Robert Fico vyznamenal Juraja Širokého najvyšším smeráckym vyznamenaním Radom komunistického matkoudavača s piatimi diamantovými plošticami – súhrn fikcie a reality            

          V centrále Politbyra ÚV Smer - tzv. sociálna demokracia, v ktorej sa zhlukujú najznámejší komunistickí kapitalisti a kapitalistickí komunisti vládla v piatok 3. februára 2012 slávnostná nálada. Steny boli obložené červeným súknom a množstvom hesiel. Napr. Štátny terorizmus bol nielen Bibliou fašistov, nacistov, komunistov a boľševikov, ale stal sa aj Písmom Svätým pre Smer – tzv. sociálnu demokraciu. Bol tam aj veľký obraz na ktorom bol namaľovaný hákový kríž s červenou hviezdou, ktoré sú oporou štátneho terorizmu a inšpiráciou pre Smer – tzv. sociálnu demokraciu. Aj ďalšie heslá ukazovali, že slovenskí zločinci a štátni teroristi z vysokej politiky a štátnych orgánov majú všetko pod palcom. Veď aj tie nasledujúce hovorili za všetko, mali svoju výpovednú hodnotu a odzrkadľovali slovenskú realitu: Slovenská republika bola je a zostane nielen zločineckou, zlodejskou a skorumpovanou republikou, ale aj republikou štátno-teroristickou. Alebo: Nech žije Robert Fico, najvyššie postavený biely kôň po politickej línii v EÚ a najlepší žiak zakladateľa a krstného otca ponovembrového štátneho terorizmu na Slovensku Vladimíra Mečiara.

Slávnostný príhovor Roberta Fica pri odovzdávaní vyznamenania

          Drahý Jurko,

          tento deň bude patriť medzi to najvýznamnejšie a najvzácnejšie a zapíše sa zlatými písmenami do histórie Slovenska. Naša strana pod mojim vedením jasne ukázala v slovenskom parlamente, že so štátnym terorizmom sa cíti ako jedna rodina a nikdy nepripustí, aby slovenská merná jednotka štátneho terorizmu – Vladimír Mečiar, bol potrestaný, ale naďalej bude našim vzorom a inšpiráciou. Poviem to slovami nášho zadkolezca, ktorý plní naše úlohy na funkcii prezidenta SR Ivana Gašparoviča, citujem: „starému chujovi Michalovi Kováčovi opäť klepli zuby na prázdno“.

          Práve preto, milý Jurko, ale aj kvôli iným veciam, o ktorých tu budem ešte hovoriť, som sa rozhodol práve v tento deň Ti udeliť najvyššie smerácke vyznamenanie Rad komunistického matkoudavača s piatimi diamantovými plošticami. Keď ŠtB po dlhodobom sledovaní mojej osoby dospela k záveru, že raz môžem byť jej plnohodnotným členom, bol si to práve Ty, ktorý si prebral za mňa záruku a stal si sa mojím ručiteľom. Mal si na to všetky predpoklady. Ešte v auguste 1987, keď už naši konkrétni súdruhovia z KSČ a ŠtB vyvážali desiatky a neskôr stovky miliónov korún do zahraničia, keď generál ŠtB Lorenc už vtedy vedel, že jeho nadriadený federálny minister vnútra Vratislav Vajnar je agentom CIA, ktorý bol zverbovaný v čase keď bol v misii OSN za Československú socialistickú republiku, keď sa už pod dohľadom ŠtB a KGB začala uvoľňovať situácia na Slovensku, Ty, drahý Jurko, si jasne ukázal a dokázal, že v mene ideálov KSČ a ŠtB a v mene svojej ďalšej kariéry si schopný odhaliť a usvedčiť z nepriateľskej činnosti voči socialistickému zriadeniu – aj vlastnú matku.   

          Veľmi som Ti závidel, milý Jurko, nielen Tvoju odvahu, ale aj Tvoju morálku a charakter. Živo som si predstavoval, ako za súdruha Stalina deti udávali svojich rodičov či svojich súrodencov a aj ja som stále viac a viac začal túžiť po niečom takom. Udať vlastnú matku. Keď som sa s tým zdôveril konkrétnym súdruhom z ŠtB, boli šokovaní mojou odvahou a charakterom pri hľadaní triedneho nepriateľa. Keďže moja matka bola len jednoduchou radovou ženou, začali sme rozmýšľať, čo by sme mali na ňu našiť, aby som mohol potom ŠtB upozorniť, že moja matka sa snaží rozvracať socialistické zriadenie. Po dlhom rozmýšľaní bol zrealizovaný plán, že prídem do matkinho bytu s príslušníkom ŠtB, ktorý sa bude vydávať za cudzinca, matke poviem, že má isté problémy na Slovensku – a či by zo dva dni nemohol u nej ostať. Tento súdruh by tu nechal nejaké protištátne materiály, ktoré ja by som potom akože našiel pri návšteve matkinho bytu a napodobnil by som Teba, drahý Jurko. Súdruh Lorenc mi osobne sľúbil, že pokiaľ sa toto podarí zrealizovať, tak k ŠtB nenastúpim v hodnosti kapitána, ale okamžite budem povýšený na majora. Žiaril som radosťou, drahý Jurko, začal som mať pocit, že žijem v ére súdruha Stalina.

