OTVORENÝ LIST PROFESOROVI KLINDOVI               

Prof. MUDr. Ferdinand Klinda
Langsfeldova 23
811 04 Bratislava

Vážený pán profesor,
už nejaký čas sledujem vývoj sporu k otázke národnej príslušnosti skladateľa Franza Liszta, ako aj existencie dokumentu – artefaktu, ktorého obsah údajne dokumentuje vlastné Lisztovo vyjadrenie o jeho príslušnosti k maďarskému národu. Ak som Vás správne pochopil, Vy obhajujete a citujete tento dokument a aj nim odporujete skutočnosti, že Franz Liszt bol Slovák.
S odvolaním sa na môj list pani Jane Lengovej, ktorý už mnoho napovedá, (príloha č. 1 tohto otvoreného listu) dokumentujem, že prednedávnom som už aj ja do tohto sporu vstúpil. Ibaže, až po jeho odoslaní a poznaní ďalších skutočností, napr. aj z internetu, týkajúcich sa Vašej účasti v tomto spore, som spoznal obludnú mašinériu i obludnosť samotného sporu. Preto som sa rozhodol osloviť aj Vás a upozorniť Vás na tú časť tejto obludnosti, ktorej ste Vy sám nositeľom. Okrem Vás týmto listom oboznámim odbornú, akademickú i dostupnú laickú verejnosť Slovenska.
Z dostupných zdrojov a z internetu som vydedukoval, že pán Miroslav Demko Vás niekoľkokrát vyzval, aby ste uviedli zdroj Vami citovaného dokumentu, potvrdzujúci jeho autentickosť, dôveryhodnosť a originalitu. Chápem problém správne?
Mňa osobne zaujíma, ako a čím ma chcete presvedčiť o existencii tohto dokumentu, na ktorý sa roky odvolávate, ale ste ho ešte nikdy preukázateľne nezverejnili. V tejto súvislosti Vás preto žiadam o dve základné informácie:

Dokážete to? Kedy? Práve k tomu, opakovane, po pánovi Demkovi a iných, Vás vyzývam aj ja. Pre Vaše lepšie a ľahšie pochopenie základného etického princípu a toho, čo od Vás s pánom Demkom žiadame, uvediem viacero formulácií toho istého problému. Stačí si vybrať, ktorú z nich pochopíte. Žiaľ, maďarskú formuláciu neposkytnem, neovládam maďarčinu. Vám zostáva Čierny Peter v rukách, ak na vysvetlenie a pochopenie Vašej ťažkopádnosti použijem vyjadrenie prehry z detskej kartovej hry.
Skutočnosť, že Vy si myslíte, že Vy niečo nemusíte, (predložiť p. Demkovi akýsi list – dôkaz, na ktorý sa odvolávate, v ktorom sa vraj Franz Liszt sám prihlásil ku príslušnosti k maďarskému národu) nemení nič na tom, že je Vašou etickou, profesionálnou, akademickou, intelektuálnou, i elementárnou ľudskou povinnosťou takýto vážny a dôležitý dokument zverejniť. Jednoducho, na Vás spočíva dôkazové bremeno, ak na problém poukážem frázou zo súdnych siení.
Ak by som túto elementárnu slušnosť, etiku, zodpovednosť, povinnosť a principiálnosť vyňal z detskej kartovej hry a preniesol ju, či ju hľadal, je to celkom jedno, do sféry historického poznania národa a ľudovej slovesnosti, tak je Vašou, píšem bez servítky na ústach, „psou povinnosťou“ zverejniť takýto dokument, ak je Vám dostupný, alebo aspoň uviesť všetky Vám známe vedomosti a skutočnosti o jeho existencii, o to viac, že s nim verejne argumentujete a oponujete.
Nie len ja, nie len pán Demko, nie len odborná a akademická, ale aj celá slovenská verejnosť čaká na Vašu neodkladnú prezentáciu Vami citovaného a obhajovaného dokumentu. Na takýto stav upozorňuje šachista svojho súpera frázou „Ste na ťahu!“. Takže, ste na ťahu, pán profesor.
V rozsahu tejto, dlhodobo Vami negovanej, pán profesor, elementárnej etiky a slušnosti, prestaňte sa zbavovať povinnosti zverejniť historický dokument, na ktorý sa dookola odvolávate, ale verejne ho prezentovať a ani udať informácie o ňom, neviete. Nebude to nejaký ďalší maďarský historický falzifikát, ktorému ste nadobro uverili?
Chcel som napísať, že mám pocit, že Vy sa k pánovi Demkovi a iným správate, ako bližšie nešpecifikovaná časť ľudského tela ku „placatému kameňu“. Lenže tu sú dôkazy, že to nie je žiaden pocit, ale smutná realita.

