Sloboda rovná sa zodpovednosť nie anarchia              

            Veľakrát sa v živote stretávam s tým, že ľudia si zamieňajú slobodu s anarchiou (bezvládím) a odmietajú prijať na seba zodpovednosť, ktorá zo slobody vyplýva. Sloboda neznamená bezvládie – stav bez nadriadenej autority a svojvôľu. Sloboda je možnosť výberu, že človek si môže vybrať minimálne z dvoch možných alternatív. Toto je sloboda v pravom zmysle slova.

            Na Slovensku sa žiaľ stretávame často s fenoménom, ktorý vo svojej podstate ide proti slobode ide o chorobu národa i jednotlivcov, ktorú som si dovolil nazvať „Adamov syndróm“, ide vlastne o alibizmus a neochotu prevziať na seba zodpovednosť za svoje správanie a nesprávne rozhodnutia. Tak ako sa biblický Adam po spáchaní prvého hriechu voči Stvoriteľovi alibisticky vyzúval zo zodpovednosti za svoj čin a tú zvalil na svoju manželku Evu a tá zas na hada tak sa aj dnes mnohí na Slovensku radi vyhovárajú na všetko možné aj nemožné, len aby na seba nemuseli prevziať zodpovednosť za svoje konanie a tým aj niesť jeho dôsledky.

            Vidíme to dennodenne v bežných životných situáciách ako aj v médiách, že namiesto toho, aby sme si pripustili, že Slovensko nám rozkradli najmä naši slovenskí politici, ktorých sme si my sami slobodne zvolili, vyhovárame sa, že za ekonomickú krízu a nezamestnanosť možu židoúžerníci z Ameriky, Izraela a Boh vie odkiaľ ešte snáď aj z Marsu. :-)

            Ľudia (voliči) predsa radšej počúvajú, že za to môžu tí a oní a tak sa ľavica vyhovára na pravicu, pravica na ľavicu, SNS na Maďarov, Slovenská pospolitosť a kotlebovci a ďalšie pronárodné a nacionalistické sily na židoúžerníkov (z MMF, Svetovej banky, kapitálových finančných trhov, Izraela, Ameriky a Marsu) a Cigánov (pardón Rómov), podnikateľský sektor na štát a štát na podnikateľov, kapitalisti na komunistov a socialistov a socialisti zas na zahnívajúcich kapitalistov, neziskovky na vládu a vláda na neziskovky, politici na ovčanov (teda pardón občanov) a tí zas na politikov na ktorých s obľubou nadávajú pri pivku po slovenských krčmách a puboch (pardón to je amerikanizmus), ale keď príde čas volieb a má sa ísť k urnám tak tam buď nejdú, alebo sa nechajú oklamať zlodejmi z bilboardov a televíznych spotov a diskusií a zas zvolia tých istých zlodejov a klamárov. Nikto však v tejto republike nie je ochotný spolu so slobodou previať na seba a aj zodpovednosť a ochotu niesť za svoje slobodné rozhodnutia aj dôsledky. Zamyslime sa ľudia nad sebou, lebo inak zle dopadneme.

            Ešte jedna perlička na záver. Mikuláš Dzurinda a Ivan Mikloš 1998-2006: Ekonomické reformy? Lebo Mečiar a komunisti. Iveta Radičová, Ivan Mikloš, Richard Sulík 2010-2012: Ďalšie uťahovanie opaskov a zvyšovanie DPH? Lebo Fico a Euroval. Róbert Fico a Peter Kažimír 2012-?: Zvyšovanie daní a odvodov? Lebo Euroval a záchrana eura – našej meny. :-D

 Váš Marián Kohn
spoluobčan s otvorenými očami