"...hlboko s Vami nesúhlasím, urobím však všetko pre to, aby ste mohol svoj názor slobodne hlásať" - Voltaire
Politici musia strpieť akékoľvek názory občanov - Inak tam nepatria!
Hlavná stránka

Kúpite štát? Zn: súdy, prokuratúra a politika v cene

Inšpirovala sa programová riaditeľka Aliancie Fair-play Zuzana Wienk  necenzurovanými stránkami? Keďže  prišla k záveru, že prokuratúra a justícia sú prostitútkami moci, nepriamo tým priznala, že sú skutočne zločineckými organizáciami ako sa uvádza na necenzurovaných stránkach v príspevkoch:
http://necenzurovane.cwahi.net/10/zlocinci.html
Sú Generálna prokuratúra SR a Ústavný súd SR zločinecké organizácie?
Prečo doteraz neboli schopní z titulu svojho postavenia zabrániť politikom v páchaní zločinov proti ľudskosti na nevinných slovenských občanoch?
http://www.szcpv.org/11/gpus.html
Vyšetrovanie skončilo, zabudnite! Alebo sú Generálna prokuratúra SR a Ústavný súd SR skutočne zločinecké organizácie?

Ak sa dnes R. Fico a jeho SMER-SD do krvi bije za opätovné zakonzervovanie Dobroslava Trnku na Generálnej prokuratúre a adoptoval si Štefana Harabina aj s celou jeho agendou, tak v tom prípade sa stáva spolupáchateľom a rovnakým zločincom akými sú uvedené inštitúcie.

   http://komentare.sme.sk/c/5860922/kupite-stat-zn-sudy-prokuratura-a-politika-v-cene.html

Slovenskí sudcovia získali nezávislosť priskoro a spoločnosť im ju odovzdala veľmi naivne. Inde súdnictvo najprv očistili a samosprávu doteraz na súdy nepreniesli úplne.
Dnes pochovajú sudcu Juraja Majchráka. Jeho stav sa významne zhoršil v ostatných rokoch. Počas nich čelil útokom, trom disciplinárnym konaniam, návrhu na vyzlečenie z talára.
V roku 2010 pochovali sudkyňu Martu Laukovú. Podala trestné oznámenie, lebo predsedníčka súdu chcela ovplyvniť jej rozhodnutie. Nasledovali rôzne druhy nátlaku a vytvárania pracovnej nepohody, zhoršenie zdravotného stavu, hospitalizácia, smrť.
V kritickom zdravotnom stave jej Súdna rada odobrala príplatok k nemocenským dávkam. Napriek fatálnym dôsledkom jej zdravotného stavu trvá predsedníčka súdu Kožíková na tom, že práceneschopnosť sudkyne Laukovej bola účelová.

Obete nečinnosti

Za ostatné roky boli bez dostatočných dôkazov, alebo napriek zjavným oslobodzujúcim dôkazom disciplinárne odsúdení sudcovia Babjak, Benešová, Kandera, Kuchtová, Mojš, Růžička, Sojka, Urban. Šikanózne či vyfabrikovane obvinili alebo súdili ďalších (Dubovcovú, Gavalca, Glezgovú, Hrnčiara, Majchráka, Paludu).
Týchto ľudí možno vnímať ako obete nespravodlivosti, praktík v súdnictve, a tým aj obete konania či nečinnosti konkrétnych ľudí. Mnohí z nich žijú v izolácii so zdravotnými problémami pod rôznymi formami absurdného tlaku (rušenie dovoleniek, pracovných ciest, práce na doma, blokovanie účasti na vzdelávacích aktivitách, sťahovanie kancelárií, presun do agendy mimo ich dlhoročnej špecializácie, verejné osočovanie na sudcovských fórach...).

