Upozornenie! Tieto stránky sú monitorované !!!
Hlavná stránka

                                                                 Vladimír Pavlík, Orlové 75, 017 01 Považská Bystrica 

                                                                                                                 Orlové 22. 1. 2010

Vážení
Ústavný súd SR
Hlavná 110
042 65 Košice

Vážení
Súdna rada
Najvyšší súd SR
Župné nám. 13
813 11 Bratislava

VEC: Návrh na odvolanie Štefana Harabina z funkcie predsedu Najvyššieho súdu SR      
           a jeho vyzlečenie z talára 

            Pokiaľ vychádzam z Vašich funkcií na Ústavnom súde SR a v Súdnej rade, tak by ste mali patriť nielen medzi profesijnú elitu, ale mali by ste byť aj vzorom ostatným sudcom. Pre radových občanov Slovenska by ste mali predstavovať vzor spravodlivosti, zákonnosti a demokracie. Mali by ste požívať ich úctu a dôveru pri Vašich rozhodnutiach, riadiac sa literou Ústavy SR a textami platných zákonov. Žiaľ, v mojich očiach nepredstavujete ani spravodlivosť, ani zákonnosť, ani demokraciu. Doposiaľ nemôžem voči Vám prejavovať ani dôveru ani úctu. Nejdem tu odbočovať od témy – azda len jedno také podotknutie na adresu Ústavného súdu SR, lebo to bude súvisieť s osobou Štefana Harabina, keď za vlády zakladateľa a krstného otca ponovembrového štátneho terorizmu, zakladateľa a krstného otca marenia vyšetrovania štátneho terorizmu, teda, zločinca a štátneho teroristu Vladimíra Mečiara, sa z Ústavného súdu SR stal aktívny a plnohodnotný spolupáchateľ štátneho terorizmu, čo doteraz stále platí. Preto v mojich očiach je Ústavný súd SR naďalej subjektom zločineckým a štátno-teroristickým, lebo doteraz sa od tohto biľagu nedištancoval a neočistil.

         A to aj napriek tomu, že Ústavný súd SR bol oboznámený s Deklaráciou OSN z 18. decembra 1992, kde podľa článku 18 deklarácie „osoby, ktoré sa dopustili alebo sa pravdepodobne dopustili prečinov uvedených v článku 4, odsek 1, nebudú požívať výhod z práva amnestie alebo podobných prostriedkov, ktoré by mohli mať za účinok ich oslobodenie od trestného stíhania alebo postihu.“ V článku 4, odsek 1 sa dočítame: „Všetky akty násilného zmiznutia budú prečinmi, podľa trestného práva postihnuteľnými primeranými trestami, ktoré zohľadnia ich extrémnu závažnosť.“ TEDA, PODĽA DEKLARÁCIE OSN ĽUDIA, KTORÍ SA DOPUSTILI ÚNOSU, NESMÚ BYŤ AMNESTOVANÍ!!!

         Taktiež zastávam názor, že ani jeden z Vás verejne neodsúdil konkurzné mafie, ktoré prostredníctvom konkurzných konaní získali legálne desiatky miliárd korún. Ani sa tomu nečudujem, veď do tejto arcizločineckej a arcizlodejskej činnosti boli zapojení, ako jedna rodina, ľudia z oblasti podnikania, súdnictva a správcov konkurzných podstát. Samozrejme, že nesmiem zabudnúť na tých najhlavnejších arcizločincov a arcizlodejov: členov ponovembrových vlád a parlamentov. Predohrami k tomuto bolo najskôr vykrádanie bánk a podnikov, po ktorých nastali podvody v súvislosti s privatizáciou. Samozrejme, všetko v medziach zákona, kde zločinci a zlodeji z vysokej politiky a „ctihodní“ donovia označení titulom JUDr., boli ako jedna rodina.

