"...hlboko s Vami nesúhlasím, urobím však všetko pre to, aby ste mohol svoj názor slobodne hlásať" - Voltaire
Politici musia strpieť akékoľvek názory občanov - Inak tam nepatria!
Hlavná stránka

Minister Galko, občan Galko, človek Galko...


Nemám vo zvyku písať pozitívne o členoch ponovembrových vlád a parlamentoch. Tí ktorí poznajú moje stránky to vedia. Ako aj tí, ktorí čítajú moje diskusné príspevky na internete. Nemožno za slušných ľudí považovať zločincov, zlodejov, parazitných darmožráčov, skutočný odpad slovenského národa z vysokej politiky, ktorí aj realizáciu fašistických metód cez ekonomiku neváhajú označiť za súčasť ekonomických reforiem. A ktorí si svoj blahobyt a blahobyt svojich blízkych vybudovali na úkor nešťastia a utrpenia druhých. Cez zločiny proti ľudskosti, cez hyenizmus.

Keď Ľubomír Galko nastúpil na funkciu ministra národnej obrany, stretlo sa to so zúrivými reakciami tých „najsociálnejších“ komunistických kapitalistov Fica, Kaliňáka, Pašku a im podobných. Podľa nich nemá totiž žiadne odborné skúsenosti s vedením takéhoto rezortu. Akosi pritom zabudli, že profesijným odborníkom nebol ani ich predchodca Baška. Lenže práve v súčasnosti sa ukazuje, hlavne v krokoch ktoré dotyčný minister podniká, že tento rezort nepotrebuje ani tak ministra – vojaka s praxou, ale jednoznačne potrebuje ministra – skúseného manažéra a človeka s chrbtovou kosťou. A mám dosť dôvodov tvrdiť, že Ľubomír Galko toto nielen spĺňa, ale aj prekračuje. Vyštudovať totiž Matematicko – fyzikálnu fakultu UK nemôže hocikto. A on ju vyštudoval s vynikajúcim prospechom. Pre takéhoto človeka nie je žiadny problém pochopiť aj veci, ktoré súvisia s odbornosťou rezortu. Ukazuje sa, že jeho nominácia bola výbornou voľbou. Konečne máme ministra, ktorý sa od ostatných v mnohom odlišuje. V tom dobrom slova zmysle. V protiklade s tým tu máme množstvo prípadov, keď ministerstvá riadili „skutoční“ či takzvaní odborníci, skôr patriaci do kategórie zločincov, zlodejov, či ponížených straníckych tupohlavcov. Ich tzv. reformy či ich blaho v prospech občana dopadli vždy katastrofálne, čo si vždy odniesol najviac samotný občan. Nevinný občan.

Čo ma oprávňuje k tomu čo píšem?

Priznám sa, že nič z toho, čo urobil na funkcii ministra. Keď mi jeden z priateľov z Bratislavy poslal zásielku novín, časopisov a iných materiálov, tak som si veľmi pozorne prečítal rozhovor s dotyčným ministrom v periodiku .týždeň, číslo 44/2010. Keďže už niečo za sebou mám, naučil som sa ľudí hodnotiť trochu z iných kritérií, ktoré mnohým nedokážu nič povedať, rád sa o to podelím. Teda odcitujem z tých častí rozhovoru ktoré nielen na mňa zapôsobili ale ma aj priviedli k tomuto presvedčeniu. K presvedčeniu, na základe mojich vlastných skúseností, podľa ktorých hodnotím ľudí.

Otázka: prečo ste boli v Kauflande len necelé tri roky, minister Galko odpovedal: Mám určité hranice, ktoré neprekročím.
          Otázka: čo to znamená, minister Galko odpovedal: Nebol som ochotný robiť niektoré kroky smerom k zamestnancom, aby sme neustále zvyšovali rentabilitu za každú cenu.

          Otázka: prečo ste potom začali robiť pre sieť slovenských obchodov, minister Galko odpovedal: Osobné skúsenosti, ktoré som z tohto reťazca mal, ma naviedli na to, aby som pomohol slovenským subjektom.

          Otázka: dodávatelia, ktorí hovoria o zdieračských praktikách obchodných reťazcov, majú teda pravdu, minister Galko odpovedal: Jednoznačne. V tejto veci som na strane dodávateľov. Raz mi jeden z nich výstižne povedal, že v deň, keď ide rokovať s nejakým reťazcom, tak sa ráno postaví pred zrkadlo a hovorí si: „Som nula, nula, nula.“ Len tak to môže vydržať. Ja som sa ako zástupca slovenskej nákupnej aliancie správal k dodávateľom vlastne neštandardne, počúval som ich, vnímal som ich potreby. A často sa mi vďaka tomu stalo, že som dohodol pre malé slovenské subjekty lepšie dodávateľské podmienky ako veľké reťazce, ktorých obchodníci nemali korektné správanie.

