Nedokázali ju usvedčiť, tak ju urobili nepríčetnou -2.časť
Tatjana Šidlová obvinená z údajného priestupku proti JUDr. Milanovi Chovancovi – zastavenie konania „z dôvodu, že zodpovednosť za priestupky zanikla“ – „diplomatické“, resp. šalamúnske vyriešenie prípadu zákonnou cestou v zmysle „aj vlk je sýty, aj ovca celá zostala (?)“ – alebo ďalší dôkaz o „súčinnosti“ JUDr. Milana Chovanca, policajného orgánu v L M a JUDr. Králika z ObÚ v L M v priestupkovom konaní o vykonštruovanom „priestupku“ – cielenom dvojročnom šikanovaní občana, ktorý sa rozhodol zákonnou cestou domáhať svojich práv, ako spôsobu zastrašovania
Dňa 16. 1. 2013 som prevzala dve zásielky z MV SR – SVS, Bratislava. V jednej obálke bolo Upovedomenie účastníka konania o zastavení konania – SVS-OP1-2013/002330/TMM/1 – JUDr. Mrváň, datované 9. 1. 2013, v druhej pod sp. zn. SVS-OP1-2013/002330/TMM/2 s dátumom 9. 1. 2013 Rozhodnutie o odvolaní obvinenej Tatjany Šidlovej proti rozhodnutiu ObÚ v LM , OVVS, Priest. č. 350/2011/02159 zo 17. októbra 2012.
V Upovedomení mi orgán oznamuje, že konanie sa proti mne zastavuje, lebo na skutok, ktorý sa mal stať 9. 12. 2010 sa vzťahuje prekluzívna lehota, v ktorej konanie o priestupku právoplatne ukončené nebolo. Rozhodnutie ObÚ v LM zo 17. okt. 2012 nenadobudlo právoplatnosť v časti, proti ktorej som v stanovenej lehote podala odvolanie.
V Upovedomení je podrobne popísané, čoho som sa mala dopustiť proti Chovancovi – tým, čo som údajne na jeho adresu napísala 9. 10. 2010 v liste policajnému prezidentovi Spišiakovi.
Tu čitateľovi odporúčam, aby sa vrátil k mojim predchádzajúcim príspevkom a aby si oživil skutočnosti, na ktoré som už poukazovala – najmä, ako policajný orgán v LM vytrhnutím z kontextu obsahu spomenutého listu vykonštruoval proti mne údajný priestupok.
O tom, že o priestupok nešlo, sa vyjadruje vo svojom rozhodnutí orgán MV SR, SVS, Bratislava, ktoré bolo vydané pod sp. zn. SVS-OP2-2012/OO9938/TKP dňa 6. 8. 2012 a ktoré je právoplatné. Uvedeným rozhodnutím tento orgán zrušil rozhodnutie ObÚ v LM, ktorým ma JUDr. Králik uznal vinnou z priestupku proti JUDr. Milanovi Chovancovi a zaviazal k plateniu trov konania.
Podstatné z Rozhodnutia citujem:
„Preskúmavajúci správny orgán má za to, že uvedené výrazy nie je možné takto vytrhnúť z kontextu vyjadrení obvinenej a považovať ich za hanlivé alebo expresívne s cieľom uraziť, pretože pri ich skúmaní je potrebné prihliadnuť na obsah, formu a okolnosti, za akých boli prednesené. V uvedenom prípade ide o využitie subjektívneho práva na ochranu právom chráneného záujmu pred orgánom PZ, pričom forma prednesu, teda výsluch, či list adresovaný konkrétnej osobe reprezentujúcej jeden z orgánov, zabezpečujúcich ochranu práv jednotlivcov, vylučujú protiprávnosť vyjadrení obvinenej. Správny orgán mal z uvedených dôvodov postupovať v súlade s § 76 ods. 1 písm. a) priestupkového zákona a konanie zastaviť z dôvodu, že skutok, o ktorom sa koná, nie je priestupkom.
