Marína Zavacká, ktorej neprekáža realizácia fašizmu zo strany politikov na slovenských občanoch riadi komisiu, ktorá rozhoduje o soche Svätopluka

Hanobenie, dezinformácie, či spájanie s fašizmom všetkého slovenského, čo nepasuje do predstáv a plánov tých „najdemokratickejších demokratov“, židofilov, sionistov, neoliberálov, duchovných pomätencov, slobodomurárov, pravicovej OKS, za každým rohom hľadajúcich fašistov a extrémistov, predstaviteľov súčasnej koalície, ich mediálnych sluhov zo SME, .týždňa, kadejakých plusiek a im podobných, doplnených o žoldákov z pochybných spolkov a nadácií, sa opätovne prejavila v kauze sochy Svätopluka. Samozrejme, nemôže to byť bez prezentácie akejsi zakontaminovanej hliny, ktorá sa nám nejakým zázračným samoaktivovaním premenila na akéhosi Alojza Hlinu. Bokom v tomto fujhnuse nechcelo zaostať ani Ministerstvo vnútra SR pod vedením podlého politického narcisa Lipšica a protislovenského sluhu Spišiaka. Ako ponížení sluhovia fašistov a extrémistov z vysokej politiky si aspoň svoju brutalitu vybili na mladých demonštrantoch z Ľudovej strany – Naše Slovensko v sobotu 7. 8. 2010, ktorí prišli protestovať nielen proti hanobeniu samotného Svätopluka, ale aj premiestneniu jeho sochy.

Fašizmus nie sú len koncentračné tábory a plynové komory

A tak predseda parlamentu, ekonomický hochštapler Sulík, sa rozhodol vytvoriť komisiu, ktorá má rozhodnúť o osude tejto sochy. Do jej čela bola vymenovaná istá Marína Zavacká, historička SAV, dcéra historičky Kataríny Zavackej. Skôr, ako začnem mapovať „objektivitu“ tejto tzv. odborníčky, v skutočnosti nebezpečnej šelmy, nedá mi prirovnať jej vymenovanie do čela tejto komisie – ako keby Judáš podporil Kaifáša, alebo, ako keby dvojnásobný vrah išiel kázať o morálke trojnásobnému vrahovi.  
Takže sa pozrime na „odbornosť“ a „objektivitu“ tejto „historičky“ prezentovanú svojou typickou jednostrannou zaslepenosťou, ako nám to predviedla v rozhovore s redaktorkou SME Tinou Čornou z 19. februára 2007. O utrpení Židov vo vojnovom Slovenskom štáte povedala aj toto: „Židia mohli chodiť na trh až po jedenástej, takže sa nedostali k zelenine, a mali nižšie prídely. Po dvoch rokoch takéhoto fyzického aj psychického zaobchádzania človek ledva žije aj bez vraždenia...“

Porovnajme si teda toto vojnové utrpenie Židov, čo sa týka nedostatku zeleniny, lebo sa mi nechce veriť, že do jedenástej hodiny sa vždy všetka zelenina vypredala, s ponovembrovým utrpením napríklad slovenských detí, v mene tzv. ekonomických reforiem, v skutočnosti ekonomických pokusov ponovembrových fašistických politických zločincov a ich lichvárskych bankárskych komplicov zo Svetovej banky a Medzinárodného menového fondu. Takže si odcitujme zo Správy bývalého ministra školstva za KDH Fronca, kde sa môžeme dočítať aj toto:

„Mládež ostro zasiahli sociálne zmeny v spoločnosti. Až 30 percent detí do 15 rokov je vystavených chudobe. Podľa psychológa Mirona Zelinu z Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského hrozí, že depresia sa stane na Slovensku pandémiou národa a možno hovoriť o neurotizácii populácie a rodín zvlášť. Šéf Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie Tomáš Kováč potvrdzuje, že depresia u čoraz väčšieho počtu dospelých aj detí SÚVISÍ s ekonomickou situáciou. Je veľký rozdiel medzi tým, čo HOVORÍ oficiálna politika a SKUTOČNOU ekonomickou situáciou rodín.“

Tu máme názorný príklad vysokého spoločenského nebezpečenstva menovanej „historičky“ a jej mimoriadne kladný vzťah k sofistikovaným fašistom z vysokej slovenskej politiky pod dohľadom židovských lichvárov zo Svetovej banky a Medzinárodného menového fondu. Vysoká spoločenská nebezpečnosť Maríny Zavackej spočíva aj v tom, že na rozdiel od mnohých ponovembrových politikov nemá v hlave ani piliny ani otruby, dobre pozná tieto zločiny proti ľudskosti páchané na slovenských občanoch systémom ekonomického fašizmu, pričom o nich vedome mlčí, ale v protiklade s tým svoje bludy môže verejne prezentovať v médiách slúžiacich tomuto sofistikovanému ponovembrovému fašizmu, sionizmu, nenávisťou k všetkému slovenskému, pri ovplyvňovaní nielen veci neznalých ľudí, ale aj mladej generácie.  
 
Takýto fašizmus jej neprekáža, hoci o ňom dobre vie

Keďže mojou špecialitou je faktografia, často si pri písaní takýchto článkov kladiem otázku, koľko spoločného je v smrti nevinného Žida v koncentračnom tábore a v smrti nevinného Slováka, ktorého ponovembrové zákony dohnali k sociálnej samovražde? Alebo mi chce niekto tvrdiť, že oni nechceli žiť? Aký je vlastne rozdiel medzi ich vrahmi? Či nie sú horší tí vrahovia, ktorí doháňajú nevinných Slovákov k sociálnym samovraždám 55 – 65 rokov po skončení II. svetovej vojny? A ešte niečo: minister Lipšic plným právom patrí do tejto kategórie, lebo ako člen a vysoký politický predstaviteľ Antikristovej organizácie KDH sa priamo na zločinoch proti ľudskosti podieľal. Aký to paradox, keď tento netvor ide spájať Ľudovú stranu – Naše Slovensko s pravicovým extrémizmom a spoločne s protislovenským sluhom Spišiakom nacvičujú rôzne pikle na ich potlačenie a likvidáciu.

