"...hlboko s Vami nesúhlasím, urobím však všetko pre to, aby ste mohol svoj názor slobodne hlásať" - Voltaire
Politici musia strpieť akékoľvek názory občanov - Inak tam nepatria!
Hlavná stránka

Nemôžeme sa elegantne vyhýbať existencii zla a utešovať utrápených alibistickým bla, bla, bla.              

          Problém nezaslúženého zla a utrpenia nevinných bytostí sa týka každého náboženstva, nielen kresťanského. Takmer všetky mytológie o vzniku sveta hovoria o akomsi pôvodnom raji, zlatom veku, ale realita, ktorú nachádzajú historici, archeológovia a geológovia hovorí o niečom inom a to presne o tom, že ľudský rod vznikal a rozvíjal sa počas nesmiernych trápení a obmedzovaní. Je to trochu aj logické, nielen tragické, lebo čo iné vedie aj teraz k rozvoju šikovnosti a vynaliezavosti? V pote tváre budeme dobývať svoj chlieb a v bolestiach budeme rodiť a nevidíme tomu konca, tak snívame aspoň o lepšom začiatku. Možno práve vtedy sa stávame ľuďmi, keď si tieto nevyhnutnosti a obmedzenia naplno uvedomíme.

          Ľudský druh je v rámci živočíšnej ríše takmer najviac nešpecializovaný a z toho dôvodu nesmierne krehký a náchylný na vymretie. Aj preto je náš genofond pomerne jednotný, nie je nás viacero druhov ako u primátov, alebo komárov. Podľa archeológie bola možnosť vzniku ľudských variant, veď koniec – koncov len povedľa neandertálcov sme žili desaťtisíce rokov, čo je dosť dobre zdokumentované. Niekoľkokrát ten náš druh skoro vymrel, nakoniec aj príbeh potopy je tak trochu o tom a práve preto podľa genetických výskumov pochádzame z niekoľkých málo jedincov. Niektoré katastrofy totiž podľa všetkého prežilo len pár tisíc ľudí...

          Človek isto nemôže byť ľahkoverný ani v sfére vedeckých bádaní, ale to, čo tu schematicky naznačujem, je veľmi pravdepodobné a z viacerých smerov dokázateľné. Je známy a dosť obchádzaný text proroka Izaiáša /45, 7/: „Utváram svetlo a tvorím tmu, pôsobím pokoj a tvorím zlo, ja Jahve konám všetky tieto veci.“ Prečo sa ale potom v tých svätých písmach píše o anjeloch, diabloch, démonoch a podobných neidentifikovateľných a priznajme si, že aj nepochopiteľných bytostiach? Ten starodávny, obrazný a orientálny jazyk je trochu iný než ten náš európsky, odchovaný na Platónových kategóriách a dichotómiách, na Aristotelovej a Descartovej logike a iných nie celkom podložených a vôbec nie jednoznačných definíciách. Ale už zdravý sedliacky rozum by nám mal napovedať, že ten Boh sa asi ťažko hral s nejakým Adamom na slepú babu a riadne dlho snoril po záhrade, kým ho našiel. Takisto po vyhnaní prarodičov im asi nezošíval tie kožené odevy vlastnoručne vyrobenou ihlou... Asi ani stavitelia babylonskej veže nepredpokladali, že postavia svoje dielo až nad oblaky, keď nie tak ďaleko od Babylonu sa týčili päťtisícmetrové kaukazské štíty... Dalo by sa pokračovať, ale myslím si, že pre človeka s trochou úprimného uvažovania to stačí, aby prišiel na to, že náboženský jazyk je symbolický a alegorický. Tým netvrdím, že je menej pravdivý ako často mystifikátorske a zahmlievajúce vedecké teórie, z ktorých mnohé vôbec nemajú k mytológiám ďaleko. To som ale zasa odbočil a úvaha by sa stala príliš dlhou a nesúvislou.

          Chcem ňou len naznačiť, že hĺbka našej viery a dôvery v Božie milosrdenstvo nemôžu závisieť od nekritickej ľahkovernosti a zámerom prehliadaní úplných samozrejmostí. Ak pokladáme Boha za úžasný a neprekonateľný intelekt, asi sú tie účelové a niekedy až úmyselne falšované zjednodušené výklady aj neúctou voči Bohu a hriechom a pohoršením pre nás všetkých. Máme na tejto čarokrásnej, hoci  niekedy dosť krutej zemeguli dosť reálnych problémov a nie je asi rozumné vyrábať si ďalšie. Načo budiť rozbroje a hnev medzi ľuďmi, ktorí majú vážnejšie starosti, než dumať, koľko diablov sa zmestí na špičku ihly? Netvrdím, že neexistujú znamenia, zjavenia a zázraky, sám som mal zopár mimoriadnych zážitkov. Ale nemôžeme podľa nich riadiť štáty a riešiť konkrétne problémy. Aj keď pre nás osobne môžu byť veľkým povzbudením!

          Ešte by som spomenul aj tieto často bezúčelné mystifikácie a prázdne reči o najväčšom náboženskom zjave svetových dejín, o našom neprekonateľnom vzore a zakladateľovi Ježišovi Kristovi. Aj On žil v reálnej dobe a reálnom svete a snažil sa riešiť reálne problémy ľudí. Občas ich pokarhal, ale väčšinou poľutoval a povzbudil. Možno by prijal od nás radšej menej adorácií a špekulatívnych meditácií a viacej nasledovania svojho príkladu, ako to na nejednom mieste evanjelií dôrazne vyzýva.

KYRIE ELEISON, CHRISTE ELEISON!

Vlado Gregor
Mať dobrého priateľa je jeden z najkrajších Božích darov
Prídu niekedy zlaté časy, plné dobra, priateľstva a krásy a odídu doby s obrazmi hnusu a všadeprítomnej zloby?


    Facebook Print Friendly and PDF
             
Hlavná stránka