Upozornenie! Tieto stránky sú monitorované !!! |
Ústavný súd, ktorý podporuje zločincov a nadraďuje právo ochrany majetku nad právo na dôstojný život, treba zrušiť! Všetky doterajšie kroky Ústavného súdu SR, z ktorého sa stal už od jeho založenia nástroj politickej moci, boli vždy namierené proti základným ústavným právam občanov a z Ústavy SR bol vytvorený praobyčajný pamflet, ktorým sa rafinovane zakrývali všetky politické, ekonomické a štátno-teroristické zločiny. Do pripravovaného referenda, ktoré chce uskutočniť strana Sloboda a solidarita (SAS), by preto mala byť prioritne pridaná otázka: Gumený výklad jednotlivých článkov ústavy, ktorý nadraďuje právo ochrany majetku a prezumpciu neviny štátnych zločincov a ekonomických zločincov nad právo na dôstojný život tisícov či desaťtisícov slovenských občanov, živoriacich nad alebo pod existenčnou hranicou prežitia, (pričom v mnohých prípadoch majú i zvieratá lepšie životné podmienky). Skrátka, takýto výklad ústavy nie je ničím iným než kriminálnym činom nadržiavajúcim zločincom a zakrývajúcim ich zločiny. Samotný Ústavný súd SR bol založený politickým hnutím, ktoré je zodpovedné za zneužitie tajnej služby na únos a spôsobenie miliardových ekonomických škôd, napáchaných jeho vyvolenými a vopred vybranými nominantmi. Je príznačné, že jeho prvým predsedom sa stal bývalý komunistický minister spravodlivosti a podporovateľ politických zločinov v 50. rokoch akademik Čič. Pečať politického zasahovania do činnosti Ústavného súdu SR je v ňom doposiaľ a tomu zodpovedajú aj jeho najškandalóznejšie a najzločineckejšie rozhodnutia. 1. Legalizácia tzv. Mečiarových amnestií, v rozpore s chartou OSN, podľa ktorej sa amnestia nesmie vzťahovať na trestné činy únosu, ktorý je de fakto štátnym terorom. Týmto rozhodnutím sa Slovenska republika stala zločineckým štátom, ktorý znemožnil vyšetrenie mimoriadne závažných trestných činov, vrátane trestného činu vraždy jedného zo svedkov R. Remiáša. Z justície sa stala žumpa, na čele ktorej je bývalý prisluhovač komunistických zločinov, ktorý v roku 1985 poslal do väzenia ťažko chorého františkána zo strany ŠtB za vykonštruovaný trestný čin. Tento človek je najväčším ochrancom mafiánov a politických zločincov, s jedným z nich, podozrivým z distribúcie drog na Slovensko sa osobne poznal a telefonicky s ním preberal jeho rozhovor o predsedovi okresného súdu. Distribútor drog nebol vydaný do Švajčiarska a vďaka rozhodnutiu NS SR vypočuť svedkov na slobode, títo mohli byť následne zlikvidovaní, tak aby prípad Sadikiho nemohol byť uzatvorený. Štefan Harabin dlhodobo zneužíva súdy v sporoch na tzv. ochranu osobnosti na osobné obohacovanie sa a zákerne sa mstí každému sudcovi, ktorý nájde odvahu na jeho kritiku. Na druhej strane, zmenou legislatívy, umožňujúcej po troch rokoch od právoplatného neukončenia súdneho konania, zakrývať zločiny skorumpovaných sudcov a umožniť im návrat na súdy, ako v prípade M. Radačovského, trestne stíhaného za prechovávanie drog a nedovolené ozbrojovanie. Pričom je všeobecne známe, že s týmto sudcom z Popradu sa osobne pozná. Už samotný fakt, že všetci politici tento stav ignorujú a berú ako samozrejmosť, len potvrdzuje, do akej miery slovenskí politici pohŕdajú občanmi. Absencia politickej zodpovednosti zo strany politikov je šokujúca, pričom nejde len o mlčanie k financovaniu politických strán alebo o mlčanie a ignorovanie prešetrenia kauzy www.diamantovabana.sk, ale všeobecne o principiálny postoj politikov a verejnosti k zásadným otázkam. Žiadny politik na Slovensku preto nemá morálne právo používať pojem právny štát, pokiaľ nebude rozpustený Ústavný súd SR a pokiaľ bude na čele Najvyššieho súdu SR Štefan Harabin. Nazývanie Slovenska právnym štátom je totiž tou najhrubšou urážkou tohto označenia. Vladimír Pavlík |