Niečo podobné postretlo aj mňa zo strany pani Jany Lengovej. Žeby to bolo pravidlo, že pracovníci v oblasti hudobnej vedy si ani trošku nectia partnerov v poštovej korešpondencii a zo zásady na podnety v nej nereagujú a na korešpondenciu neodpovedajú? Veď aj pani Lengová mi dodnes na môj e-mail ani slovkom nereagovala. Keby mi aspoň poriadne vynadala... Aj napriek tomu sa nádejam, že sa pri Vás osudu „placatého kameňa“ nedočkám, hoci mnohé veci z listu pani Jane Lengovej sú vysoko aktuálne aj pre Vás, ale sa dočkám akceptovateľnej odpovede – hodnej člena akademickej spoločnosti, hrdiaceho sa akademickým titulom profesor.

            Blížiac sa k záveru, mám ešte dvojicu otázok. Vy nepoužívate internet? Nemáte e-mailovú adresu? Nieže by to bola Vaša povinnosť, ale urýchlilo by to komunikáciu a riešenie Vami vytváraného obludného sporu. Prepáčte, poznám aj starších ľudí, ako ste Vy a s internetom sú veľkí kamaráti. Nebudem menovať, mnohých by ste mohli aj poznať. Ozaj, Vám ešte nenapadlo, že aj takým spôsobom spomaľujete niečo, čo sa ledva vlečie?
Je pre mňa udivujúce, ba až neuveriteľné, že na kultúrnom poli živíte a vediete taký obludný a nekultúrny spor, rád by som to nazval dialóg, ale teraz nepíšem o M. Demkovi. Ale to Vaše správanie môže byť aj celkom obyčajná výslednica historického poznania, či pravdy, že

„...takto to prebieha malý krok za krokom.
Múdri ľudia nie sú,
ani v svojej dobe, ani v svojej vlasti,
pre vás dogmatikov,
želaným – žiadaným prorokom.“

...a vo svojej dobe a vo svojej vlasti, v historických pomeroch, ktoré ho trápili, ničili a mu ubližovali, ani Franz Liszt nebol želaným prorokom. Viete prečo? Lebo bol Slovák – Slovan a k tomu sa verejne priznával a nie k maďarónstvu.

            Keď už som sa dotkol aj tej skutočnosti, pán Klinda, či Vy niečo musíte alebo nemusíte, možno aj ja by som nemusel byť taký príkry k Vám. Možno nie, ale v záujme zmeny Vášho správania v tomto spore a v záujme urýchlenia jeho riešenia, musím. Myslím, že na tom nie je nič nepochopiteľné.

S úctou
Michal Holováč
V Bratislave 1. 10. 2013
Mgr. Michal Holováč
Jégého 5
Bratislava
michalholovac@gmail.com

Príloha č. 1: List Jane Lengovej

V Bratislave 22. 7. 2013

Vážená pani Jana Lengová,
pracovníčka Ústavu hudobnej vedy SAV

Síce s určitým časovým odstupom som sa oboznámil s obsahom a predmetom Vášho sporu s pánom Miroslavom Demkom, zhrnutom v publikácii Vyhlasujeme: Franz Liszt je slovenský skladateľ. Vzhľadom na to, že základná, resp. kardinálna otázka tohto sporu nie je z oblasti hudobnej vedy, teórie či histórie hudby, dovoľte mi, sťaby laikovi, vstúpiť do prezentácie Vašich pohľadov a názorov, ktoré z Vašej strany sú skôr o charaktere či jeho nedostatku, ako o hudobnej vede či Franzovi Lisztovi.

