Otvorený list Ústavnému súdu Slovenskej republiky

                               Vladimír Pavlík, Orlové 75, 017 01 Považská Bystrica

                                                                                                                   Orlové 29. 7. 2008

Vážení
Ústavný súd Slovenskej republiky
Hlavná 72
P. O. BOXE – 35
042 65 KOŠICE

VEC: Je v súlade so zákonmi Slovenskej republiky, Ústavou Slovenskej republiky, 
           Európskym dohovorom, Európskou sociálnou chartou, Chartou OSN pre ľudské
           práva, aby zločiny slovenských politikov proti ľudskosti boli súčasťou slovenskej
           politiky, považovali sa za ekonomické reformy, alebo dokonca sa tieto zločiny
           zakrývali zákonmi?

           Je v súlade so zákonmi Slovenskej republiky, Ústavou Slovenskej republiky,
           Európskym dohovorom, Európskou sociálnou chartou, Chartou OSN pre ľudské
           práva, aby za ekonomické zločiny napáchané slovenskými politikmi, alebo za
           ekonomické zločiny v ich mene napáchané, boli následky systémom kolektívnej
           viny pomocou sofistikovaného fašizmu prenesené na nevinných občanov a      
           nezanedbateľná časť z nich bola dohnaná a doháňaná k sociálnym
           samovraždám?

           Je v súlade so zákonmi Slovenskej republiky, Ústavou Slovenskej republiky,
           Európskym dohovorom, Európskou sociálnou chartou, Chartou OSN pre ľudské
           práva, aby slovenskí politici cez ekonomiku bránili slovenským ženám rodiť deti?
           

          
Vážené dámy sudkyne Ústavného sudu Slovenskej republiky
Vážení páni sudcovia Ústavného súdu Slovenskej republiky  

           V Ústave Slovenskej republiky Čl. 124 je takýto text: Ústavný súd Slovenskej republiky je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Otázkou ale ostáva, či Ústavný súd Slovenskej republiky môže byť skutočným nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti, keď o nominácii jeho členov rozhodujú zločinci, zlodeji, štátni teroristi, sofistikovaní fašisti, skutočný odpad slovenského národa, z ponovembrových vlád a parlamentov? Hoci by ste mali byť elitou medzi slovenskými zákonodarcami, práve pre toto sa to nedá konštatovať.

           Duchovným otcom vzniku Ústavného súdu SR je jeho bývalý predseda Milan Čič. Základnou otázkou preto je, akú pečať mohol tento človek vtisnúť tejto inštitúcii, keď ešte v roku 1970 vo funkcii námestníka ministra spravodlivosti Slovenskej socialistickej republiky v časopise pre právnu prax SOCIALISTICKÉ SÚDNICTVO, ročník XXII, č. 4/1970 verejne propagoval a stotožnil sa so zločineckými zákonmi č. 231/1948 Zb. a 232/1948 Zb., podľa ktorých bola popravená doktorka Milada Horáková a ďalší statoční vlastenci, hoci musel vedieť, že tieto procesy boli vykonštruované, a že sa jednalo o zločiny proti ľudskosti?              

           Preto sa ani nemožno čudovať, že pod vedením Milana Čiča sa Ústavný súd Slovenskej republiky stal zločineckou a štátnoteroristickou inštitúciou, keď prvý senát Tibora Šafárika svojimi rozhodnutiami v roku 1999 zlegalizoval štátny terorizmus, hoci nielen on, ale aj Milan Čič museli vedieť, že na únos sa amnestia nevzťahuje, presne podľa Deklarácie Valného zhromaždenia OSN prijatej 18. decembra 1992.

           Chcem veriť, že pri odpovediach na moje otázky sa zachováte ako nezávislí odborníci, a nie ako ponížení služobníčkovia visiaci na šnúrkach gatí zločincov, zlodejov, štátnych teroristov a sofistikovaných fašistov z ponovembrových vlád a parlamentov. Pokiaľ by ste mali pocit, že niektoré moje pasáže sú dehonestujúce a urážajúce Vašu profesijnú odbornosť a ľudskú dôstojnosť, tak si Vám dovoľujem položiť nasledujúcu otázku: nemáte pocit profesijnej, morálnej a občianskej hanby, že o Vašej profesii rozhodujú práve takýto politici?

Vladimír Pavlík