Prostitúti moci

Prečo sa disciplinárne súdy a vedenia súdov stali prostitútmi moci a nástrojmi nespravodlivosti? Prečo musí byť perzekúcia taká tvrdá a dokonca prispievať k obetiam na životoch? Prečo treba siahnuť až po neľudskom hyenizme? Ponúkam takéto vysvetlenie:
Štát a jeho inštitúcie boli kúpené a skrotené organizovanými ekonomickomocenskými skupinami, ktoré sa pred ničím nezastavia. Potrebujú podojiť rozpočet tak, ako to je len možné. Potrebujú kryť svoje zločiny a ekonomickú trestnú činnosť. Z justície si urobili spoločnosť, ktorá im svojimi rozhodnutiami prináša obrovské zisky na úkor práva a verejného záujmu. Ak sa im postaví do cesty niekto, kto chce brániť zákon a spravodlivosť, zlikvidujú mu život, dôstojnosť, zariadia perzekúciu, urobia z neho žobráka. Represálie sú tým tvrdšie, čím viac peňazí je v hre alebo čím hlasnejšia je kritika pomerov.
Toto koncentrované a organizované zlo má spojencov na všetkých politických úrovniach a vo všetkých politických táboroch. Ťažko posúdiť/dokázať, či sa politici aktívne na tejto hre zúčastňujú. Neustále sa objavujúce škandály spojené s financovaním strán však naznačujú minimálne obrovské riziko, že z nej môžu priamo profitovať.

Hlava kultúry

Kultúra v súdnictve má svojho vrcholného predstaviteľa - Štefana Harabina. Ako minister spravodlivosti, nominant HZDS a predseda Najvyššieho súdu i Súdnej rady mal veľký vplyv na konkrétne personálne nominácie, rozhodnutia i znenie zákonov.
Priestor na rozvinutie a ukotvenie kultúry, inšpiráciu i politickú podporu čerpal dlhé roky z HZDS, neskôr od vlády Roberta Fica a teraz bol najsilnejšou opozičnou stranou priamo adoptovaný s celou agendou.
Vo verejnom ringu začal Smer najprv poskytnutím voľného priestoru HZDS a jeho nominantom na realizáciu zámerov, pokračoval mlčaním a ignorovaním závažných problémov a neskôr i aktívnym bojom proti imunite sudcov. O tej predseda Európskej siete súdnych rád lord Thomas v liste Harabinovi hovorí: „Je veľmi zložité odôvodňovať imunitu pre sudcu proti trestnému stíhaniu podľa bežného trestného práva štátu, ak sudca tieto zákony poruší, či už pri vykonávaní svojich povinností, alebo v súkromí.
V súlade s týmto je postoj väčšiny štátov Európskej únie taký, že ak sudca poruší trestné právo, má byť stíhaný na podnet nezávislého štátneho prokurátora, pred obyčajným súdom daného štátu.“
Na prelome rokov sa politické krytie presunulo do otvoreného a hlasného boja proti zákonným zmenám
v justícii, ktoré by mohli priniesť jej očistu  a obmedzenie absolútneho samovládia, ktoré si Štefan Harabin so Súdnou radou užívajú. Robert Fico hovorí o politickom ovládnutí súdnictva napriek tomu, že ministri spravodlivosti v Česku, Rakúsku a iných demokratických krajinách majú rozsiahlejšie právomoci, aké sa navrhovali na Slovensku.
Sudcovia v týchto krajinách síce správne bojujú za posilňovanie záruk nezávislosti, nikto však nespochybňuje demokratický charakter týchto krajín. Nezávislosť bez zodpovednosti, múdrych, zákonných rozhodnutí a otvorenosti nemôže byť samoúčelnou mantrou. Hľadať balans a brániť zneužitiu justície nie je nedemokratické, ale výsostne potrebné.

