"...hlboko s Vami nesúhlasím, urobím však všetko pre to, aby ste mohol svoj názor slobodne hlásať" - Voltaire
Politici musia strpieť akékoľvek názory občanov - Inak tam nepatria!
Hlavná stránka

O reformách


Slovensko a Česko sa znovu ocitli na spoločnej lodi. Ekonomickej a tzv. reformnej. Opätovne sa tu nastoľuje rétorika, podľa ktorej zločiny proti ľudskosti cez ekonomiku nám pravicovo fašizoidná verbež prezentuje ako nevyhnutné ekonomické reformy. Začína sa realizácia uťahovania opaskov, no nie u tých, ktorí tu za posledné štyri roky kradli a zbíjali v mene SMER-u, ĽS-HZDS a SNS,  ale súhrn treťotriedneho ekonomického diletanta a špičkového ekonomického zločinca Ivan Mikloš to opätovne ordinuje tým nevinným, tým, ktorí tu nielen nič neukradli, ale ktorí tu pravidelne za posledných dvadsať rokov sú nútení znižovať si svoju životnú úroveň, aby takto splácali zlodejstvá čvargy z vysokej politiky, finančných skupín, či nedokonalých zákonov. Krvilačné židolichvárske šelmy s fašistickým cynizmom zo Svetovej banky a MMF sú opätovne v guráži. Čím viac obetí na nevinnom slovenskom národe, čím viac biedy a utrpenia, čím viac sociálnych samovrážd a rodinných rozvratov, čím viac narkomanov a feťákov, čím viac ekonomických strát a strát štátnej svojbytnosti,  tým sme pre nich reformnejší ekonomický tiger v rámci Európy. Preto si myslím, že je nanajvýš aktuálne predložiť čitateľom myšlienky slovenskej sociologičky Zuzany Kusej, ako ich prezentovala v denníku SME z 12. 6. 2006 pod nadpisom: Exkomunikujeme reformy?

         „ Zahraniční politici a výskumníci sa dívajú na slovenské reformy so záujmom a uznaním. Čudovala by som sa, keby tak nebolo. Kolega z českého ministerstva nedávno jasal, ako im náš „sklon rýchlo uskutočňovať myšlienky“ prišiel vhod. Podobné zákony vraj majú roky v paragrafovom znení, ale odkladali ich pre ťažko predvídateľné efekty. Teraz nás môžu pozorovať, a keď sa ukáže, ako to funguje, začnú reformy aj oni.
          Je pochopiteľné, že našich reformátorov chvália a povzbudzujú. Zodpovední politici potrebujú vychádzať z overených možností. A okrem toho, experiment je vedecká metóda par excellence a každý vytrvalý experimentátor si zaslúži úctu. Poznanie by nenapredovalo bez odvážlivcov, ktorí pomohli vylúčiť nepatričné alternatívy.

          V spoločenských vedách je však experiment zákernou vecou. Experimentovanie na ľuďoch má prísne pravidlá. Experiment im nesmie spôsobiť ujmu a zraniť ich dôstojnosť. Bezpodmienečne sa vyžaduje zásada informovaného súhlasu: je vylúčené vystaviť ľudí experimentovaniu bez toho, aby sme ich informovali o podmienkach, priebehu a dôsledkoch experimentu. Ak by sme tak nerobili, stihlo by nás oprávnené opovrhnutie a vyobcovanie z vedeckej komunity.

          JE ČUDNÉ, ŽE TO, ČO JE PRI POZNÁVANÍ SPOLOČENSKÉHO ŽIVOTA ZAKÁZANÉ, V JEHO POLITICKOM SPRAVOVANÍ „USTOJÍME“. Zdá sa, že politikom reformujúcim bez informovaného súhlasu žiadna exkomunikácia nehrozí. Medzinárodné inštitúcie ich nabádajú, aby zlepšovali komunikovanie reforiem ale vo veci informovaného súhlasu im nedali badateľnú edukáciu.