Nenapíšem, že sa nesnažím byť arbitrom vo Vašom názorovom konflikte, ale naopak, ja tým arbitrom byť chcem. Inakšie by ani táto moja snaha nemohla mať žiaden význam a ani efekt.

Najviac ma  vo Vašej argumentácii a prezentácii faktov zarazila skutočnosť, že ani jediným slovom, o nejakej rozvitej vete či súvetí už ani nehovorím, ste sa nedotkli ani účasti a ani okolnosti, napríklad motívu, sprevádzajúcich Lisztovu účasť na Slovanskom zjazde v Moskve v roku 1876. Pri hľadaní a ozrejmovaní tohto motívu môžu pomôcť, ale aj byť určujúcimi, nasledujúce otázky. Keď vyjdem z hĺbky poznania skrytého v ľudovej múdrosti, „...že zaslepený je horší ako slepý...“, tak Vy, pani Lengová, ak to aj vo vyjadrení zmiernim, ste značne v nevýhode. A to aj napriek tomu, čo a prečo sa Vás budem pýtať. Možno Vám to aspoň trochu uvoľní zastretý zrak, či napraví pokazenú optiku.
Mohli by ste mi, ale určite nie iba mne, odhaliť a vysvetliť, keď už ste si v niektorých pasážach na pomoc privolali aj S. Freuda, osobný motív Franza Liszta, čoby Nemca či Rakúšana, na jeho neskrývanú účasť na Slovanskom zjazde v Moskve, keď ako Nemec sa nikdy nezúčastnil na akomkoľvek podobnom germánskom podujatí?

A mohli by ste priblížiť a vysvetliť to isté, teda motív, aj v prípade Franza Liszta – Maďara, ktorý sa rovnako nezúčastnil žiadneho podobného maďarského spoločensko-národného, už v tej dobe šovinistického, podujatia. Napríklad veľkolepých osláv Rakúsko-Uhorského vyrovnania, ktoré mu ako Maďarovi, to tvrdíte Vy, ponúklo možnosť oslavovať jeho domnelé „maďarónstvo“, v konfrontácii s významom Slovanského zjazdu, v jednom a tom istom roku?

Neprekvapuje ma ani to, že pán Miroslav Demko svoju argumentáciu týmto smerom ani neorientoval, pretože on, ovládajúci Lisztove životné peripetie podstatne kvalitnejšie ako ja a určite aj ako Vy, má mnoho iných a výrečnejších poznatkov a argumentov. A nakoniec ani nemusel postrehnúť to, na čo Vás upozorňujem ja. Skromne si myslím, že Lisztova osobná a aktívna účasť na Slovanskom zjazde, škoda, že dnešní velikáni slovenského umenia sa na Slovanských zjazdoch nezúčastňujú rovnako aktívne ako Liszt, je oveľa výrečnejším faktom a faktorom pri  určovaní jeho etnického – Slovanského a Slovenského pôvodu, ako jeho účasť na Cyrilo-Metodských oslavách v Ríme v roku 1963. Pretože cirkevné nemôžeme nikdy spájať znamienkom rovná sa (=) s národným, ako aj uhorské s maďarským alebo hysterické s historickým. Na rozdiel od toho slovenské a slovanské je v rovnocennom – ekvivalentnom, významovom a historickom vzťahu.