Priskoro a naivne

Odborníci na verejných fórach otvorene priznávajú, že Slovensko odovzdalo nezávislosť sudcom priskoro a veľmi naivne.  Inde súdnictvo najprv očistili a samosprávu doteraz na súdy nepreniesli úplne. Existujú dokonca krajiny, kde sudcom zverili doživotný funkčný mandát iba postupne, napríklad pomalým rozširovaním funkčného obdobia.
Na Slovensku máme bytostnú skúsenosť s tým, že tajná voľba generálneho prokurátora sa stala priestorom ťažko obhájiteľných zákulisných obchodov, ktoré sú voči občanom podlé a neférové. Poslanci síce vykonávajú voľbu ako mandát od občanov, v jej tajnej verzii sú však voličmi úplne nekontrolovateľní a nepredvídateľní.
Ak sa poslanec hlási k boju proti korupcii, jeho volič má právo vedieť, či hlasovaním o personálnych otázkach prejavuje tejto agende vernosť. Ak poslanec hlasuje tajne, môže občanovi bezostyšne klamať a byť ľahkou korisťou zákulisných hráčov. Prečo táto forma kupliarstva a vplyvu najsilnejšej opozičnej strane neprekáža? Prečo bojuje ešte aj proti tomu, aby zverejňovanie zmlúv na internete nebolo iba bezzubou okrasou?
Je zaujímavé pozorne si všimnúť, do akých otázok investuje opozícia  energiu, ale aj to, aké problémy necháva prejsť mlčaním.  Po poctivom rozbore tém a prednesenej argumentácie, či dokonca argumentačných vývrtiek sa nemožno ubrániť pocitu, že Smer a Štefan Harabin znejú harmonicky. Komu táto harmónia prospieva?

Ide o charakter krajiny

Nie je tajomstvom, že na Slovensku ešte žiadny vysokopostavený politik či verejný činiteľ neniesol trestnoprávnu zodpovednosť za zmanipulované a predražené tendre, tunelovanie štátneho rozpočtu, korupciu, nečestné politické financovanie a zneužívanie právomocí. Organizácia, v ktorej autorka tohto textu pôsobí, bola sama opakovane svedkom trestuhodnej nečinnosti polície a prokuratúry v citlivých politických kauzách.
Je takmer isté, že bez zmeny vedenia generálnej prokuratúry a spôsobu jej fungovania bude tento trend pokračovať. Je zrejmé, že súdnictvo na Slovensku zlyháva na plnej čiare. Nielen svojimi zinscenovanými disciplinárnymi konaniami, ktoré majú šíriť strach a potláčať akýkoľvek nápad na odpor či verejnú kritiku.
Existuje množstvo nespravodlivých súdnych rozhodnutí, ktoré znásilňujú právo alebo využívajú jeho formalistické možnosti. Na verejných diskusiách zaznievajú svedectvá, ktoré opisujú rozsiahlu korupciu a jej konkrétne metódy. Zahraniční investori i reprezentanti otvorene hovoria o tom, že na slovenských súdoch sa na zákonnosť, spravodlivosť a vymožiteľnosť práva spoľahnúť nedá.
Politici, ktorí kryjú zákulisné volebné hry, existujúce status quo a personálne vedenie prokuratúry či justície, sa priamo podieľajú na vytváraní živnej pôdy pre organizovaný zločin, ktorý ovláda tento štát. Pri zmenách týkajúcich sa prokuratúry a justície ide totiž o charakter krajiny.
Na Slovensku práve teraz prebieha boj o to, či sa štát a jeho inštitúcie oslobodia spod vazalstva, ktoré naň uvalila skupina s mafiánskou štruktúrou a nečestnými finančnými úmyslami. Každý, kto bráni zmene, prospieva tomuto zlu a je priamo zodpovedný aj za jeho obete.

(Autorka je programová riaditeľka Aliancie Fair-play)
streda 20. 4. 2011 22:00 | Zuzana Wienk
Článok bol uverejnený v tlačenom vydaní SME.

Čítať celú diskusiu: počet reakcií: 11

Najnovšie príspevky:

21.04.2011 7:50 - .....
21.04.2011 7:50 - .....
21.04.2011 7:35 - Sulikov svokor dostal 8 rokov. Stačí ?
21.04.2011 7:22 - .....
21.04.2011 7:08 - Plný
+ Pridať reakciu


Čítajte viac: http://komentare.sme.sk/c/5860922/kupite-stat-zn-sudy-prokuratura-a-politika-v-cene.html#ixzz1K8Pxjqeh



Facebook
             
Hlavná stránka