"...hlboko s Vami nesúhlasím, urobím však všetko pre to, aby ste mohol svoj názor slobodne hlásať" - Voltaire
Politici musia strpieť akékoľvek názory občanov - Inak tam nepatria!
Hlavná stránka

Novodobé otrokárstvo    

          Dnešná doba, slobodná moderná spoločnosť, kde má každý svoje práva a samozrejme z toho vyplývajúce povinnosti, doba blahobytu a pocitu všeobecnej spokojnosti. Taká je naša doba z pohľadu médií, politikov a pánov z EU. Jedinou nevýhodou je, takzvaná kríza o ktorej nik nič nevie, nik netuší ako sme sa k nej dostali, kedy skončí, ale každý vie že za všetky problémy spoločnosti môže ona. Tak či onak nás stále presviedčajú, že platí to, čo som uviedol v prvej vete. Naozaj je to tak? Alebo je pravda diametrálne odlišná od tohto oficiálneho sna?

Poďme však pekne poporiadku. Dnešná doba sa z pohľadu nás bežných ľudí nedá nazvať inak ako novodobé otrokárstvo. Novodobé je preto, lebo sa odlišuje od klasického otrokárstva rozvinutého pár storočí dozadu určitými znakmi, podstata ale ostáva rovnaká. Medzi hlavnými znakmi otrokárstva v minulosti dominovali hlavne fyzické tresty, fyzický nátlak na poddaných, a otrokov. Spoločnosť sa riadila jednoduchým heslom modli sa a pracuj, inak ťa trest neminie. Vtedajší ľudia samozrejme vedeli, že niečo nie je v poriadku, keďže často pracovali za jedinú odmenu, a tou bolo jedlo, nejaký ten skromný príbytok, zatiaľ čo ich páni si plnými dúškami užívali všetky výhody života a peňazí.

Moderné otrokárstvo sa teda s tým minulým dá porovnať, a vlastne môžeme povedať, že sú si takmer vo všetkých aspektoch podobné. Samozrejme doba sa zmenila a v modernom otrokárstve sa otrokom neudeľujú fyzické tresty (aj keď som poznal nemenovaný závod ,kde boli takéto tresty na dennom poriadku) je to ale ešte horšie. Dnes sa moderní otroci držia na uzde nie fyzickým, ale psychickým nátlakom a to tak surovým, že fyzické tresty by v niektorých momentoch boli pre daného otroka oveľa prijateľnejšie.

Že toto sa nedeje?

Určite poznáte veľké závody na výrobu rôznych súčiastok, matracov a podobných vecí. Tak  ospevované, ako prejav vynikajúcej politiky, ako vytvárajú nové pracovné miesta, zabezpečujú hospodársky vlastne sú pre nás formou vykúpenia z už spomínanej krízy. Tak podobne ako v pravom otrokárstve tu pracovníci ťahajú zmeny od nevidím do nevidím, bez akéhokoľvek nároku na odstupné(vďaka legislatívnym medzerám a existencii živnosti),zo strachom straty zamestnania zo dňa na deň len vďaka svojvôli majiteľov, a neskutočného psychického nátlaku typu ,,nepôjdeš ty príde stovka ďalších“. Tak ľudia pracujú za minimálnu mzdu, vlastne pracujú na to jedlo a skromný príbytok, ale zo strachom , že aj tieto minimálne sociálne istoty sa môžu zo dňa na deň stratiť.

Avšak novodobé otrokárstvo dospelo do ešte vyspelejšieho štádia. Kým v minulosti sa na utláčanie domácich otrokov využívali žoldnieri z iných krajín, novodobé otrokárstvo dokáže využívať ľudí z jednej krajiny, často jednej obce na prácu a zároveň aj na tú najprísnejšiu kontrolu a človek človeku sa stáva vlkom. Ako sa dá toto dosiahnuť? Úplne na to stačí jednoduché prenesenie zanedbateľných právomoci na vybraných ľudí spoza pásu. Dajú im pocítiť kvapku moci a tá najprísnejšia kontrola je na svete. Táto kontrola potom dokáže zaznamenávať vaše ulievanie len preto, že nejdete na WC raz ale dva alebo tri krát za zmenu. Všetko hlásia a k svojím vlastným ľuďom, predtým možno kamarátom, bez mihnutia oka dokážu robiť zo života peklo.

