť. Vaše ošúchané výhovorky „nie sú peniaze, môžeme dávať len z toho čo máme“ a podobné bludy majú ale jeden zásadný háčik. Keby ste Vy a vám podobní nekradli, bolo by pre každého či pre všetkých dosť. Takže si to rozoberme z ekonomického hľadiska.

          Máme ešte v živej pamäti, ako sa za vlády Mečiara šafárilo v slovenských bankách, napr. vo VÚB, IRB, či Slovenskej sporiteľni. Po nástupe vlády Mikuláša Dzurindu, miesto toho aby boli potrestaní konkrétni vinníci a peniaze vrátené tam kam patria, tak spolu so svojim komplicom na funkcii ministra financií Ivanom Miklošom a im podobnými, okradli nás všetkých o ďalších vyše 100 miliárd korún, ktoré vrazili do tzv. ozdravenia týchto bánk, hoci toto nemalo oporu ani v ústave ani v zákone. Ťarchu preniesli na tých, na vlastných občanov – daňových poplatníkov, ktorí si nikdy v živote žiadne peniaze od týchto bánk nepožičali, zatiaľ čo dlžníci, v skutočnosti zločinci – pod inými obchodnými menami majetok naďalej užívali a užívajú. Ukázalo sa, že politici okolo Mečiara a Dzurindu, ale aj Roberta Fica sa pri okrádaní vlastných občanov zachovali ako jedna rodina.

          Z tohto logicky vyplýva, že takto rozkradnuté miliardy chýbajú v štátnej pokladnici. Ale aj v zdravotníctve, školstve a iných odvetviach. Je to daň, ktorú musíme všetci zaplatiť a tí ktorí toto zapríčinili zdierajú peniaze tam, kde to ide najľahšie – od daňových poplatníkov, ako aj od tých najslabších vrstiev obyvateľstva. Pokiaľ nám tu v tom období Ivan Mikloš táral o nejakých reformách, uťahovaní opaskov a ďalších bludoch, nejako nám pozabudol povedať, aká by bola v skutočnosti na Slovensku životná úroveň, pokiaľ by v štátnej pokladni boli tie stovky a stovky miliárd, o ktoré sme boli v mene týchto politikov okradnutí.

          Dnes možno povedať aj to, že mnohých slovenských politikov možno zaradiť do kategórie masových vrahov vlastného národa nielen z titulu doháňania nevinných ľudí k sociálnym samovraždám. Uvediem konkrétny prípad z toho obdobia, keď minister zdravotníctva Rudolf Zajac v Nočných dialógoch Slovenského rozhlasu dňa 23. 4. 2004 priznal, že u nás zomierajú ľudia, ktorých by bolo možné zachrániť, no na prístroje a vybavenie chýbajú peniaze. Toto isté skonštatovali začiatkom januára 2005 v diskusnej relácii Sedmička v TV JOJ vtedajší minister hospodárstva a Pavol Rusko a poslanec za HZDS Tibor Mikuš. Možno si celkom oprávnene položiť otázku: ako na toto reagovalo vedenie GP SR a MV SR? Nijako. Zachovali sa ako zločinecké, protislovenské organizácie, ako ponížené prostitútky a slúžky v službách zločincov a masových vrahov z vysokej politiky. A platí to dodnes.

          A teraz niekoľko slov k riadiacim pracovníkom polície, prokuratúry a justície. Aby politici tvoriaci koalíciu ako aj ďalšie skupiny prisaté na štátnom rozpočte mohli beztrestne páchať tieto ekonomické zločiny a zločiny proti ľudskosti, za týmto účelom si nielen pripravujú zákony, ale aj do riadiacich funkcií do týchto troch štátnych orgánov si dosadzujú ľudí na svoj vlastný obraz, ktorí túto ich trestnú činnosť zakrývajú a zametajú pod koberec. Spoločne z týchto troch štátnych orgánov, ktoré majú dbať na zákonnosť, urobili z nich zločinecké organizácie. Je nemysliteľné, keď za vedomé a cieľavedomé rozkradnutie stoviek a stoviek miliárd korún sa skonštatuje, trestný čin nebol preukázaný, alebo nebol dokázaný úmysel. Už len čakám, kedy obviníte slovenský národ, že silou a terorom donútil týchto ľudí k bezbrehému vykrádaniu. Medzi najzločineckejšie organizácie v rámci slovenskej justície patrí Krajský súd v Bratislave, kde skorumpované a úplatné sudkyne zobúce z ruky mafiánskym zločincom Zoroslavovi Kollárovi, zakladateľovi konkurznej mafie a Petrovi Sýkorovi okradli tento štát, teda jeho občanov, o desiatky miliárd korún. Dokonca ich esesácko-gestapácky cynizmus ide až do takých rozmerov, že z multimilionára Petra Sýkoru, ktorý smeráckej mafii cez biele kone zarobil miliardy korún, ktoré patrili slovenskému národu, urobili z neho nemajetného chudáka, ktorý dokonca nemá ani na platenie alimentov pre vlastné dieťa, trpiace vážnymi zdravotnými problémami a vedome, cieľavedome a s jasným úmyslom ho ženú k ekonomickej smrti. Aj toto je vizitka lotrov, ktorí sa vystriedali na funkciách ministrov spravodlivosti. Dnes túto zločineckú, úplatnú a skorumpovanú justíciu zastrešujú Tomáš Borec a Štefan Harabin.

          Máme tu premiéra, pána Fica, ktorý má nezvratné dôkazy o konkrétnych politikoch, ktorí za úplatu z cudziny zlikvidovali slovenské poľnohospodárstvo a urobili zo Slovenska odkladisko produktov, ktoré vo vlastných krajinách by nedali žrať ani dobytku a on doteraz mlčí. To len dokazuje, že máme premiéra zapredaného vlastizradcu, ktorý nenávidí a pohŕda vlastným národom. Preto z titulu najvyššieho predstaviteľa ozbrojených a bezpečnostných zložiek vytvorím špeciálnu jednotku z policajtov, prokurátorov a sudcov, ktorí boli vyhodení alebo donútení odísť len preto, že chceli naplniť krédo, že zákon tu musí platiť pre každého rovnako. Budú pod mojou absolútnou ochranou a budú podliehať len mne ako najvyššiemu veliteľovi ozbrojených a bezpečnostných zložiek.

          V rámci svojej funkcie budem v prvom rade ako občan s prezidentskými právomocami. To znamená že ako občan sa budem zúčastňovať na rôznych akciách a protestoch, na ktorých sa ľudia budú domáhať svojich práv, ktoré im napríklad zaručuje ústava. Každé tri mesiace prednesiem v parlamente prejav o stave republiky, tak ako ho vidím ja a moji spolupracovníci. Budem chodiť na zasadnutie vlády do parlamentu hlavne vtedy, keď sa budú prijímať dôležité zákony, aby tu neboli sprznené a neslúžili len úzkej vrstve vyvolených na úkor vlastných občanov. Pevne verím, že v tomto neostanem osamotený a pre tieto zámery si získam aj podporu občanov. Ďakujem za pozornosť, očakávam otázky či výhrady z Vašej strany.

Vladimír Pavlík