Milí slovenskí občania, milí priatelia, milí spolužiaci, na Vás, na Slovensko, Košice a našu Stavebnú fakultu nikdy v živote nemôžem a ani nechcem zabudnúť, kým som ešte živý. Ako môžem na Vás, a Vašu krajinu zabudnúť? Veď vďaka Vám, vďaka Vašej pomoci, som sa stal inžinierom. Mám na Vás veľmi pekné a milé spomienky. Naozaj, Vaše prenádherné mesto Košice je v mojich spomienkach stále späté, a pre mňa dôležitou etapou môjho života. Chcem vyjadriť radosť i poctu, že sa môžem trochu cítiť ako občan Košíc. Dúfam, že čoskoro budem môcť navštíviť Slovensko i mesto, kde som prežil najkrajších päť rokov života.

Aby som sa opäť mohol stretnúť so svojimi priateľmi, kamarátmi, spolužiakmi, ktorých mám veľmi rád, a ktorých som získal počas svojho pobytu na Slovensku, aby som znovu videl miesta, ktoré som navštevoval. aby som spoznal všetko nové, čo sa odvtedy u Vás udialo. Viem, že Košice sa veľmi zmenili – ale k lepšiemu. Som rád, že Košice majú svoju internetovú stránku, čomu som sa veľmi potešil, urobilo mi to veľkú radosť.

Milí spolužiaci, záverom môjho mailu som veľmi rád, že som Vám mohol poslať aspoň svoju spomienku na Slovensko a na Vás – mojich kolegov zo školských lavíc. Opakujem, je mi ľúto, že sa nemôžem zúčastniť tohto stretnutia s Vami. Rád by som aspoň touto cestou každého zvlášť pozdravil a pobozkal a želal každému veľa zdravia, šťastia, spokojnosti, pohody a veľa sily.

So srdečným pozdravom a spomienkou na každého z Vás Vám praje Váš bývalý spolužiak
Mohamed Sido
PS: Nech žijú slovenskí občania