Cynizmus a farizejstvo slovenského prezidenta Ivana Gašparoviča

         Bezkonkurenčný slovenský, európsky, svetový a olympijský rekordér v používaní slova „občan“ Ivan Gašparovič, pokiaľ by na týchto úrovniach existovali majstrovstvá či súťaže politikov, si opäť nielen zašantil a zahviezdil, ale nezabudol slovenský národ aj zosmiešniť a ponížiť. A to práve v najslovenskejšom periodiku, kde svoje bludy a úlety, občas ale aj reálnu pravdu, prezentuje jeden z najslovenskejších publicistov Drahoslav Machala. Jedná sa o Literárny týždenník č.35-36/2008 a článok slovenského prezidenta pod názvom: Pohľad do sociálneho zrkadla. Po jeho podrobnom preštudovaní som nadobudol dojem, že pokiaľ nám takýto politik chce hovoriť o rodine, sociálnych otázkach, ba dokonca o sociálnom cítení či pomoci a angažovaní štátu v tejto problematike, tak to zrovna pri pamätníkoch obetí komunizmu a zločinov proti ľudskosti môžu mať prejavy aj zločinci z KSČ, ŠtB, prokuratúr a súdov, ktorých konkrétni členovia tieto nevinné obete pripravili o život.

         Skôr, ako mu za svoju osobu vystavím účet za všetko zlo ktoré tu nielen napáchal, hlavne v období, keď bol predĺženou rukou a poníženým lokajom zločinca, zlodeja a štátneho teroristu Vladimíra Mečiara, uverejňujem niekoľko citátov z jeho obsiahleho článku:

         „Ukazuje sa, že Slovensko bude mať v roku 2060 štyri a pol milióna obyvateľov, teda o milión menej ako dnes. Počet Slovákov sa má znížiť o 15,8 %. Z toho má byť 36 % ľudí starších ako 65 rokov, vyše 13 % starších ako 80 rokov. Samozrejme, sú to len predpoklady, ktoré nevyjadrujú všetky súvislosti.“ (Škoda len, že takýto strach a obavy Ivan Gašparovič nepociťoval začiatkom júla 1996 pri verejnej výzve Konferencie biskupov Slovenska, kde dôrazne upozorňovali a varovali nad nevídaným poklesom pôrodnosti na Slovensku. Už vtedy slovenskí biskupi tvrdili, že takýto trend by pri dlhšom pretrvávaní MOHOL VÁŽNE OHROZIŤ I SAMOTNÚ EXISTENCIU NÁRODA!!! Taktiež tvrdili a varovali, že ak by pôrodnosť bola taká nízka alebo nižšia ako v roku 1995, počas života jednej generácie BY SA POČET OBYVATEĽOV SLOVENSKA ZREDUKOVAL O 20 AŽ 25 PERCENT A POČAS TROCH GENERÁCII O VIAC AKO O POLOVICU. Apelovali na verejnú moc, teda aj na Ivana Gašparoviča, ktorý vtedy vykonával funkciu predsedu Národnej rady SR, aby realizovali také rozhodnutia a zákony, ktoré by chránili a podporovali ľudský život, dieťa a rodinu. Pokiaľ mi je známe, tak v tom období boli pri moci protislovenské zločinecko-zlodejské a štátno-teroristické zberby z HZDS a SNS, ktorých jediným cieľom bolo rabovať a nezákonne sa obohacovať. Prečo vtedy Ivan Gašparovič nereagoval na tento apel Konferencie biskupov Slovenska? Má on vôbec právo, tento bývalý spolupáchateľ zločinca, zlodeja a štátneho teroristu Vladimíra Mečiara hovoriť o solidarite a sociálnom štáte? Ako to, že vtedy mlčal aj protislovenský škodca a zbojník Ján Slota, majúci ešte aj dnes toľko cynizmu, že sa verejne považuje za Slováka - národovca? – pozn. autora V. P.)

