"...hlboko s Vami nesúhlasím, urobím však všetko pre to, aby ste mohol svoj názor slobodne hlásať" - Voltaire
Politici musia strpieť akékoľvek názory občanov - Inak tam nepatria!
Hlavná stránka

Začiatok konca SMERU – SD      

                      

          Bývalý člen SDĽ a poctivý učeň neslávne známeho politického veterána Vladimíra Mečiara, Róbert Fico, sa vyšvihol na vrhol tak rýchlo, že si to zrejme nestihol uvedomiť. Jeho kariéru iniciatívneho advokáta vnímam od momentu, keď sa ako Jánošík slovenského práva ujal „prostých vlastníkov pozemkov“ v Tepličke nad Váhom, ktorých sa štát rozhodol bez výčitiek okradnúť. Extrémne medializovaná kampaň pomohla jemu a v podstate celej jeho strane k percentám, ktoré dodnes dosahuje v predvolebných prieskumoch. Je SMER – SD naozaj taký veľký a silný, neohroziteľný či dokonca nezničiteľný ako sa bežnému človeku môže zdať? Kto alebo čo ho môže v dnešnej situácii ohroziť?

Je to zhoda okolností alebo sú na vine hlúpi politici...?

Pravdou je jedno aj druhé. To akým sa SMER – SD dostala k moci nemusím nikomu ozrejmovať. Stačí vysloviť jediné konštatovanie: „Známy pravicový zlepenec, ako bolo zoskupenie vtedajších pravicových strán nazývané, nikdy nemohol reálne vládnuť. Existencia z donútenia väčšinou prináša rýchly a tragický koniec. K tomuto koncu v roku 2012 v značnej miere dopomohol R. Sulík osobne. Fico to dobre vedel, bol si istý, že vyhrá predčasné voľby a vedel, že sa dostane k nevídanej moci.“ Obdobie vlády zlepenca v rokoch 2010 – 2012 sa skončilo fiaskom. Ľavica si s volebným výsledkom 25% a podporov vyše milióna voličov začala mädliť ruky. Bolo sa na čo tešiť, veď vládnuť bez opozície sa ešte nikomu na Slovensku nepodarilo. Mimochodom viete čo robí demokraciu demokraciou? Najslávnejší československý pesničkár to pomenoval slovom „opozice“. Nie je dôležité, či vládne ľavica ako pravica, dôležité je, aby v parlamente existovala vyrovnaná moc medzi koalíciou a opozíciou. Bez tejto základnej znalosti, sa podľa mňa každý politik aj volič stáva nekompetentným vo vzťahu k svojmu postu.

Podobnosť s Mečiarom nie je náhodná...

Neodškriepiteľná podobnosť ľavicového SMERU s politicky synkretickým HZDS, spočíva na precízne vybudovanom kulte osobnosti ich vodcov. Veď bolo a je kacírstvom predstaviť si HZDS bez Mečiara, ako aj dnes SMER – SD bez Fica. Spätosť obchodnej značky s konkrétnou osobou znamená veľkú chybu, rovnako v biznise ako aj v politike. Okrem podobnosti spomínaných strán existuje aj podobnosť medzi Ficom a Mečiarom. V krajnom prípade môže niekomu Fico pripadať ako verná Mečiarova kópia. Mečiar  podobnosť medzi sebou a predsedom SMERU nevidí, prezradil Mečiar v nedávnom rozhovore pre aktualne.sk. V týchto vyjadreniach však možno badať istú politickú zaujatosť, pretože tým, kto dorazil HZDS bol Fico počas poslednej spoločnej vlády, kedy tvorili koalíciu. Preto aj v prípade, žeby si bol Mečiar akejkoľvek podobnosti vedomí, radšej sa k nej z objektívnych dôvodov nepriznáva. Čo ale predchádzalo oslabeniu HZDS bola vnútrostranícka rebélia a neskorší vznik Hnutia za demokraciu. SMER sa však navonok javí ako harmonický celok, možná kríza neprichádza do úvahy...     

Zmajkovičová a Kolesík držia hubu a krok...aspoň zatiaľ

Poslankyňa Zmajkovičová a poslanec Kolesík sa aj napriek smeráckemu informačnému embargu, prejavili ako rebeli, ktorí vyčnievajú z radu. Na prvý prípad upozornil Igor Matovič, keď na sociálnej sieti napísal, že v Smere sa niečo deje, pretože Zmajkovičovej zamietli jej návrh pod koberec. V druhom prípade, o čosi viac medializovanom, sa Kolesík prezentoval ako nešikovník a klamár, čo aj sám priznal a začo sa aj verejne ospravedlnil. Takúto potupu nemusel podstúpiť žiadny iný jeho stranícky kolega. Prečo to však Kolesík trpí a prečo vlastne Fico si takýchto ľudí vôbec drží tak blízko pri tele. Žeby sa začal obávať scenára, ktorý pred vyše 10 rokmi zažíval Mečiar? Hrozí, že sa strana rozsype ako kolosálny ZSSR? Ten, kto sa na túto problematiku pozerá s otvorenými očami a vsadí si ju do historického kontextu, môže očakávať niečo podobné, ako sa udialo medzi Mečiarom a Gašparovičom.

 Prezident Fico a prorok Mečiar

V súčasnosti vidím veľmi úzky súvis medzi budúcoročnými prezidentskými voľbami, možným začiatkom konca jednej politickej strany a Vladimírom Mečiarom. Odchádzajúci prezident Gašparovič mal od začiatku k Ficovi blízko a jeho nasledovníkovi sa polemizuje už veľmi dlho. Pridlho na to, aby táto diskusia ostala bez akýchkoľvek nepodložených dohadov a možných povolebných apokalyptických scenárov. Jedným z takých je aj Mečiarovo vyjadrenie, podľa ktorého „Ficovo vládnutie skončí predčasnými voľbami“. Ak sa totiž rozhodne kandidovať za prezidenta, ako sa to aj dlhšiu dobu v kuloároch povráva, a ak ho nebodaj aj zvolia, bude to znamenať istý začiatok konca. Možno si spomínate na jeho knihu o treste smrti, aj toto jeho rozhodnutie môže byť trestom smrti pre SMER. Čo by v takomto prípade nasledovalo, je rebélia a štiepenie. A čo v prípade, že sa rozhodne do volieb nasadiť niekoho, komu dôveruje, kto je mu podobný a vyrovná sa mu minimálne charizmou. Najprv by ale taký človek musel existovať. Zdá sa mi preto viac ako isté, že pre Fica niet inej možnosti ako „byť prezidentom“. Ak by sa aj napriek tomu náhodou rozhodol inak, riskuje nezvolenie vlastného kandidáta a tým možné zmobilizovanie pravicových, národných a iných  síl, čo by v konečnom dôsledku neprinieslo nič iné, ako vnútrostranícku rebéliu.        

Anonymný autor
 

    Facebook Print Friendly and PDF


             
Hlavná stránka