Iniciatívni hlupáci a Sulíkove tance okolo eurovalu
V roku 2007, teda v období, kedy sa Ficová vláda rozhodla dokončiť to, čo nestihol Dzurinda s Miklošom, som sa v príspevku s názvom „Diabolský plán, štátny rozpočet a euronadšenci“ márne pokúšal upozorniť na to, čo tento – podľa Fica – diabolský plán bude znamenať pre Slovensko. Tento príspevok z oficiálnej stránky Svetového združenia bývalých čsl. politických väzňov www.szcpv.org okrem iných prebral aj časopis Svědomí v Českej republike http://www.svedomi.cz/aktuality/a2007/list_070828_bef_sr_a_euro.htma dnes už súčasnými pseudodemokratmi eliminovaný portál „Proti prúdu“ http://www.protiprudu.info/diabolsky_plan.html , ktorého tvorcov obvinili z údajnej trestnej činnosti a z útoku na základné ľudské práva a slobody.
Potešilo ma aspoň to, že v diskusii k tomuto článku jeden diskutér navrhol, aby tento príspevok povinne študovali všetci politici a učitelia na školách.
Ako to už býva, každé svinstvo sa po čase vyplaví na povrch samo a tak už začína byť aj zrejmé, do čoho nás vtiahli iniciatívni hlupáci zo slovenskej vysokej politiky. Nie je totiž nič horšieho ako iniciatívny hlupák, ktorý vo svojej snahe imponovať a pchať sa do zadku nadriadeným, urobí nad rámec svojich povinností aj to, čo nemá v náplni práce. Čo sa slovenský občan po nástupe prvej Dzurindovej vlády namiesto sľubovaných dvojnásobných platov napočúval táranín o nevyhnutných reformách a potrebe uťahovania opaskov, aby sme splnili podmienky pre vstup do Eurozóny! (Paradoxne od Grécka to EÚ nevyžadovala.)
A tak nás títo iniciatívni hlupáci, na rozdiel od našich susedov, ako jediný štát z regiónu, doslova dokopali najprv do systému RMS2, a potom rovno k prijatiu eura.
Róbert Fico po nástupe k moci v roku 2006 ako bývalý odporca prijatia eura, na rozdiel od Václava Klausa, ktorý sa do hazardného experimentu s prijatím eura nenechal vmanévrovať, podľahol tlaku finančných žralokov, ktorí financovali Smer-SD a urobil pre Slovensko dnes kardinálnu chybu. Minister financií Počiatek nezaprel svoje kšeftárske a vekslácke gény, ktoré zdedil po otcovi – spolupracovníkovi ŠTB a prominentom kšeftárovi, o ktorého „aktivitách“ informovalo Domino č. 31/2007 v článku „Kšeftárske počiatky pána Počiatka“ http://necenzurovane.sk/09/pociatek.html , keď na jachte v Monaku stihol včas dohodiť informáciu o konverznom kurze slovenskej koruny k euru v prospech istej spriaznenej finančnej skupiny. Už aj táto záležitosť, ktorá by v každom slušnom štáte pripravila ministra financií o kreslo, svedčí o blízkom vzťahu Smeru-SD k Euru, z čoho už nemôže táto strana vycúvať bez toho, aby stratila svoju tvár. Ficovi preto neostáva nič iné,len robiť z núdze cnosť a velebiť pofidérne výhody spoločnej meny – aj keby bola slovenská ekonomika totálne na dne. O nevýhodách Eura však Smer-SD, a rovnako aj SDKÚ-DS cudne mlčia – a to je asi to jediné, čo ich spája v ich budúcom možnom koaličnom partnerstve. Pretože ak sa Eurozóna udusí vo vlastnej šťave, čo v súčasnosti vlastne už začalo, bude pre ňu koalícia kvázi-sociálného Smeru-SD s kvázi-pravicovou SDKÚ-DS prijateľnejšia ako ohrozenie politického projektu s názvom Euro. Pochopiteľne – záujmy slovenských občanov budú pre EÚ tak, ako doteraz, aj naďalej až na poslednom mieste. Do akej miery sú slovenskí politici nesvojprávni , svedčia slovné piruety Ivety Radičovej, ktorá ešte v januári 2011 vyhlasovala – citujem: „Spoločná európska mena by sa napriek svojim výhodám nemala udržiavať za každú cenu.“ "A už vonkoncom sa nedá udržiavať pyramídovou hrou permanentných nových dlhopisov." – konštatovala v Sobotných dialógoch Slovenského rozhlasu predsedníčka vlády SR Iveta Radičová (SDKÚ-DS). Euro sa nedá udržiavať pyramídovou hrou http://aktualne.centrum.sk/ekonomika/ekonomika-v-eu/clanek.phtml?id=1223682
Súčasné vajatanie a vyhrážky Sulíkovej SAS, že nebude hlasovať za prijatie eurovalu, ukazuje na tragédiu typického slovenského zápecníckeho chytráčenia.