„Štát musí podporovať rodinu ako svoju základnú stavebnú jednotku. Rodina dokáže tvoriť nielen rodovú kontinuitu, môže a vie poskytnúť aj optimálne prostredie pre všetkých svojich členov, osobitne pre výchovu detí. Mnohé, najmä mladé rodiny, žijú dnes pod obrovským ekonomickým tlakom, v napätí – čo bude zajtra. Žijú pod hrozbou narušenia rodinných vzťahov. Rozpad rodín spôsobuje pokles hodnoty sociálneho kapitálu spoločnosti, a je zdrojom aj mnohých ďalších sociálnych problémov. Problémová, či neúplná rodina má priamy vplyv aj na oblasť verejných financií.“ (Škoda len, že Jeho Prezidentské Blahorodie nemalo v sebe ani jedno percento sebakritiky a ľudskosti. Lebo ináč by musel priznať aj svoju vinu na tomto stave. Ktovie, prečo takto nerozmýšľal, keď ako jeden z najvyšších ústavných činiteľov sa vedome podieľal na ekonomických a politických zločinoch voči vlastným spoluobčanom? Kedy nám dokáže verejne povedať, že aj jeho blahobyt je na úkor blahobytu väčšiny slovenských občanov, likvidácii ich rodín a ponižovania ich ľudskej dôstojnosti? – pozn. autora V. P.)  

         „Sociálny štát je domovom ľudskosti a spolupatričnosti. Je dohodou rozumu s citom. Sociálny štát je výzvou, ktorá mobilizuje tvorivé sily v prospech jednotlivca, rodiny, národa, spoločenstva, v ktorom občan žije. Je prirodzeným vyjadrením záujmu človeka o budúcnosť. A opačne: sociálny štát nie je iba pre vyvolených, nie je priaznivcom ponižovania, ani odopierania ľudských práv a slobôd, nie je ani uzurpátorom moci, ani bezmocnosti a svojvôle. Sociálny štát je verejnou zmluvou medzi nástrojmi jeho moci a občanmi.“ (Na tento blud Ivana Gašparoviča odpovedám vetami odzrkadľujúcimi skutočnú realitu: Slovenský „sociálny“ štát je domovom ľudskosti a spolupatričnosti k zlodejom z vysokej politiky a vyvoleným privatizérom. Je ich dohodou s políciou, prokuratúrou a súdmi, že cez tie „správne“ zákony zlodeji z tejto branže nebudú nikdy potrestaní. „Sociálny“ slovenský štát neustále mobilizuje zbojníkov z vysokej politiky, zahraničných investorov a záujmové skupiny k zveľaďovaniu svojich majetkov, čo oni považujú za svoje prirodzené právo. „Sociálny“ slovenský štát je verejnou zmluvou medzi politikmi, zbojníkmi z privatizácie, zahraničnými investormi, záujmovými skupinami, konkurznými mafiami a vybranými skupinami organizovaného zločinu – pozn. autora V.P.)  

Lapsusy Ivana Gašparoviča

         Nedávno som dostal poštou list, súčasťou ktorého bol aj tento text: Na Gašparoviča budeme spomínať ako na prezidenta, ktorý presunul Lisabonskú zmluvu Európskej únie do Libanonu, podporil vstup Macedónska do OSN, kde je táto bývala juhoslovanská republika už od roku 1993. „Macedónsko sa uchádza o členstvo v Organizácii Spojených národov,“ povedal v spoločnosti macedónskeho prezidenta Branka Crvenkovského. Gašparovič mal zrejme na mysli Severoatlantickú alianciu (NATO).

         Protiraketovú základňu nazval protiradarovou a namiesto o kolektívnych právach menšín hovoril o kolektívnych prácach. „Slovensko nie je presvedčené, že musí bezohľadne... vytvoriť svoj názor,“ povedal Gašparovič ku Kosovu, mysliac zrejme na slovíčko bezodkladný.

