"...hlboko s Vami nesúhlasím, urobím však všetko pre to, aby ste mohol svoj názor slobodne hlásať" - Voltaire
Politici musia strpieť akékoľvek názory občanov - Inak tam nepatria!
Hlavná stránka

Havel, Mečiar, Leško...

         Pýtali sa ma viacerí ľudia, prečo som nenapísal niečo o 17. Novembri. Nuž, prišiel som k záveru, že miesto písania o tejto téme, ku ktorej bolo neúrekom povedané a popísané, vrátane množstva diskusií, hlavne na internete, sa radšej stanem aktívnym čitateľom týchto názorov. Osobne ma zaujali hlavne dve mená. Václav Havel a Vladimír Mečiar. Pri tom prvom ma zaujalo hlavne to, koľko sa mu dostalo nielen mediálneho priestoru, ale dokonca sa stal aj čestným občanom Bratislavy.

         Pri tom druhom ma zaujalo hlavne to, ako to sám skonštatoval, že nebola docenená jeho úloha v novembrových udalostiach – a má stále pocit, že na Slovensku práve on zohral tú najdôležitejšiu úlohu, že nie je docenený a že je médiami ignorovaný. A tak sa na túto tému rozpútala na www.aktualne.sk pomerne široká diskusia, ktorá pre Mečiara nedopadla dobre. Skôr by sa dalo povedať, že až veľmi negatívne. Mňa osobne tu zarazil jeden vulgárny príspevok na jeho, dnes už nebohú matku. Preto chcem pripomenúť, keďže týmto zloduchom sa zaoberám od mája roku 1990, že jeho matka bola jedna statočná, čestná a mimoriadne pracovitá žena a starostlivá matka. Robila v sklárňach ťažkú manuálnu robotu, zodpovedajúcu priamo mužskej drine. Keďže už v tom období bola vdovou – a na výchovu detí sama, syn Vlado jej robí svojím životom, okoreneným zločinmi a zbojníctvom, akurát neuveriteľnú hanbu. Občas si kladiem otázku, na koho sa v skutočnosti tento netvor podal, keď jeho statočná a pracovitá matka si každý halier musela oddrieť. Nepochybujem o tom, že aj svojho syna musela vychovávať k čestnosti. Taktiež si spomínam, ako počas Mečiarovho vládnutia isté noviny zneužili jej rozhovor na istý druh jej zosmiešnenia, keďže ona v dobrej viere povedala aj to, čo nakoniec k jej zosmiešneniu poslúžilo. Ale aj to, ako sa viacerí čudovali, keď som v Necenzurovaných novinách jeho matku otvorene zastal.

         Keďže v nadpise tohto článku je aj meno Mariána Leška – a, samozrejme, čitateľa môže zaujímať, prečo som ho priradil k Havlovi a Mečiarovi – a ako toto všetko súvisí s mojou osobou, je nutné začať od začiatku.

         V stredu 12. januára 1994 sa v denníku Pravda, v rubrike TIKY POLITIKY objavil článoček pod nadpisom: NIEČO MU CHÝBA – ALE ČO?, pod ktorým bol podpísaný akýsi Marek Cehelský. Píše sa tu:

         Václav Havel stál nedávno pred súdom, kde sa obhajoval, že neurobil nič zlé, keď povedal, že zverejnením zoznamov údajných spolupracovníkov ŠtB Rudé krávo spôsobilo početné ľudské tragédie. Vydavatelia Rudej krávy – Cibulka a Vydra – si totiž mysleli, že ich poškodil na cti, preto ho žalovali. Súd vyniesol „oslobodzujúci“ verdikt pre Havla a dal podnet na trestné stíhanie Cibulku, ktorý „Vaškovi“ povedal, že je „prase“ i „hovado“. To vtedy, keď z úst prezidenta počul, že Rudé krávo je stoka šíriaca lož a zlobu.

         Urazilo to i ďalšieho redaktora „stoky“, pána Vladimíra Pavlíka, ktorý zažaloval Havla druhý raz. Áno, ide o toho Vladimíra Pavlíka, ktorý sa voľakedy súdil s premiérom Mečiarom. Ten na svitaní našej „zamatovej“ pánu Pavlíkovi povedal, že „na to, aby niekto mohol robiť revolúciu, potrebuje dve veci – srdce a rozum. Predpokladám, že to prvé máte“. Od slovenského súdu chcel, aby donútil Mečiara povedať, že Pavlík má „i srdce i rozum“. Od českého chce ešte viac – má Havlovi prikázať, aby verejne priznal, že je zbabelec s kladným vzťahom k eštebákom. Zdá sa, že z dvojice srdce a rozum pánu Pavlíkovi naozaj niečo chýba.

Dutá hlava Mariána Leška pod krycím menom Marek Cehelský

         Možno sa čitateľovi bude zdať neuveriteľné, že Cehelský (Leško) sa v týchto jedenástich vetách dopustil minimálne dvadsiatich dezinformácií!!! Ľuboš Vydra nikdy nebol vydavateľom Rudé krávo. Pokiaľ Václav Havel tvrdí, že zverejnením zoznamov údajných spolupracovníkov ŠtB v týchto novinách spôsobilo početné ľudské tragédie, tak bolo jeho povinnosťou uviesť konkrétne osoby. Neurobil tak. Preto jeho obvinenie hodnotím ako dopredu pripravenú dezinformáciu a podporu zločincov z KSČ a ŠtB. Že sudkyňa Mestského súdu v Prahe mu to umožnila a nežiadala dôkazy, hodnotím ako porušenie zákona z jej strany voči Cibulkovi, Vydrovi a Necenzurovaným novinám.