Preto mi nezostáva nič iné, ako sa s veľkou radosťou s vyhlásením, že „...Franz Liszt je slovenský skladateľ“ stotožniť a rovnako a hrdo sa pod neho aj podpísať. Samozrejme na rozdiel od Vás, pani Lengová. Aj najmenší časový, či nejaký iný, odstup od vydania takéhoto vyhlásenia, v prípade jeho akceptácie a podpory mu pridáva na vážnosti a nenápadne pripomína skutočnosť, že neskôr je lepšie i krajšie – prijateľnejšie ako nikdy. A to je príležitosť i nádej aj pre Vás.

A nakoniec, pani Lengová, pri konfrontácii názorov, hľadajúcich odpovede na otázku “Kto bol Franz Liszt – Slovák, Nemec alebo Maďar?“ je pri Vami prezentovaných argumentoch, postojoch, logike, vedomostiach i nevedomostiach a spôsoboch ich prezentácie na mieste celkom iná otázka. Kto ste Vy, pani Lengová?

Aj tieto Vaše odborno-názorové prekáračky s pánom Demkom svedčia jednoznačne o tom, že na Slovensku neexistuje žiaden mediálny priestor (dokonca ani vo verejnoprávnych médiách) na vecný, konštruktívny, odborný – opretý o širokospektrálnu argumentáciu, dialóg.