          Svetová banka má veľkú starosť o pochopenie reforiem. Keďže 37 % občanov má ešte pocit, že nevie o dôchodkovej reforme dosť, POŽIČIAVA NÁM PROSTRIEDKY NA ĎALŠIU VYSVETĽUJÚCU KAMPAŇ. Nemýľme si však kampaň s uplatňovaním princípu informovaného súhlasu. Ak by oň išlo, banka by musela ešte pred prijatím dôchodkovej reformy podporiť verejnú debatu o viacerých spôsoboch ako vylepšiť dôchodkové zabezpečenie vrátane nestranného vysvetlenia výhod a nevýhod systému, ktorý sme tu mali. Informovanie verejnosti o viacerých reformných alternatívach však zjavne nebolo v pláne.

          Naša experimentujúca vláda sa nemôže PREUKÁZAŤ informovaným súhlasom obyvateľov so „začatými“ reformami, a to ani vtedy, ak by sme ho nepatrične redukovali na počet hlasov získaných vo voľbách. Pozoruhodné je to, že ani väčšina tých, ktorí v dobrej viere súhlasili s jej reformnými krokmi, nevedela, do akej miery majú experimentálnu povahu. VERILI, ŽE SPÚŠŤANÉ REFORMY SÚ DOBRE VYSKÚŠANÉ, a že sú možno aj jediné skutočne všeobecne prospešné alternatívy. Málokto tušil, koľko je v nich hypotéz, ktorým sa síce tlieska na konferenciách, ALE ICH TESTOVANIE NA OBYVATEĽSTVE SVOJEJ KRAJINY SOLÍDNI ŠTÁTNICI NEPOVOLIA.

          Český prezident nedávno povedal, že „také reformy“ sa mohli uskutočniť len na Slovensku. Narážal možno na to, že krajina má kriticky málo vzdelancov, ktorí nestíhajú sledovať a uvážiť všetko, čo je pre dobrú správu krajiny nutné uvážiť, nieto komunikovať s verejnosťou a pomáhať, aby mohla lepšie posúdiť kvalitu politických tvrdení. Preto sme poddajnejší ideologickým heslám a nedokážeme ich odlíšiť od dokázaných tvrdení. Preto u nás väčšmi hrozí, že sa bude veda, ako upozorňuje Bruno Latour, používať na zjednodušovanie spoločenskej správy a na obchádzanie politickej participácie.

          Zložité spoločnosti dnešných čias sú rizikové spoločnosti. Každý zásah do ich života je vždy rizikovým experimentom. JE ČAS POCHOPIŤ, ŽE AJ TENTO KOLEKTÍVNY EXPERIMENT JE POTREBNÉ PODRIADIŤ ETICKÝM PRAVIDLÁM. Aj experiment kolektívneho života by mal spôsobovať čo najmenej ujmy a mal by dodržiavať zásadu informovaného súhlasu. Tento súhlas nemôže mať jednorazovú formu hlasu vo voľbách. Musí mať procesuálnu podobu. Politici, ktorí chcú vládnuť „expertne“ a mienia verejnosť vyobcovať z kalkulácie spoločenského optima na ďalšie štyri roky a „odkomunikovať“ jej len hotové riešenia, si zaslúžia z politického hľadiska exkomunikovať. Voľby sú na to najčistejšou technikou.“

Môj dodatok

          Skutočne som zvedavý, ako budú na zločiny proti ľudskosti cez ekonomiku, čo pravicová luza a jej podobný odpad z vysokej politiky s hrdosťou nazývajú ekonomickými reformami, reagovať radoví občania. Je predsa nemysliteľné, aby za ekonomické zločiny samotných politikov, finančných skupín, konkurzných mafií, bielych golierov, úbohých zákonov z dielne tupohlavých a sprostých politických mozgov, mali opätovne trpieť občania. Nevinní občania, ktorí tu nič neukradli, nič si nepožičali, nemôžu byť opätovne poškodenými. No a samozrejme, zaujíma ma aj názor židovských náboženských obcí na Slovensku, lebo tieto zločiny proti ľudskosti nám boli naordinované židovskými lichvármi zo Svetovej banky a Medzinárodného menového fondu. Doposiaľ som na túto tému z ich strany nepočul žiadne protesty, žiadne odsúdenie týchto zločinov. A kedy začnú protestovať im poplatné médiá SME, Plus 7 dní, či .týždeň? Vyjdú niekedy ohľadom týchto zločinov s vybielenými úvodnými stranami?  

Vladimír Pavlík

 

             
Hlavná stránka