Podľa § 77 priestupkového zákona výrok rozhodnutia o priestupku, ktorým je obvinený z priestupku uznaný vinným, musí obsahovať tiež popis skutku s označením miesta a času spáchania priestupku................“
Z uvedeného vyplynulo, že ObÚ v LM mal konanie zastaviť z dôvodu, že skutok o ktorom sa konalo, nebol priestupok. Súčasne uviedol ďalšiu úpravu, podľa ktorej má ObÚ v LM postupovať ďalej. Na základe toho začal JUDr. Králik nové konanie, v ktorom bolo zákonnou cestou umožnené JUDr. Milanovi Chovancovi vziať svoj návrh späť s tým, že zaplatí trovy konania.
A JUDr. Chovanec, ktorý zistil, že by v tomto prípade neuspel tak, ako si to naplánoval, odôvodnil svoje späťvzatie návrhu takto – citujem z Rozhodnutia MV SR sp. zn. SVS-OP1-2013/002330/TMM/2 z 9. 1. 2013:
„....svoj návrh sa rozhodol vziať späť, pretože mu pracovné okolnosti nedovoľujú opakovane sa zúčastňovať pojednávaní vo vzdialenom meste a tiež preto, že útoky Tatjany Šidlovej voči jeho osobe v poslednej dobe nezaregistroval a nadobudol presvedčenie, že samotné priestupkové konanie vo vzťahu k obvinenej splnilo svoj účel.“
Týmto účelom malo byť jednoznačne zastrašenie mojej osoby, aby som ďalej nepoukazovala na jeho činnosť, o ktorej som hovorila vo svojich podaniach na adresu policajných orgánov – orgánov, ktoré obsah mojich podaní v ich merite nezaujímal a nezaujíma! Aj keď nie som sama, kto na uvedené v podaniach a výpovediach poukazuje, kto sa aj cestou súdov domáha svojich práv v tam spomenutých súvislostiach.
Z vyjadrenia JUDr. M. Chovanca jednoznačne vyplýva, že nadobudol presvedčenie v ktorom ho podporili aj orgány verejnej správy a polície, že podobný postup je účinným „zákonným“ prostriedkom na zastrašenie každého opovážlivca, ktorý by si v budúcnosti ešte dovolil poukazovať na jeho osobu v akomkoľvek smere.
V Rozhodnutí MV SR, SVS z 9. 1. 2013 mi chýba v odôvodnení odvolania uvedenie právneho názoru z rozhodnutia zo 6. 8. 2012, ktorým som argumentovala i ja sama v odvolaní – teda , že JUDr. Králik mal už na začiatku postupovať tak, že konanie zastaví preto, že skutok, o ktorom sa konalo, nebol priestupkom.
Ak JUDr. Králik takto nepostupoval, činil tak s jasným zámerom, pretože pochybujem, že by nevedel o všeobecne známej skutočnosti – totiž, že občan má právo sa obracať so svojimi podozreniami z trestnej činnosti na orgány bez obavy z postihu za svoje využitie práva.
Obhajovať jeho konanie ako „iný právny názor“ je naozaj len účelovou snahou o ospravedlnenie jeho nezákonného postupu, ktorý sa prejavil už aj v prípade, keď konal napriek podanej námietke zaujatosti, ktorú som podala.
V písomnostiach MV SR, SVS z 9. 1. 2013 je podrobne uvedené, čoho som sa mala dopustiť proti JUDr. Milanovi Chovancovi – aj keď nikdy nebolo dokazované, či skutočne mnou uvedené výroky sa týkali len jeho – ako to vykonštruoval policajný orgán v LM, či výrazy použité v súvislosti s činnosťou osôb, ktoré negatívne zasahovali a zasahujú do vlastníctva v urbárskom spoločenstve v K N M na úkor prevažnej väčšiny vlastníkov, sú naozaj hanlivými a osočujúcimi výrazmi!
