„Riaditeľská hostina“             

"Šéf pre nás ako zamestnancov zorganizoval vianočný večierok. Tešili sme sa. Dopadlo to úplne zle. On to organizoval v reštike, ktorú kúpil tento rok. To sme ani nevedeli, že je vlastne jeho. Máme malé mzdy, v čistom tak okolo 300 eur. Dúfali sme, že aspoň teraz sa nám firma za prácu odvďačí. Nestalo sa. Rovnako úsporný bol aj pri večeri. Hladní sme odchádzali.  
                Prebiehalo to  tak, že prvá bola kapustová polievka. Každý si naberal riadnu dávku čo vošla do taniera. Prišli sme na rad, s kolegyňami pozeráme a misky prázdne. Čašník nám na to, že už nie je polievka. Vraj to vyrátali tak, že každý má dostať 2 deci. Zostali sme bez polievky. Ešte šťastie, že galantní kolegovia sa s nami rozdelili.  
                V pohode, nič sa deje. Po pohári vína sme to brali ako srandu. Veď sa treba zabaviť. Na zlepšenie nálady si ešte nalejeme. Pri stole nás bolo 20 a tri sedemdecky vína. Každému po jednom deci. Prešiel nás humor, keď sme zistili, že to je všetko víno zo strany firmy.  
                Už ani druhý chod to nevytrhol z biedy. Mäso, knedľa a kapusta. Spomienka na školskú jedáleň. K tomu ešte nalievali biele víno čo sa vôbec nehodilo pre jeho kyslú chuť. Hladní sme boli takže sa zjedlo aj keď  to nebolo bohviečo. Vlastne jedli tí, ktorým sa neušla polievka a ostatní len čo pozvyšovalo. Jeden už nemal knedľu, ďalší kapustu, tretí mäso. Proste súťaž kto vyhrá tlačenicu pri pulte.  
                To už sme sa pomaly zberali domov lebo ani pri káve sa pokecať nedalo. Ešte čašník prišiel, že rýchlo pite lebo nemáme dosť  šálok!!!! Po dvoch hodinách zamestnanci odišli a ostalo len vedenie firmy za jedným stolom.  
                Celý rok sme vraj boli v strate, znižovali nám mzdy, dávali nútené voľno lebo vraj nie sú zákazky. A na konci roka nám ani jednu poriadnu večeru nespravia. Asi hlúpa otázka, keď si uvedomím, že to bola reštaurácia nášho riaditeľa. Hlavne že presne tento rok ju kúpil. Z čoho, keď je jeho firma ako ju on nazýva v strate?  
                Cestou domov sme sa akurát dohodli, že na budúci rok sa vrátime k tradičnému gulášovému posedeniu, ktoré organizuje náš odborársky predseda. Aj tento rok chcel. My sme však radšej išli do tej riaditeľovej reštaurácie. A pritom náš odborársky predseda každý rok zabezpečil plný kotol gulášu, víno, pivo aj pálenku a každému zamestnancovi nejakú drobnosť. Sedeli sme aj do polnoci, bavili sa a spievali.  
                 Aj bez riaditeľa, ktorý na tie odborárske posedenia pre zamestnancov nechodil lebo podľa neho to je ako za komunizmu. U neho v tej reštaurácii to bolo ako v hladomorni. Radšej odborársky guláš. Aspoň sa máme na čo tešiť v budúcom roku. Ak nás neprepustia, lebo vraj bude ešte menej zákaziek.
 J.