"...hlboko s Vami nesúhlasím, urobím však všetko pre to, aby ste mohol svoj názor slobodne hlásať" - Voltaire
Politici musia strpieť akékoľvek názory občanov - Inak tam nepatria!
Hlavná stránka

O holokauste

      

         Cynizmus, farizejstvo, pokrytectvo a dvojtvárnosť niektorých profesionálnych židovských plačkov priživovať sa na odporných zločinoch páchaných na nevinných Židoch v koncentračných táboroch počas druhej svetovej vojny len dokresľuje ich nekonečný parazitizmus a popieranie objektívnej pravdy. Názorne nám to predviedla historička Hana Klamková v internetovom vydaní denníka SME z 26. 1. 2010 v článku pod nadpisom: Holokaust nebol len o fyzickej likvidácii Židov. Začal sa omnoho skôr. Súčasťou článku je aj text s podnadpisom: Poučili sme sa?

         Citujem: „Napriek všetkým hrôzam, ktoré predovšetkým Auschwitz-Birkenau predstavuje, by holokaust nemal byť naň zúžený. Inými slovami, holokaust nie sú „len“ dejiny koncentračných a vyhladzovacích táborov, pretože holokaust NEBOL „len“ o fyzickej likvidácii Židov. Jedna z najväčších tragédií minulého storočia bola tiež o hľadaní OBETNÉHO baránka, o túžbe po CUDZOM majetku a postavení, o bezbrehej poslušnosti autorít a mlčaní tých, ktorí si navrávali, že sa ich to netýka. Holokaust nie je „len“ Auschwitz tiež preto, že tam sa nezačal. Začal sa vtedy, keď boli Židia definovaní ako menejcenná rasa a keď boli postupne vylúčení zo všetkých sfér hospodárskeho či sociálneho života.

         Po šesťdesiatich piatich rokoch po oslobodení táborov v Osvienčime by sme si však mali tiež pripustiť, že sme sa napriek všetkým pamätníkom, pietnym spomienkam a významným dňom z minulosti nepoučili: HOSPODÁRSKOU KRÍZOU vzrástli rasové útoky a politici si štvavými vyjadreniami na úkor menšinových skupín pomáhajú zvyšovať svoje volebné preferencie.

         Príklad Slovenskej pospolitosti či českej Dělnickej strany dokazuje, že riešiť sa odvážime skôr príznaky a príčiny spoločenského problému, akým rasová a národnostná neznášanlivosť aj napriek svojej (krátkodobej?) diskvalifikácii počas druhej svetovej vojny stále je. Aj preto holokaust nie je len udalosťou minulosti, ale tiež odstrašujúcim príkladom do budúcnosti.“

Môj pohľad  

         Pri odpovedi pre pani historičku sa nebudem riadiť všeobecnými argumentmi, ale konkrétnymi faktami na jej tvrdenia. V prvom rade chcem pripomenúť, že koncentračné tábory boli postavené aj z peňazí židovských bankárov a veľkopriemyselníkov. Ďalej chcem pripomenúť, že nebyť Mníchovskej zrady z 29. 9. 1938, tak druhá svetová vojna by sa nikdy nebola začala. Pred niekoľkými mesiacmi to potvrdil ruský premiér Putin, ktorý vychádzal z konkrétnych autentických dôkazov. Že o tomto nehovorí ani dotyčná historička, ani všetci tí profesionálni židovskí plačkovia parazitujúci na nevinných obetiach židovského holokaustu nepovažujem za nevedomosť, ale jasný a vedomý úmysel.

         Keďže pani historička tvrdí, že holokaust nebol len o fyzickej likvidácii Židov, ale sem radí aj hľadanie obetných baránkov a túžbu po cudzom majetku, alebo o definovaní menejcennej rasy, tak sa podľa toho zariadim – a budem tu dokumentovať taktiež holokaust páchaný na nevinných slovenských občanoch, dokonca aj zo strany samotných Židov zo Svetovej banky a Medzinárodného menového fondu. Napr. v Slovenskom rozhlase bol dňa 23. 4. 2004 hosťom Nočných dialógov vtedajší minister zdravotníctva Rudolf Zajac. V prvej polhodine tejto relácie verejne priznal, že u nás zomierajú ľudia, ktorých by bolo možné zachrániť, no na prístroje a vybavenie chýbajú peniaze. To isté o niekoľko mesiacov potvrdili v TV JOJ – diskusná relácia Sedmička vtedajší minister hospodárstva Pavol Rusko a vtedajší poslanec za HZDS Tibor Mikuš. Škoda len, že nikto z týchto diskutujúcich politikov nepovedal, že z tých rozkradnutých desiatok a stoviek miliónov a miliárd, o ktoré bol štát okradnutý v mene zločincov a zlodejov z ponovembrových vlád a parlamentov, dokonca cez nimi zrealizované zákony, ako aj bankármi – tunelármi, by bolo dostatok peňazí nielen na prístroje ale aj na ďalšie skvalitnenie zdravotníckych služieb. Aj keď časové rozpätie medzi výrokmi ministra Zajaca a ministra Ruska s poslancom Mikušom bolo skoro SEDEM MESIACOV, nikto na tieto zločiny proti ľudskosti nereagoval. Statočne mlčali a ignorovali to aj predstavitelia židovských náboženských obcí na Slovensku. Dokonca cynizmus židovských bankárov zo Svetovej banky a Medzinárodného menového fondu išiel až tak ďaleko, že tieto nevinné obete boli považované ako súčasť tzv. ekonomických reforiem. Teda, pokiaľ sa odvolám na článok pani historičky Hany Klamkovej, tak sa tu taktiež jednalo o názorný príklad holokaustu.

         Zaujímavé je aj jej tvrdenie o považovaní Židov za menejcenných či ich vyraďovaní zo spoločnosti. Takže si odcitujme z článku z denníka Pravda z 11. 4. 2003 pod nadpisom: Nezamestnaní čoraz viac vyhľadávajú psychiatrov. Citujem: „Dôvodom sú depresie, ktoré súvisia nielen so stratou zamestnania, ale aj s minimálnou šancou nájsť si novú prácu. Títo ľudia sa potom dostávajú aj do sociálnych a existenčných problémov, ktoré vyúsťujú do rôznych porúch. Okrem depresívnych stavov, čoraz viac začínajú uvažovať o samovraždách, hovorí psychiater z Rimavskej Soboty Peter Korcsog.“ Alebo, čo tak začať hovoriť o ponovembrovom holokauste cez ekonomiku, páchanom na tých najslabších a najbezbrannejších, ktorí najviac doplatili na tzv. ekonomické reformy – ako následok rozkradnutia štátu politikmi a bankármi – keď následky a vina boli prenesené na tých najbezbrannejším, ktorí toto nezapríčinili. Keď si nezanedbateľný počet takýchto bezbranných siahne zo zúfalstva na život formou sociálnej samovraždy, veď aj to je holokaust, vedomý a cielený holokaust, odporný holokaust, pokiaľ sa riadim podľa Vášho článku, pani historička Hana Klamková. A tak by som mohol pokračovať....

Vladimír Pavlík   


Hlavná stránka