          Do takéhoto morálneho bahna nás dostávajú títo novodobí otrokári, my namiesto boja sa len mlčky prizeráme a čakáme na možnosť stať sa človekom  s tou ,,kvapkou“ moci. Slovensko sa teda nestáva len otrokárskou veľmocou, ale najlacnejšou pracovnou silou pre všetky veľké spoločnosti, pretože inde v EU nebude nik pracovať za pár eur na mesiac a ešte k tomu znášať takýto nátlak. Slovensko sa musí rýchlo prebudiť z ilúzie dobra v podobe príchodu zahraničných otrokárov a vybudovať krajinu takpovediac od základov, vytvoriť konkurenciu a zabojovať o vážnejšie postavenie vo svete. Určite nesmieme dovoliť aj v záujme ďalších generácií, aby sa otrokárstvo v našej krajine posúvalo dopredu, zdokonaľovalo, ale musíme začať proti otrokárom bojovať, byť súdržní a nepotápať jeden druhého.

Mladá Zmena


           

Hlúpi sa ľahšie ovládajú               

          Máme tu začiatok nového roka, koniec sviatkov, vraciame sa späť do každodennej rutiny spestrenej ťažko predvídateľným správaním našich mocipánov. Na úvod do nového roka sa dozvedáme o petícií za odvolanie nášho pána prezidenta, udelili sme amnestie väzňom a kým naši českí susedia ostro protestujú my naďalej žijeme v pokoji, akoby sa nás to ani nedotýkalo. Dnes však nechcem rozoberať ani jenu z týchto novoročných káuz ale vrátil by som sa ku jednej viac, alebo menej ukončenej.
Určite ste všetci postrehli ukončenie, nazval by som to ,,kauzy“ učitelia a ich platy. V širokej verejnosti existuje množstvo názorov na túto otázku. Jedni tvrdia že im sociálni demokrati ustúpili dosť,  ďalší sú nahnevaní, že si niečo také naši pedagógovia dovolili a je tu aj skupina, ktorá si myslí o odboroch svoje a učiteľov podporujú. Nechcem však ukazovať ktorá skupina a ktorý názor je ten najlepší, tak som sa o celom probléme rozprával z bežnou rádovou učiteľkou. Jej pohľad na danú vec ma celkom zarazil. Po otázke čo si o dianí myslí mi povedala, že viac protestovať ani štrajkovať nebude, pretože v našej krajine sa tým jednoducho nedá nič dokázať. Na prácu odborov sa vyjadrila dosť tvrdo, a síce,  hovorila o špinavej hre kde sú odbory verzus učitelia, kde im bolo zo strany odborov sľúbené minimálne 10%-né zvýšenie za ktoré aj všetci pedagógovia  bojovali a pán Ondek, šéf odborov a  mimochodom bývalý kandidát do OZ za stranu SMERU-SD, do poslednej chvíle tvrdil že naozaj háji záujmy bežných rádových učiteľov a po rokovaní im vrazil nôž priamo do chrbta.

Na takýto podraz naozaj treba mať žalúdok avšak teraz vyvstáva otázka či majú odbory vôbec nejaký význam, keďže ich najvyšší predstavitelia sú len bábkami v mocenskej hre, kde pozerajú nie na záujmy tých ktorí to potrebujú, ale pozerá sa na záujmy tých ktorí na to ,,majú“. Obzvlášť závažné je to v školstve, keďže to sú tí, ktorí vychovávajú nasledujúce generácie. Avšak stále sú to len ľudia a je to ich práca, čiže ako každý bežný človek v práci, v ktorej sa cíti byť nedocenený, ho práca jednoducho prestane baviť a tým sa logicky znižuje  kvalita. V prípade učiteľov má toto zníženie kvality nie len lokálny dopad, ale dopad celospoločenský. V podaní učiteľov  sa toto znižovanie kvality môže prejavovať nechuťou zamestnávať a vychovávať deti aj mimo stanoveného vyučovacieho procesu a mimo-vyučovacie aktivity tým pádom idú bokom. Deti sa teda doma nudia, sledujú televíziu, internet rôzne sociálne siete ktoré ich vychovávajú a začínajú z nich vyrastať chuligáni, keďže tí ktorí by ich mali vychovávať nie sú dostatočne ohodnotený a nemajú motiváciu sa deťom venovať viac. Teda nám tu vyrastie generácia bez cieľov, bez morálnych zásad a je to len kvôli nenažranosti štátneho aparátu. Už dnes vidíme aká je mládež a pokiaľ sa nezačne riešiť problém v školstve ďalšie problémy sa ani neoplatí riešiť.

Preto by sme mali podporiť učiteľov, povzniesť sa nad hlúpu závisť a hneď po nich si vybojovať lepšie postavenie aj pre seba, pretože ak sa raz podarí dosiahnuť cez protesty stanovený cieľ, ľudia si uvedomia že to nie je nemožné a začnú naozaj bojovať o lepšie postavenie, roztrhne sa lavína požiadaviek a konečne sa možno aj zavedie politická zodpovednosť.

Mladá Zmena

 


    Facebook Print Friendly and PDF


             
Hlavná stránka