Na jednej strane nadutí narýchlovykvasení pseudoekonómovia SAS tárajú o nevyhnutnosti Eura pre slovenskú ekonomiku, a na druhej strane trucujú, že nepodporia požiadavky z Bruselu na záchranu Eura navršovaním tzv. eurovalu. Neuvedomujú si pritom, že ak má platiť pacta sunt servanda ( t. j., že zmluvy sa musia plniť), v tom prípade musia akceptovať, že prijatie Eura neznamená len pozitíva, ale aj negatíva. SAS pripomína novomanžela, ktorý uzavrie cirkevný sobáš so sľubom vernosti, ale predstavuje si to tak, že popri manželke, ktorá mu navarí a vyperie, bude mať ešte tri milenky. Problém pre SAS je negácia volebnej kampane, ktorá bola postavená na odmietnutí finančnej podpory Grécka. To však Sulík ešte netušil, že Grécko je len začiatok rozsiahlej dlhovej krízy, o následkoch ktorej nemali Sulíkovi ekonomickí chytráci pred voľbami v roku 2010 ani tušenia. Sulík dnes stojí pred dilemou politickej samovraždy SAS v nastávajúcich voľbách – v prípade, že podporí euroval, alebo pripustí rozpad koalície a schválenie eurovalu SDKÚ s podporou Smeru-SD, s ktorým sa bude SDKÚ-DS musieť spriahnuť v záujme tzv. vyšších záujmov a poslušného plnenie direktív z Bruselu, k čomu sa už de facto zaviazal Ivan Mikloš, ktorý sľúbil nervóznym euroúradníkom, že do 11. októbra 2011 prebehne hlasovanie o eurovale v slovenskom parlamente. A preto nedávno už aj prezident Gašparovič v tomto duchu poslušne strašil slovenských občanov následkami jeho neprijatia Slovenskou republikou, čo by podľa neho ohrozilo samotnú EÚ.
Druhým politickým klaunom na scéne je Igor Matovič a jeho tzv. Obyčajní ľudia, ktorých so Sulíkom spája snaha kalkulovať a politicky prežiť aj pri nepopulárnych krokoch súčasnej vlády Ivety Radičovej, ktorá robí všetko preto, aby budúce voľby prehrala.
Obaja pritom povedia A, ale B už nepovedia: Grékom nedáme, euroval nepodporíme, ale čo bude nasledovať po tom , ako naserieme EÚ, ponechajúc si pritom naďalej jej menu, o tom už nik z nich nehovorí.
Jediným racionálnym únikom z tejto pasce je totiž vystúpenie z eurozóny a návrat k národnej mene. Čím skôr sa tak stane, tým menej si rozmlátime hubu, a tým menšie budú následky pre našu ekonomiku. Verím, že Ľudová strana- Naše Slovensko bude iniciovať celonárodný plebiscit o vystúpení z Eurozóny, pretože to je to jediné ,čo bude musieť EÚ akceptovať, ak nechce poprieť svoje vlastné princípy a samotnú podstatu demokracie, vrátane rešpektovania názoru väčšiny občanov jednotlivých národov, čo deklaruje aj vo svojom Dohovore o ochrane základných ľudských práv a slobodách.
Súčasná realita je viac ako alarmujúca. Prepad slovenskej ekonomiky v júli 2011 bol najväčší v rámci EÚ, ako potvrdil Eurostat a neexistuje predpoklad pre výraznejšiu zmenu. Poľsko, Maďarsko a postupne aj Česká republika už cítia druhú vlnu krízy, ktorá naplno prepukla v USA v roku 2008, a keďže teraz prichádza ďalšie „déja vu“, oslabujú svoje meny. Kurz poľského Zlotého nad 4,30 a kurz maďarského Forintu nad 2,80 voči Euru je pre slovenských exportérov, ako aj pre domácu spotrebu a turistický ruch katastrofou a nočnou morou.
Je o päť minút dvanásť a najvyšší čas, aby politici povedali namiesto pravdu zastierajúcej propagandy o nevyhnutnosti podpory Eura skutočnú pravdu. Ak Grécko prijme Drachmu, bude to preň rovnako – ako aj pre nás –záchranou. Dočasná devalvácia meny a zvýšenie konkurencieschopnosti je totiž to jediné , čo nielen Grécko v súčasnosti potrebuje. Prijatie Eura Slovenskom bolo unáhleným a politicky nepremysleným hazardom. Štát, v ktorom sú príjmy a dôchodky 5 až 7x nižšie ako je priemer vo väčšine štátov EÚ, nemôže mať rovnakú menu dovtedy, pokým sa tieto priepastné rozdiely medzi krajinami EÚ nevyrovnajú.
Z toho logicky vyplýva, že takýto štát nemôže sanovať také krajiny EÚ, akou je Taliansko, ktoré je na štvrtom mieste v držbe zlata vo výške 2451.8 tony, (pozri tabuľku na stránke: http://mzo.trimbroker.com/sprava/Zlata-drzba-110117-1233 ), ale nie je ochotné ho predať – a namiesto toho ho majú zachraňovať slovenskí občania so žobráckymi platmi! Absolútnym výsmechom tzv. pádu komunizmu po novembri 1989 je skutočnosť, že kapitalistickú Európu dnes musí „zachraňovať“ komunistická Čína!
František Bednár
Ľudová strana - Naše Slovensko
|