         Napriek tejto krutej a dokázateľnej realite Štefan Harabin dňa 6. decembra 2006 pre Hospodárske noviny ako minister spravodlivosti povedal: „Ja som dostal dôveru od politickej strany a jej lídra, pána Vladimíra Mečiara, ktorého si vysoko vážim ako človeka a považujem ho za štátnika svetového formátu.“  Nuž, pokiaľ Štefan toto povedal, tak sú len dve možnosti: buď sa jedná o plnohodnotného spolupáchateľa ktorý sa stotožnil so štátnym terorizmom, alebo sa jedná o duševne chorého človeka, ľudovo povedané – „jebumbary“ či „cez Košice.“

         Aj keď Štefanovi Harabinovi muselo byť známe, že za účelom zmarenia vyšetrovania štátneho terorizmu pri únose Michala Kováča mladšieho založil Vladimír Mečiar v októbri 1995 zločineckú skupinu, v ktorej mimo neho boli vtedajší minister vnútra Hudek, vtedajší generálny prokurátor Vaľo, vtedajší riaditeľ SIS Lexa, čo vyplynulo nielen z priznania Vladimíra Mečiara na verejnom mítingu v Banskej Bystrici dňa 11. 10. 1995, ale aj z telefonického rozhovoru dvoch členov tejto zločineckej skupiny Hudeka a Lexu.

         V tomto období bol Štefan Harabin profesionálnym sudcom a verejným činiteľom. Preto usudzujem, že musel byť nielen svojprávny, ale musel byť oboznámený so základnými detailmi tohto teroristického aktu. Preto sa pýtam Ústavného súdu SR a Súdnej rady, či takýto človek môže byť predsedom Najvyššieho súdu SR a stáť v čele Súdnej rady?

         Pokiaľ začnem rozoberať priateľský vzťah Štefana Harabina s drogovým bossom Bakim Sadikim, ako to vyplýva z uverejneného prepisu telefonického rozhovoru, chcem Ústavnému súdu a Súdnej rade pripomenúť nasledovné: V televíznych novinách na TV Markíza bolo dňa 4. 3. 2006 zdokumentované, že Slováci minú ročne na drogy 4 miliardy korún a za ďalšie 2 miliardy napáchajú škody pod vplyvom drog, nerátajúc do toho sumy z našich daní na liečenie drogovo závislých. Možno úplne oprávnene konštatovať, že tí, ktorí sa drogovou činnosťou zaoberajú, majú z toho finančný prospech, sa spolupodieľajú na destabilizácii tohto štátu. To musí byť známe aj Štefanovi Harabinovi.

         V dotyčnom prepise telefonického rozhovoru Harabin Sadikimu povedal aj toto: „Zhodou okolností bol tu v stredu aj predseda súdu z Popradu, ten môj kamarát, som ti hovoril...“  A ja sa verejne pýtam Ústavného súdu a Súdnej rady: „Vás to skutočne nezaujíma, čo všetko mohol tento zasmraďovač slovenskej justície Bakimu Sadikimu ešte povedať? Chce niekto vyvrátiť moje podozrenie, ČI ŠTEFAN HARABIN NEBOL NA VÝPLATNEJ LISTINE NEJAKÉHO DROGOVÉHO KARTELU ČI BAKIHO SADIKIHO? Či Najvyšší súd SR pri opätovnom nariadení o novom vypočutí svedkov v Sadikiho kauze, ktorí boli potom zavraždení, NESPOLUPRACOVAL S DOTYČNÝM DROGOVÝM KARTELOM?

         Že vzťah sudcu Harabina so Sadikim musel byť viac ako priateľský, dokonca založený na vzájomnej dôvere, svedčia aj tieto pasáže rozhovoru:

         Sadiki: Dobre, keby si prišiel, tak mi zavolaj prosím ťa, hej?
         Harabin: To číslo mám, toto platí.
         Sadiki: Máš číslo, rozumieš, keď prídeš do Popradu alebo skôr, zavolaj a prídem po teba na stanicu, rozumieš. Takže sme sa dohodli. Milan nie je tam dakde?
         Harabin: Nie je tam, ale môžem sa ísť pozrieť.
         Sadiki: Ja mu volám a nikto neberie.
         Harabin: Neberie? A mám mu nechať nejaký odkaz?
Sadiki: Nič, len že ho pozdravujem.
Harabin: Môže byť, že z obeda neprišiel... vieš, ja som akurát na obed nešiel, lebo študujem spisy...
         Sadiki: Dobre, v poriadku, ja som len chcel vedieť, že kedy prídete, no keď prídeš, tak mi zavolaj, hej.
         Harabin: Dobre.