Uvediem ďalší príklad vulgárneho a cynického fašizmu za vlády pravicovej koalície z rokov 1998 – 2006, kde minister Lipšic bol jej členom a Spišiak poníženým sluhom. V Nočných dialógoch Slovenského rozhlasu 23. 4. 2004 minister zdravotníctva Rudolf Zajac priznal – PO ŠIESTICH ROKOCH VLÁDNUTIA PRAVICOVEJ KOALÍCIE – že u nás zomierajú ľudia, ktorých by bolo možné zachrániť, no na prístroje a vybavenia chýbajú peniaze. V januári 2005 v diskusnej relácii TV JOJ Sedmička to potvrdili aj vtedajší minister hospodárstva Pavol Rusko a poslanec za HZDS Tibor Mikuš. Paradoxné pritom je, že mnohí z týchto fašistov a extrémistov, tyranov a vrahov slovenského národa sú naďalej pri politickej a ekonomickej moci.

Takže si rozoberme otázku, prečo chýbali peniaze na prístroje a museli zomierať nevinní ľudia? Najskôr si ale pripomeňme bod číslo 9 zo Zmluvy s občanmi schválenej Slovenskou demokratickou koalíciou (SDK) na kongrese v Trnave dňa 4. 7. 1998, citujem: „ZASTAVÍ OHROZOVANIE ŽIVOTA A ZDRAVIA OBČANOV ZVÝŠENÍM FINANČNÝCH PROSTRIEDKOV PRE ZDRAVOTNÍCTVO.“ Naoko tento sľub je veľmi ľúbivý, veď pre drvivú väčšinu občanov niet väčšej osobnej hodnoty, ako je zdravie. V chorobe ide všetko ostatné bokom. Ústava SR v článku 40 vraví: „Každý má právo na ochranu zdravia.“

          Máme ešte v živej pamäti, ako sa za vlády Mečiara tunelovali slovenské banky, keď potom po nástupe pravicovej vlády Mikuláša Dzurindu muselo byť do nich naliate 110 miliárd korún z daní nás všetkých. Pričom vrcholom cynizmu bolo, že arcizlodejskí bankári ktorí tieto banky vytunelovali, nielen že im nakradnuté majetky a miliardy zostali, ale ešte dostali od dzurindovcov aj odstupné vo forme tzv. zlatých padákov. Dokonca taký arcizlodejský zasmradenec Kiňo, miesto odvisnutia na kandelábri v obnovenom zákone o treste smrti, či v rámci doživotného odsúdenia keď mal hniť v Leopoldove či Ilave, za vytunelovanie Slovenskej sporiteľne, dostal ešte 10 miliónov odškodné. Takže pravicoví fašisti v skutočnosti umožnili, aby arcizlodej Kiňo a jemu podobné zberby z týchto rozkradnutých miliárd mohli založiť fiktívnu a podvodnú firmu ABARAT CONSULTANCY UK LIMITED, kde naliali 57 miliónov libier!!! Takže sa vás pýtam, pravicoví fašisti a extrémisti z vysokej politiky: koľko prístrojov na záchranu ľudských životov mohlo byť nakúpené z časti týchto rozkradnutých miliónov a miliárd? Prečo vtedy mlčal a nekonal politický narcis – striptér Lipšic? Prečo nebučí a neručí historička Marína Zavacká? Alebo tento fašizmus považuje za reformy? Žeby nežidovské slovenské deti boli pre ňu len odpadom na spálenie a vyhynutie?  

A protislovenskému sluhovi Spišiakovi, ktorý bol v tom období tretím najmocnejším mužom na Ministerstve vnútra SR chcem pripomenúť nasledovné: Ivan Šimko, absolvent dvoch vysokých škôl, bývalý minister vnútra a obrany pre Národnú obrodu z 8. 9. 2001 povedal: „Stretávame sa s prípadmi, keď je verejne známe, kto rozkradol firmu, len akosi sa to nedá dokázať.“ Veru tak, vtedy mal Spišiak bojovať proti zlodejským fašistom a extrémistom z vysokej politiky a nie byť ich poníženým sluhom. A vybíjať si svoje zvlčilé a zakomplexované pudy na vlastencoch a národovcoch z Ľudovej strany – Naše Slovensko a Občianskeho združenia Slovenská pospolitosť, ako to predviedli v sobotu 7. 8. 2010 v Bratislave, svedčí len o jednom. Že toto ministerstvo riadia dvaja podliaci, úbožiaci a zbabelci. Na rozdiel od Lipšica a Spišiaka, základným krédom Ľudovej strany – Naše Slovensko v tohoročných parlamentných voľbách bolo, že vysoká politika na Slovensku nemôže byť najorganizovanejšou zločineckou a zlodejskou profesiou.

Keďže historičke Maríne Zavackej sú tieto fašistické zločiny proti ľudskosti známe, pričom nikdy proti ním neprotestovala, ba dokonca svojím mlčaním ich prakticky obhajovala a stotožňovala sa s nimi, aká je jej záruka objektivity, nestrannosti a pravdy v kauze Svätoplukovej sochy, keď dokonca „nedostatok“ zeleniny pre Židov za Slovenského štátu prirovnáva k ich vraždeniu?

Vladimír Pavlík