"...hlboko s Vami nesúhlasím, urobím však všetko pre to, aby ste mohol svoj názor slobodne hlásať" - Voltaire
Politici musia strpieť akékoľvek názory občanov - Inak tam nepatria!
Hlavná stránka

Privedie nadmerné sociálne cítenie prezidenta Ivana Gašparoviča na mizinu? – súhrn fikcie a reality              

                  Týždenník PLUS 7 dní, číslo 34 zo 16. augusta 2012 na stranách 28 – 30 uverejnil hanobiaci článok na nášho pána prezidenta pod nadpisom: Pažravý? Pod týmto nadpisom bolo veľkými písmenami ešte doplnené, citujem, „Ešte aj účty za energie v prezidentovom súkromnom dome platí štát.“ Je to vrchol drzosti a cynizmu zo strany tohto týždenníka takto písať o najsociálnejšie cítiacom prezidentovi v histórii Európskej únie, čo ho zároveň radí v svetovom meradle medzi troch najsociálnejšie cítiacich prezidentov na tejto planéte.

História sociálneho cítenia Ivana Gašparoviča

          Všetko nasvedčuje tomu, že sociálne cítenie dostal ako Boží dar už pri svojom narodení. Preto je úplne samozrejmé, že hneď po Novembri 1989 začal hľadať nielen vo svojom okolí, ale aj po Slovensku, nielen ľudí z vysokým sociálnym cítením a národným myslením, ale museli spĺňať aj ďalšiu jeho podmienku: sebe na prežitie, zvyšok pre národ. Takto postupne behom pár mesiacov objavil Vladimíra Mečiara, Augustína Mariana Húsku, prednovembrových prenasledovaných a dlhodobo nezamestnaných komunistov Vladimíra Lexu a Milana Čiča, rodinu Rezešovcov, špičkových manažérov ktorí naplnili slovenské banky desiatkami či stovkami miliárd korún, ktoré boli úspešne použité pre ekonomické a sociálne blaho pospolitého slovenského ľudu. Tu vynikal hlavne Ivan Kiňo, ktorý ako riaditeľ Slovenskej sporiteľne za pár rokov dosiahol zisk vo výške vyše 40 miliárd korún, za ktoré sa postavili doteraz prosperujúce podniky ktoré zamestnávajú desaťtisíce slovenských pracujúcich. Netreba zabudnúť ani na ten fakt, keď spojenými silami slobodomurárov, sionistov, čechoslovakistov, janičiarov, slovenských a zahraničných médií bola protištátnym pučom povalená vláda Vladimíra Mečiara a nastúpila vlastizradná a cudzine oddaná pravica. Jej minister financií Ivan Mikloš chcel odmeniť Ivana Kiňu úbohou 10-miliónovou odmenou. No prerátal sa. Ivan Kiňo to nielen odmietol, ale Mikloša zažaloval za korupciu a podplácanie, keď trestné oznámenie pripravil terajší pán prezident, ktorý mal na to predpoklady, keďže bol docentom práv. Aj toto je jeden z dôvodov, prečo pospolitý pracujúci ľud už vyše desať rokov žiada vytvorenie nového štátneho sviatku pod názvom: Blahorečení Otcovia národa Vladimír Mečiar a Ivan Gašparovič.

          Ďalšou významnou kapitolou Ivana Gašparoviča bola záchrana VSŽ Košice, kde jeho sociálne cítenie v spojení s piatym stupňom paranoje Vladimíra Mečiara na poslednú chvíľu vytrhli tento podnik zo spárov tunelujúceho amerického imperializmu, keď Slovensku hrozil krach a hospodárska kríza – dosadili tam Alexandra Rezeša a jeho spolupracovníkov plne oddaných záujmom Slovenskej republiky a pracujúceho ľudu. Americkí imperialisti, ktorí dovtedy riadili VSŽ Košice si boli veľmi dobre vedomí, že pokiaľ tento podnik položia na kolená, položia na kolená aj ďalších subdodávateľov napojených na železiarne, ktorí zamestnávali približne 60 000 ľudí. Potrebovali túto krajinu dostať na kolená. Lenže Slovensko malo aj špičkového svetového ekonóma, zakladateľa slovenských ekonomických synergetických siločiar – Augustína Mariana Húsku, ktorý spoločne s Mečiarom, Gašparovičom, Alexandrom Rezešom, jeho kindermanažmentom, za ideologickej pomoci ekonóma Jozefa Markuša – predsedu Matice slovenskej, behom 15 mesiacov zvrátili túto katastrofálnu situáciu do normálnych – plusových ekonomických stavov. Za celú túto dobu títo proslovensky orientovaní politici a bankári doplácali tamojším robotníkom do priemernej mzdy zo svojich vlastných, krvopotne vydretých úspor.

Ako došlo k tomu, že štát začal platiť účty za elektrinu, plyn a vodu jeho rodinného domu v Limbachu?

          Viacerí politici, ekonómovia, ale aj občania začali nášho pána prezidenta upozorňovať, že jeho nadmerné sociálne cítenie mu môže uškodiť, čo sa aj neskôr potvrdilo. Jedného dňa našiel v poštovej schránke výzvu, po ktorej sa mu podlomili kolená. Plynári, elektrikári a vodári mu oznámili, že už tretí mesiac neboli uhradené platby za elektrinu, plyn a vodu, preto, pokiaľ to do 30 dní nebude uhradené, bude jeho rodinný dom v Limbachu odpojený od elektriny, plynu a vody. Zhrozená a šokovaná manželka sa zmohla len na konštatovanie, „Bože, Ivan, kam sme sa to až dostali kvôli Tvojmu bezhraničnému sociálnemu cíteniu?“

          Po pominutí prvotného šoku prišli manželia k záveru, že požiadajú o finančnú pomoc Kanceláriu prezidenta republiky. Obšírne im vysvetlili, ako sa do tejto ponižujúcej a zahanbujúcej situácie dostali. Za štyri dni im prišla odpoveď, v ktorej mimo iného bolo napísané aj toto:

          Kancelária prezidenta republiky po dvojhodinovom skúmaní a búrlivej diskusii rozhodla, že zaplatí za Vás všetky nedoplatky ohľadom Vášho rodinného domu v Limbachu. Zároveň Vám ale s plnou vážnosťou odporúčame, aby Ste o 70 % znížil Vaše sociálne cítenie a týchto 70 % Ste presunul do národného myslenia. Taktiež Vám dávame na vedomie, že túto úhradu budeme brať ako pôžičku, ktorá Vám neskôr bude sťahovaná z platu v takej sume, aby neutrpela Vaša životná úroveň.

          Takže neobstojí tvrdenie týždenníka PLUS 7 dní, že náš pán prezident je pažravý, ako to uviedli v nadpise dotyčného článku.

Vladimír Pavlík

    Facebook Print Friendly and PDF


             
Hlavná stránka