         Starý ujo mal už i v minulosti problém s orientáciou v politických reáliách. O potrebe koordinovať odchod koaličných vojsk z Iraku vraj už hovoril s britským premiérom Johnom Majorom (konzervatívec), pritom premiérom bol v tom čase Tony Blair (labourista). „Ja som vyslovil svoj názor pred pánom Majorom,“ spomínal na rozhovor s Blairom počas jeho návštevy Slovenska. Starý ujo mal problémy aj s počtami. Polovicu z „miliardy a niekoľkých miliónov“ skresal na „400 miliónov alebo tak nejako“.

         Už ako predsedu mečiarovského parlamentu ho televízne mikrofóny prichytili nazývať vtedajšieho prezidenta Michala Kováča starým chujom. Prešľapom sa nevyhol od prvého dňa, keď nastúpil do prezidentského úradu. Hneď pri sľube zamenil národnostné menšiny za národné. Na stretnutí s rakúskym prezidentom vysvetľoval, že veľvyslanec v Maďarsku Juraj Migaš nie je expredseda parlamentu Jozef  Migaš, ale „jeho bratranec Július Migaš“.

         Vrcholom jeho „prezidentského“ pôsobenia bolo, keď premenoval pápeža Benedikta XVI. na Dominika XI. (športová duša sa nezaprie, asi myslel na Dominika Hrbatého) a napokon zmiatol aj politikov na Balkáne, keď pred chorvátskym prezidentom Stipem Mesičom ospevoval „srbské pobrežie“. Totálne faux pas bol jeho prejav po tragickej havárii vojenského lietadla v Hejciach. „Mali sa radovať za spoločným stolom. Bude radosť iná. Bude to smútok,“ konštatoval vtedy tento akože prezident. V slovensko-maďarskom prekáraní sa postavil za Slotu, i keď, ako sa sám vyjadril, úroveň vzájomných vzťahov ho „mrdí“.

         Zrozumiteľne, ale polopatisticky sa vyjadril k svetovej finančnej kríze a jej dopade na slovenskú ekonomiku: „Na druhej strane si myslím, že Slovensko niekedy, žiaľbohu, a niekedy je to aj chvalabohu, že žiaľbohu, že na Slovensku predsa len tá pracovná sila je ešte stále lacnejšia a teraz, chvalabohu, že je lacnejšia.“ Aj jeho prezidentská kancelária je „v obraze“. Kancelár Čič si myslel a aj to verejne vyhlásil, že Gašparovič je prezident Slovenskej socialistickej republiky.

Kam SMER-u-je Ivan Gašparovič?

         Že slovenský prezident po ponižovaní, podvádzaní a robení hanby vlastným spoluobčanom sa rozhodol opätovne poučiť aj Kristovu cirkev na Slovensku, dokazuje aj jeho novoročné prijatie predstaviteľov cirkví a náboženských spoločností, kde ich varoval pred odchodom mladých ľudí do zahraničia. Podľa neho sa tam sústredia na kariéru a peniaze a potom odsúvajú budovanie rodiny. Keďže slovenskí katolícki biskupi v nedávnom pastierskom liste varovali mladých ľudí, ktorí odišli zo Slovenska, že je pre nich veľkým nebezpečenstvom nemravnosti, tak je ich veľkým pokrytectvom, zbabelosťou a odklonom od Kristovej revolučnosti a jeho ideálov, že nedokázali verejne ukázať na tých skutočných a najväčších nemravníkov – drvivú väčšinu členov ponovembrových vlád a parlamentov, ktorí cez ekonomické zločiny dohnali a doháňajú mladých ľudí k takýmto krokom. K takýmto nemravníkom patrí aj samotný Ivan Gašparovič.

         Na záver otázka s otvoreným koncom: tak toto je náš prezident, ktorý by chcel byť prezidentom aj v ďalšom volebnom období? Nejedná sa už náhodou o súhrn senilného starca a politického klauna, keď o svojej opätovnej kandidatúre sa dňa 23. januára 2009 vyjadril, citujem: „Rozhodnúť sa kandidovať do funkcie PREZIDENTA HLAVY ŠTÁTU nie je jednoduché.“

Vladimír Pavlík