Mgr. Michal Holováč
Jégého 5
Bratislava

Na vedomie:
pán Miroslav Demko

Vážený pán Mulík, 

ďakujem  Vám za veľmi „výrečnú“ reakciu na môj otvorený list profesorovi Klindovi. V ďalšom sa pokúsim byť veľmi stručný, aj keď to nebude také jednoduché, lebo reagovať na takú znášku hnusu je riadne obťažné a potrebuje aj nejaký čas na očistu hnusom napadnutej mysle.
Určite, viac ako si to Vy dokážete pripustiť, som zaťal do veľmi živého a boľavého miesta nie len profesora Klindu, ale ako to vyzerá, aj Vás a zrejme aj určitých kruhov za Dunajom. Asi som veľmi presne trafil povestný klinec po hlavičke a zabil ho aj poriadne hlboko, keď som Vás  vytočil až k takej nepríčetnosti. Môžem sa niečo opýtať? Vy ste hovorca pána profesora Klindu? On nevie písať? Skromne si myslím, že skôr ste ho mali posmeliť v rozhodnutí napísať už konečne zrozumiteľnú a roky žiadanú a očakávanú odpoveď.
Z množstva reakcií ste sa Vy prezentovali tou najarogantnejšou a najagresívnejšou a v neslušnosti, vulgárnosti a hrubosti Vás prekonal iba pán Vladimír Haritun. Aby ste si to mohli porovnať, prikladám Vám presný prepis jeho e-mailu. Hneď za vaše postoje, sa svojim mlčaním, radí pán profesor Klinda. 
„Michal Holováč.... hm....? a ty si vlastne kto? ty zkurvy matere vyjebaný smrad... čo mi teda posielaš také sračky? takéto maily si najeb do kokota lebo inač ti asi JA jebnem nôž medzi rebra....... PS: tvoja mater taká slušná žena a TY taky ZKURVY SYN...“ Čo na to poviete? Skoro, ako by ste to Vy písali. Nie je Vám z toho, že aj toto písal Slovák, tak aspoň trochu na...? Aj toto sledovali zakladatelia Matice. Chceli, aby slovenský národ bol kultivovanejší, slušnejší, správal sa dôstojnejšie a pod. 
Pán Mulík, aj Uhrovec je Hongrois? Aj Úhorná je Hongrois? Aj Uhe(o)rské Hradiště je Hongrois? Aj Uhe(o)rský Brod je Hongrois? Ako by ste tieto geografické názvy preložili do maďarčiny?
Toto nie je žiaden pseudo argument, ani žiadna hypotéza... (a keby aj bola), ani dohad, ani indícia, ani mienka... Tak ste to akosi písali?!
Toto je predmet na bádanie a na diskusiu rovnako ako problém, s ktorým som sa obrátil na profesora Klindu a Vy nemáte právo mi hovoriť, s kým a čo mám, či nemám konzultovať, koho sa mám, či nemám na niečo pýtať, čo robiť mám alebo nemám, komu  mám dať pokoj a komu nie. A preto Vám musím niečo pripomenúť.
„Sloboda vedeckého bádania a umeleckej tvorby je zaručená.“
(Listina základných práv a slobôd, druhá hlava, čl.15 , ods.2). Skutočne, iba nedouk môže na niečo také zabudnúť a  ignorovať to. Preto Váš arogantný a primitívny e-mail, nehodný funkcionára Matice slovenskej, vnímam ako rovnako hrubý, arogantný a primitívny útok na napĺňanie tohto môjho práva a slobody a musím sa voči nemu dôrazne a verejne ohradiť.
            Základom každého bádania je kladenie si otázok a hľadanie odpovedí na nich. Nie kladenie ultimatívnych požiadaviek, ako ste Vy predviedli. Ale chápem, v školách pre nedoukov teóriu bádania a veci podobné neučia.
A propos, možno že niekto z nás dvoch nedoukom či neokrôchancom je, ibaže ja viem, že ja to určite nie som.
Ale označiť Vás, pán Mulík, čo i len nedoukom alebo zaradiť Vás medzi nich, je z mojej strany veľmi veľká trúfalosť a odvaha a veľmi strašná urážka pre skutočných nedoukov, ktorí za svoj stav v princípe nemôžu a nenesú zaň žiadnu zodpovednosť.  Na rozdiel od Vás.
            Preto excelentne iba pre Vás sa tu žiada uviesť aspoň krátke vysvetlenie toho, čo je hypotéza. Ak svojmu vedeckému – jazykovému bádaniu podrobíme pôvod, vznik a vývoj napr. slova mulík, tak hypotéza bude to, že najskôr to asi bude, lebo to nebudeme tvrdiť s absolútnou istotou, odvodenina od slova mul, vychádzajúca z jeho významu a slovného základu mul. Takto je to akosi aj s Klindovou a Vašou hypotézou odvíjajúcou sa od Hongrois... 
Podpora emancipačných snáh slovenského národa v 19-tom storočí a vzniku Matice slovenskej takými ľuďmi ako Adolf Dobrjanský a Alexander Duchnovič, mi dáva právo upozorniť Vás na to, čo si dala Matica slovenská pri založení do vienka. Ich nespochybniteľná aktívna účasť v týchto procesoch nebola vôbec malá. Veď Adolf Dobrjanský je jedným zo zakladajúcich členov Matice slovenskej, teda národnej inštitúcie, ktorej ste dnes veľmi štedro plateným funkcionárom. Jej zakladatelia, teda aj Dobrjanský, museli zložiť v Matici členské, v porovnaní s Vami. Je to dostatočný dôkaz toho, že Rusíni žijúci na území Slovenska vždy boli lojálni ku slovenskému národu. Dnes sú názvy ich obcí, mená a priezviská poslovenčované ako boli v dobe minulej pomaďarčované.
Osobne odporúčam si to pripomenúť práve Vám a práve teraz, pred voľbami orgánov Matice slovenskej. Váš e-mail je v ostrom protiklade a nemerateľnej kontra produktivite s tým, aké poslanie prisúdili Matici slovenskej jej zakladatelia.
Nič z toho Vám tu citovať nebudem. Veď Vy ste, síce namyslený, arogantný a neokrôchaný, ale funkcionár Matice slovenskej a mali by ste to veľmi detailne ovládať a na blaho slovenského národa napĺňať.
Zostáva mi len dúfať, že mnohí zo súčasných a neskutočne arogantných predstaviteľov Matice slovenskej už po voľbách nebudú sedieť tam, kde sedia teraz.  Všetkým, ktorí v Matici majú vo voľbách mandát voliť, prajem pri voľbách šťastnú ruku. 

Michal Holováč 

Na vedomie: Volení funkcionári Matice a jej pracovníci