Teda meritom veci v zmysle návrhu JUDr. Chovanca sa vôbec nik nezaoberal, nič sa nedokazovalo, resp. žiadny môj dôkaz, ani argument, ktorý vyvracia jeho tvrdenia nebol JUDr. Králikom akceptovaný už od začiatku, pričom prejednávajúci Králik okato porušoval moje právo na nestranný proces.
Za dva roky „prejednávania“ tohto vykonštruovaného priestupku ma pripravili Chovanec s Králikom o množstvo času a energie, spôsobili mi psychickú traumu z pocitu nemožnosti dovolať sa práva, a čo je pre mňa nezanedbateľné, pripravili ma asi o 100,- E za papier, prieklepový papier, obálky, poštovné, cestovné, a telefonáty právnikom.
JUDr. M. Chovanec zo svojho iste nemalého bankového účtu poukáže orgánu iba 16,- E za trovy konania. Pritom ako advokát znalý zrejme veľmi dôkladne „práva“, musel vedieť, že jeho podanie je nedôvodné – a mne z toho vyplýva, že kalkuloval s „ústretovosťou“ ako policajného orgánu v LM, tak prejednávajúceho priestupky!
Zákon o priestupkoch neukladá „dobrákom“, ktorí sa rozhodnú realizovať na účet toho, kto je ich obeťou, aby mu nahradili vzniknuté náklady!
Podávať žalobu o zaplatenie vzniknutých nákladov je zjavne chorým odporúčaním pre obete podobného konania. Na Slovensku s úplne beznádejným výsledkom a stratou ďalších rokov a finančných prostriedkov pri dokazovaní všetkého možného aj nemožného skorumpovanému sudcovi.
Úradníci pod ochranou štátu nemôžu byť stíhateľní za svoju rozhodovaciu činnosť! Ich nadriadeným a kontrolným orgánom je tiež jedno, ako pracujú! Hlavne, že pracujú v záujme tých, ktorí ich tam dosadili.Žiadnu zaujatosť, žiadne porušovanie zákonov a práv im nik nedokáže. Navzájom sa dokážu podržať!
Tisícky slovenských občanov majú rovnaké a opakované skúsenosti o akých píšem. Namiesto vyšetrovania podozrivých a ich činov, sa začne cielená likvidácia oznamovateľa – v súčinnosti všetkých zúčastnených, ktorí predstavujú „zákonnosť“.
Vyšetrovanie na ktoromkoľvek orgáne, kde sa rozhoduje o právach bežného občana, sa odvíja od príslušnosti k politickému zoskupeniu, k výške úplatku, k „ochrancom“ v pozadí.
Jedinou útechou pre mňa v súvislosti s touto špinavou akciou na môj vrub je zistenie, že na MV SR – SVS sa predsa len nájde „biela vrana“ – výnimka potvrdzujúca pravidlo, ako bol ten, kto sa rozhodol riadne preskúmať v mimoodvolacom konaní obsah celého spisu zrejme na základe dôveryhodnosti mnou doložených písomností a vyjadrení o. i. aj svedkov z mojej strany, pretože nejednotnosť v úprave, kedy od ktorého orgánu sa považuje písomnosť za doručenú, ma zmiatla pri preberaní rozhodnutia vydaného proti mne a údajne bolo odvolanie doručené po lehote, lebo pri správnom konaní sa považuje písomnosť za doručenú po troch dňoch od oznámenia o uložení, aj keď sa adresát o tom nedozvedel!
Mimochodom – táto úprava robí vazala zo slovenského občana, ktorý nemôže odísť na liečenie, ani na dovolenku, či pracovne do zahraničia.
A po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia má občan takmer nulovú nádej na to, aby sa domohol nápravy – pretože lehotu na odvolanie premeškal.
Neznalosť totiž neospravedlňuje len nás občanov! U podobných ako JUDr. Králik sa to označí ako „iný právny názor“ pri rozhodovacej činnosti!
Tatjana Šidlová
|
