"...hlboko s Vami nesúhlasím, urobím však všetko pre to, aby ste mohol svoj názor slobodne hlásať" - Voltaire
Politici musia strpieť akékoľvek názory občanov - Inak tam nepatria!
Hlavná stránka

Úprimné poďakovanie               

Sú chvíle, keď človek zrazu nevie, ako najlepšie by vyjadril niekomu pocit vďaky, hoci pre toho dotyčného či dotyčných sa jedná len o banálnu záležitosť a prejav sympatie voči mojej osobe, aj keď sa doteraz osobne nepoznáme, no dotyčné osoby sa rozhodli svoju priazeň mi venovať len na základe mojich článkov na www.necenzurovane.sk – či mojich príspevkov na rôznych internetových diskusiách, pričom sa jedná aj o dve slovenské občianky – matku a dcéru, ktoré žijú na Novom Zélande. Keď mi bola poslaná petičná listina s ich podpismi, ako aj obálka pre adresáta, keď za túto zásielku odoslanú letecky na Slovensko bol poplatok dva doláre, bol to pre mňa taký zvláštny pocit, ktorý sa nedá ani opísať.  
      
Spomínam si, ako mi niekedy pred dvomi rokmi bolo nadhadzované o mojej kandidatúre, ako občiansky kandidát na prezidenta, bral som to skorej s úsmevom či rezervou. Veď ísť do niečoho bez jediného centa, spoliehajúc sa len na pomoc dobrovoľníkov, ktorí si stiahnu petičné hárky, obetujú svoj voľný čas pri zbieraní podpisov, presviedčať ľudí ktorí o mne nikdy nepočuli, vysvetľovať môj program ktorý si museli sami vytlačiť, či upozorniť kde na internete sa nachádza, vrátane mojej stránky, na to všetko je potrebná poriadna guráž a presvedčenie, že práve kvôli mne sa im to oplatí. Keďže na pôvodnej petičnej listine chýbal dátum narodenia, na čo nás paradoxne upozornila Slovenka žijúca v Brazílii, pričom náš názor bol opačný a presvedčilo nás až to, že nám poslala petičný hárok Jána Čarnogurského, sme tam museli dodatočne pridať kolónku s dátumom narodenia. Keďže dovtedy sme už mali vyzberaných cca 1 200 podpisov, tak tieto nám vlastne prepadli a bolo treba začať odznovu.

          Do tohto boja vstúpil úplne amatérsky, bez jediného centa, len s dobrovoľníkmi na zbieranie podpisov ktorí ma poznajú buď osobne, alebo cez moje články, všetko robia na úkor svojho voľného času či dobrovoľných aktivít, nemôžem s istotou povedať, či tých 15 000 podpisov, plus 2-3 tisíce navyše sa podarí získať, lebo dobre viem aký je vzťah štátnej moci k mojej osobe, preto nemusím ten potrebný počet podpisov ani vyzbierať. Nech už to dopadne akokoľvek, v jednom som si istý: získať pomoc a podporu takých ľudí, ktorí sa mi rozhodli pomôcť, hoci im z toho nevyplynie žiadny zisk je pochopenie, že ešte tu existujú ľudia, ktorí by chceli niečo zmeniť, aj keď sú doposiaľ v absolútnej menšine. A pokiaľ sa dostatočný počet podpisov nepodarí získať, nebudem to považovať za tragédiu, lebo aj napriek tomu budem si považovať za česť, že som mal možnosť spoznať ľudí mojej krvnej skupiny, ktorí dokázali osobné ambície povýšiť na úkor celku – kolektívu. A pre mňa osobne má každý takýto jedinec väčšiu cenu či hodnotu ako tisíc krikľúňov, ktorí ťa jeden deň oslavujú a druhý deň ti zapichnú nôž do chrbta.

          Konfrontácie s protikandidátmi, pokiaľ získam dostatočný počet podpisov, sa neobávam. Viem toho strašne veľa, všetko môžem doložiť, ba dokonca môžem povedať, že ani jeden z kandidátov si doposiaľ nedovolil či nemal odvahu verejne povedať, napísať a zdokumentovať to, čo ja. A pochybujem, či ktorýkoľvek z nich, bude mať odvahu dať si do svojho volebného programu čo i len jeden bod z môjho volebného programu. Preto patrí moje vrelé poďakovanie všetkým tým na Slovensku, ktorí mi pomáhajú, ale aj Vám, vážená pani Alžbeta Mydlová spoločne s Vašou dcérou, hoci na tej petičnej listine sú len dva podpisy – tie Vaše – a že prišli až z ďalekého Nového Zélandu. Aspoň takto chcem všetkým, ktorí mi pomáhajú, vyjadriť svoju vďaku.

Vladimír Pavlík  

    Facebook Print Friendly and PDF


             
Hlavná stránka