          Žiaľ, nevyšlo mi to. Prišiel November 1989, ŠtB bola rozpustená a ja som plakal od zúfalstva a zúrivosti. Bol som na pokraji fyzického a psychického kolapsu. A Ty, drahý Jurko, spolu so svojimi súkmeňovcami ste mi opäť podali pomocnú ruku. Rozhodli ste sa ma urobiť bielym koňom pri vzniku novej strany Smer-SD, ktorú založila nová mladá garnitúra komunistických kapitalistov a kapitalistických komunistov. Mám dar reči, dokážem tárať piate cez deviate, sľúbim čo splniť nemôžem, a Vy, ste potrebovali podchytiť tie hlasy obyčajných ľudí, dôchodcov, sociálne odkázaných, nezamestnaných, tých 40-50 %, cez hlasy ktorých by ste opäť ovládali politickú a ekonomickú scénu.

          Podarilo sa Vám to, a ja nepochybujem, že ste so mnou nadmieru spokojní. Vďaka Vám už žijem v inom svete, presne tak ako Vy, nenávidím a pohŕdam slovenským národom – a ten mi to stále žerie a považuje ma za svojho spasiteľa. Spomínam si, ako by to bolo len včera, keď v roku 1999 TV Markíza usporiadala so spoločnosťou Horizont Slovakia futbalový turnaj, kde som reprezentoval spolu s Pavlom Kanisom a Jozefom Migašom SDĽ. Predstav si, že ten krpatý kretén Migaš mi navrhoval, aby sme zrušili tieto nebankovky, lebo aj Pavol Kanis už mal informácie, že to nebude dlho existovať. Vtedy som bol nútený Migašovi povedať aj toto: Ty nevieš, čo je ten Horizont? Je to klasická pyramídová hra. Ľudia tam vkladajú svoje úspory pod vidinou veľkého zisku a oni tie peniaze dávajú na reklamu, aby prilákali ďalších klientov. A keď sa ma Migaš opýtal, prečo to nezastavíme, tak som mu povedal, VEĎ NEPORUŠUJÚ ŽIADNY ZÁKON.

          No najväčší paradox bol drahý Jurko v tom, že ja som týmto debilným teliatkam dal verejný PRÍSĽUB, že pokiaľ ma tých vyše 200-tisíc okradnutých a poškodených klientov zvolí, odškodním ich. Samozrejme, že po voľbách som sa na nich vysral. Vidíš, drahý Jurko, ako som dokázal vydrbať s touto primitívnou čvargou, ktorá sa považuje za slovenský národ? Ha, ha, ha, ha,....

          Že národ slovenský je len stádom hoviad a kráv, dokazuje aj nasledovné: v rozpore so zákonom som založil firmu R.F. Development. Jej akcionárom bol aj dnes už nebohý Žid Aaron Kedar z Izraela, občianskym menom Fridrich Kardoš. A vôbec mi neprekážalo že tohto akcionára preveroval Interpol. Pri vzniku firmy som vlastnil 51 % jej akcií, neskôr som ich previedol na Kedara, aby potom mohol vyviezť zo Slovenska niekoľko miliárd korún do Izraela. To by tak vyzeralo, keby tie miliardy mali ostať tomu debilnému slovenskému národu!!!

          Ako sám vidíš, drahý Jurko, ja, Robert Fico som nielen dobrým bielym koňom, ale aj dobrým žiakom. Čím viac nenávidím a pohŕdam týmto národom, tým viac ma tieto teľce milujú. Pritom je to také jednoduché. Každé ráno si na pravú ruku vyrazím číslo 5 a na ľavú ruku číslo 9 a potom už len táram piate cez deviate a tie slovenské teľce mi to všetko zožerú aj s navijákom. Aj teraz, drahý Jurko, keď budeme oslavovať, jesť rôzne delikatesy a zapíjať to drahým vínom a koňakmi, vždy si spomeniem na tie debilné teľce, tvoriace slovenský národ, ako sa nám na toto všetko opätovne zložili. Končím drahý Jurko, našim spoločným krédom: v špine žijeme, pravdu bijeme, slovenský národ nenávidíme a pohŕdame ním.

Vladimír Pavlík