         Štefan Harabin dlhodobo, vedome a cieľavedome zneužíva právny inštitút na ochranu osobnosti a dobrého mena na bezdôvodné obohatenie, čo je preukázateľné viacerými podaniami žalôb proti médiám za informácie publikované v súvislosti s jeho osobou a s jeho funkciou. S pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou tvrdím, že práve za týmto účelom boli na niektorých bratislavských súdoch založené zločinecké skupiny, (napr. Krajský súd v Bratislave), ktoré tomuto špičkovému zasmraďovačovi slovenskej justície prisudzujú miliónové sumy za tzv. poškodenie jeho dobrého mena či za poškodenie jeho tzv. profesijnej cti.

         V každom právnom a demokratickom systéme existuje zásada rovnosti. V prípade Štefana Harabina nemožno hovoriť o dodržiavaní zásady rovnosti, keď napríklad porovnáme podanie radového občana na ochranu osobnosti s pozíciou, akú mal a má Štefan Harabin, či už na funkcii ministra spravodlivosti či predsedu Najvyššieho súdu SR. Keďže z titulu týchto funkcií je v skutočnosti priamym nadriadeným okresným a krajským sudcom, a má kompetencie ovplyvňovať kariéru sudcov, vrátane ich kontrol a disciplinárnych konaní, ŤAŽKO SA NÁJDE SUDCA, KTORÝ MU NEVYJDE V ÚSTRETY. Je verejne známe a dôkazovo preukázateľné, ako dopadla sudkyňa JUDr. Anna Benešová, ktorá sa nechcela podriadiť tomuto fujhnusu a zasmraďovačovi slovenskej justície pri jeho návrhu na ochranu jeho tzv. dobrého mena.

         Dňa 4. 4. 2007 pred novinármi uviedol, keď to bolo prezentované aj v TV Markíza, ohľadom využívania jeho služobného auta rodinnými príslušníkmi, kvôli čomu bol médiami kritizovaný, ŽE ŽALOBAMI NA OCHRANU OSOBNOSTI SI VYLEPŠÍ SVOJ PRÍJEM!!! A tak sa Vás pýtam, sudcov z Ústavného súdu SR a Súdnej rady: PREČO ŠTEFAN HARABIN UŽ DOPREDU VIE, ŽE SI VYLEPŠÍ SVOJ PRÍJEM? Mohol by si dovoliť takéto tvrdenia verejne prezentovať, pokiaľ by sa Ministerstvo vnútra SR, Generálna prokuratúra SR, Najvyšší súd SR, Ústavný súd SR a Súdna rada pri Najvyššom súde SR správali tak, ako im to prikazuje zákon? Preto sa ani nečudujem, že niektorí sudcovia sa stali súčasťou zločineckých konkurzných mafií.

         Na www.necenzurovane.cwahi.net som v prvej polovici augusta 2009 uverejnil dokument pod názvom: Ako zločinci z KSČ a ŠtB krivo obvinili a poslali do väzenia nevinného a ťažko chorého františkána, ktorý Štefana Harabina jednoznačne usvedčil z toho, že ako sudca odsúdil za bývalého režimu nevinného a ťažko chorého františkána Cyrila Bystríka Janíka na nepodmienečný trest. Paradoxne ani tento jeho zločin proti ľudskosti mu nebránil v tom, aby neobvinil denník SME, ktorý 28. februára 2005 o tejto kauze napísal – aj keď nie tak podrobne, ako som to napísal ja osobne v hore uvedenom dotyčnom dokumente – že bola poškodená akási jeho česť a akési jeho dobré meno. Ako ináč, u svojich podriadených zadkolezcov na Krajskom súde v Bratislave uspel a vysúdil 33 tisíc eur a verejné ospravedlnenie.

         Na základe týchto uverejnených a preukázateľných argumentov navrhujem Ústavnému súdu SR a Súdnej rade pri Najvyššom súde SR, aby Štefan Harabin bol odvolaný z funkcie predsedu Najvyššieho súdu SR a zároveň aj vyzlečený z talára.

                                                                                                Vladimír Pavlík     


                                                                                                                                                                       


Hlavná stránka