         Pokiaľ Cehelský (Leško) tvrdil, že súd na prvom pojednávaní Havla oslobodil, je to ďalšie klamstvo. Súd bol totiž odročený na neurčito. V tej istej vete je aj ďalšie klamstvo, lebo Mestský súd nežaloval Cibulku za výrazy voči Havlovi, že je „prase a hovado.“ Návrh na trestné stíhanie dal prokurátor Mestskej prokuratúry v Prahe.

         Pokiaľ Cehelský (Leško) sa čuduje, že som žaloval Havla za výrok, že naše noviny sú stokou, šíriacou lož a zlobu, tak mám na to plné právo, lebo môžem dokázať, že na moje články sa to nevzťahuje, čo potvrdila aj právna zástupkyňa Havla JUDr. Hornová priamo na súde.

         Pokiaľ ďalej tvrdí, že ide o toho Pavlíka, ktorý sa súdil s Mečiarom, tak sa jedná o ďalšie klamstvá, lebo som sa s ním súdil aj v tom období – a aj v odvolacom konaní pred Mestským súdom v Bratislave som opätovne uspel. Pokiaľ sa týka Mečiarovho výroku na moju adresu, že kto chce robiť revolúciu, musí mať rozum a srdce a že on nepochybuje, že ja srdce mám, musím konštatovať, že ja som za bývalého režimu nebol konfidentom ŠtB ako Mečiar, ani som nebol zbabelou občianskou nulou ako Cehelský (Leško).

         Ďalším klamstvom a dezinformáciami z jeho strany bolo, keď tvrdil, že od slovenského súdu som chcel, aby Mečiara donútil povedať, že Pavlík má srdce i rozum. Moja žaloba neobsahovala slovo donútiť, ale bolo to slovo navrhujem. A medzi slovom donútiť a slovom navrhujem je veľký rozdiel.

         Raz sa ale stalo, že náš „hrdina“ Cehelský (Leško) vo svojej rubrike „TIKY POLITIKY“ hrubo zaklamal a zadezinformoval na verných mečiarovcov, čo sa mu stalo osudným. Zástupca šéfredaktora denníka REPUBLIKA Jerguš Ferko vyzval šéfredaktora denníka PRAVDA, aby ho osobne zoznámil s novinárom, ktorý sa skrýva pod pseudonymom Marek Cehelský. Keďže ho tak vyzval cez noviny, denník Pravda musel prijať hodenú rukavicu. A tak v denníku Republika vyšiel v pondelok 23. mája 1994 článok pod nadpisom: M. CEHELSKÝ SA VOLÁ M. LEŠKO. Ako sa neskôr ukázalo: kam vietor tam plášť, preto neskôr zakotvil ako „investigatívny“ opisovač v denníku SME.

         Súčasťou tohto článku sú aj tri prílohy: Prezident Havel, občan Havel, snaživý práskač Havel?, Vrchní soud zrušil usnesení Městského soudu v Praze, který přerušil žalobu V. Pavlíka na V. Havla a Rozsudok Mestského súdu v Prahe ohľadom mojej žaloby na Havla.

Náhradný Leško pod značkou meredit7777777

         Aj keď od dezinformácii pána Leška už uplynulo 16 rokov, jeho úlohu voči mojej osobe prebral istý anonym píšuci na internete pod zn. meredit7777777. Tento tzv. antifašista a demokrat sa nám začal prezentovať ako komentátor na akcie Slovenskej pospolitosti. Po mojom verejnom vystúpení v Turzovke na stretnutí občanov poriadanej Slovenskou pospolitosťou koncom augusta 2008 si ma dotyčný meredit7777777 zobral na mušku. Akože ináč, s množstvom dezinformácii ohľadom mojej osoby, pričom  Václava Havla tu opisoval ako toho najdokonalejšieho demokrata a ľudomila. Keď som tieto jeho bludy a dezinformácie porovnal s bludmi a dezinformáciami pána Leška z roku 1994, tak majú cca 80% spoločného. Práve preto som sa rozhodol tieto bludy vyvrátiť konkrétnymi dôkazmi. Čitatelia si napr. v tomto rozsudku môžu prečítať aj toto:

         „Žalovaný (myslí sa tým Václav Havel) navrhl zamítnutí žaloby s odůvodnením, že předmětná slova NEBYLA mířena na osobu žalobce (myslí sa tým Vladimír Pavlík) a nebyla ani způsobilá poškodit ho na cti.“

         Takže, vážení čitatelia, máte názornú možnosť sa presvedčiť, že výroky Václava Havla, že Necenzurované noviny sú stokou lží a klamstiev sa nevzťahovali na osobu Vladimíra Pavlíka. Aby ste boli ešte v lepšom obraze, chcem pripomenúť, že Václav Havel nemal ani toľko odvahy, aby prišiel na tento súd – a postavil sa mi zoči-voči, hoci mu to vyplývalo priamo zo zákona. Práve on, tento, na objednávku vyklonovaný ľudomil, humanista a demokrat. Pred súdom s Cibulkom a Vydrom nebol schopný povedať ani jednu samostatnú vetu bez čítania z vopred napísaného textu. Vtedy som vlastne pochopil, ako pri tomto čítaní dopredu napísaného textu sa podobal na súdruhov Husáka, Biľaka, Jakeša, čítajúcich svoje frázy na zjazdoch ÚV KSČ. Svojim spôsobom som ho vtedy úprimne ľutoval. Ani sa nečudujem, že ho Petr Cibulka prirovnal k prasaťu a hovädu.   

Vladimír Pavlík   

Hlavná stránka