Otázka: vy ste liberálny politik, ktorý by mal hájiť nezasahovanie štátu do podnikania. Ale v oblasti obchodu sa zastávate ochrany malých obchodníkov proti veľkým reťazcom, čo na prvý pohľad nepôsobí ako práve najliberálnejší prístup. Je to pre vás dilema, minister Galko odpovedal: JE A VEĽKÁ. O mne sa hovorí, že som taký konzervatívny liberál. Viete, dvadsať rokov mám jednu manželku, sám som zo siedmich detí, z veľmi skromných pomerov, teda ja nie som celkom originál liberál.

Otázka: ako to vníma vaša strana, minister Galko odpovedal: Mal som o tom množstvo diskusií v rámci strany. Napríklad som zažil ešte v role zástupcu veľkého reťazca, ako predo mnou ľudia z obchodnej inšpekcie stáli v pozore, lebo malý obchodník nezostane bez pokuty, keď tam príde kontrolór. Raz sa mi v jednej internetovej diskusii zamestnanec SOI priznal, že on sa predsa nebude ťahať s armádou právnikov veľkých reťazcov, on sa s nimi len potichu dohodne, aby pokazené mäso STIAHLI. A POKUTY SI VYBERIE U MALÝCH OBCHODNÍKOV. To je nerovný prístup. Teda ja nie som za obmedzenia, ale za rovnaké podmienky pre všetkých.

          Toľko teda z tých najzákladnejších myšlienok z dotyčného rozhovoru. Mimochodom, od jedného svojho priateľa som sa dozvedel, že otec ministra Galka, keď  pracoval v 80. rokoch minulého storočia vo Výbore ľudovej kontroly (VĽK) v Bratislave, spoločne s týmto mojim priateľom, patril medzi skutočných odborníkov vo svojej profesii. A popri svojej odbornosti v rámci svojho zamestnania bol svojím okolím vysoko hodnotený aj po stránke ľudskej. Takže jablko nepadlo ďaleko od stromu.

Čím sme si to zaslúžili?

Čítal som nezanedbateľný počet svedectiev, ako sa zahraniční investori, manažéri či akcionári správajú k našim občanom – svojim zamestnancom. Už im nestačí že získali nielen lacnú pracovnú silu, ale spôsob ich jednania s našimi ľuďmi hraničí s tým najodpornejším hyenizmom. Ako by slovenskí robotníci neboli pre nich ani ľuďmi, ale len nejakými menejcennými bytosťami. Ako je to možné? Ako k takémuto niečomu mohlo prísť? Či svoje sadistické úchylky si môžu skúšať len na slovenskom národe? Odpoveď je veľmi jednoduchá. Ponížený a lokajský prístup našich politických zverov, zločineckých a amorálnych zverov k cudzej štátnej moci. Boli to vôbec slovenské matky, ktoré týchto zverov priviedli na svet? Ako ich to vychovali? Prečo je ich krédom nenávisť a pohŕdanie k vlastnému národu? Dobre vieme, kto popri zahraničiu získal taktiež nemalý podiel na ekonomickej „smotane“. Kto sa nabalil, kto získal obrovské majetky za lacný peniaz, podvodom, alebo cez zákony, ktoré si za týmto účelom vytvorili. Bola to úzka skupina bývalých komunistov a eštebákov. Dobre si pamätáme, hlavne tí starší, na čom mali komunistickí a eštebácki potentáti založenú svoju ideológiu, ktorou sa oháňali vždy, keď im niekto povedal pravdu. Oháňali sa preliatou krvou robotníckej triedy a samopasovali sa ako jej predvoj. Pritom to boli práve oni, ktorí sa po novembri 1989 spojili so zahraničím. Práve s tými, ktorých ideológiu do novembra 1989 odsudzovali. A spoločne sa spolupodieľali a podieľajú na okrádaní tejto republiky a vlastného národa. Názorne svojou bezcitnosťou a cynizmom potvrdili, že aj fašizmus možno cez ekonomiku sofistikovať. Dokonca tieto rôzne experimenty drzo, cynicky a vulgárne, dokážu spoločne so židolichvárskymi šelmami zo Svetovej banky a Medzinárodného menového fondu nazvať ekonomickými reformami. Môžeme sa potom čudovať cudzincom, že sa takto voči nám správajú, keď názorným príkladom sú pre nich slovenskí politici? Práve tí, ktorí z tohto národa vzišli, pričom tento národ na základe mnohých neznalostí im umožnil tieto funkcie – a z ich strany takáto odplata?

Svedectvo, ktoré vydal minister Galko nie sú žiadnymi výmyslami niekoho, ktorý si nevie uvedomiť čo hovorí. Toto svedectvo vydal človek nielen na odbornej profesionálnej manažérskej úrovni, ale ho vydal aj človek s nebývalou ľudskosťou, ktorá tak veľmi chýba komunistickým kapitalistom zo Smeru, ako aj tzv. národovcov zo SNS či jeho súčasným koaličným spolustraníkom s pravicovým cynizmom, vrátane jeho vlastnej politickej strany.

Vladimír Pavlík      

 

             
Hlavná stránka