Trestné oznámenie na ministra spravodlivosti Štefana Harabina

                                 Vladimír Pavlík, Orlové 75, 017 01 Považská Bystrica

                                                                                                                      Orlové 3. 3. 2008

Vážení

Generálna prokuratúra SR

Štúrova 2

812 85 Bratislava 1

VEC: Oznámenie o podozrení z trestného činu Šírenie poplašnej správy podľa § 361 odsek 1, 2, Trestného zákona na ministra spravodlivosti Štefana Harabina.

         V publicisticko-politickej relácii O 5 minút 12 odvysielanej na STV1 dňa 17. 2. 2008 minister spravodlivosti Štefan Harabin, nominant HZDS, svoju nenávisť k Špeciálnemu súdu prezentoval takým nehoráznym spôsobom, že ho prirovnal k Hitlerovým súdom. Keďže verejne obdivuje zakladateľa a krstného otca ponovembrového štátneho terorizmu, zakladateľa a krstného otca marenia vyšetrovania ponovembrového štátneho terorizmu Vladimíra Mečiara, ktorý z titulu svojej funkcie predsedu vlády urobil v septembri 1995  z Ministerstva vnútra SR, Generálnej prokuratúry SR a Slovenskej informačnej služby zločinecké a štátnoteroristické organizácie, je dostatočne preukázateľné aké ciele týmito dezinformačnými a nepravdivými výrokmi na adresu Špeciálneho súdu sleduje. 

         Citujem výrok Štefana Harabina: „Mussolini a Hitler zriadili špeciálny súd, lebo v Nemecku bolo 16-tisíc sudcov a Hitler vo svojich myšlienkach povedal, že musí zriadiť taký súd, pretože 16 sudcov ľahšie ovplyvní ako 16-tisíc“.  

         Štefanovi Harabinovi nielen z titulu jeho funkcie, ale aj ako občanovi muselo byť dostatočne známe, že svojim výrokom vzbudí nielen vážne znepokojenie veľkej časti občanov, ale ich aj dostane do takého stavu, že prestanú veriť v záruky spravodlivosti, že zákony musia platiť pre každého rovnako. Bývalý minister spravodlivosti Daniel Lipšic, jeden z duchovných otcov vzniku Špeciálneho súdu, ako aj tí poslanci, ktorí jeho vznik uzákonili, nerobili to preto, že sudcov Špeciálneho súdu bude možné ľahšie ovplyvniť, ako ostatných sudcov. Nepochybujem ale o tom, že pokiaľ by špeciálni prokurátori a Špeciálny súd boli bábkami v rukách politicko-ekonomického zločinu, záujmových skupín a bielych golierov, alebo by sa ponížene riadili zvrátenými názormi zločinca a štátneho teroristu Vladimíra Mečiara a jeho poníženého lokaja Štefana Harabina, toho času už asi nakazeného jeho paranoidnými bludmi, tak by boli vzorom zákonnosti a nezávislosti.  

         Doterajšie fungovanie Špeciálneho súdu a špeciálnych prokurátorov jednoznačne dokazuje, že to bol jeden z najpozitívnejších krokov od novembra 1989. Pokiaľ by takéto inštitúcie tu boli vznikli súčasne so vznikom Slovenskej republiky, vrátane vzniku špeciálnych policajných zložiek, nebola by napr. ekonomická trestná činnosť na takej vysokej úrovni, hlavne zásluhou najorganizovanejších zločincov a zlodejov z ponovembrových vlád a parlamentov, ktorí cez pripravené a schválené zákony tu spôsobili ekonomický rozvrat. No nielen to. Vedome a cieľavedome robili a robia všetko pre to, aby organizovaný zločin a sofistikované mafie, teda, deti a mladší súrodenci zločincov z vysokej politiky, boli po technickej a materiálnej stránke na tom lepšie, ako polícia, prokuratúry a súdy. 

         Pokiaľ minister spravodlivosti Štefan Harabin prirovnáva Špeciálny súd k Hitlerovým súdom, tak dôrazne pripomínam, že nie špeciálni prokurátori a Špeciálny súd potláčajú základné práva a slobody slovenských občanov nielen na dôstojný život, ale aj život samotný, ale tieto práva a slobody najhrubším spôsobom potláčajú sofistikované sadisticko-fašistické zberby z ponovembrových vlád a parlamentov. Za ekonomické zločiny nimi napáchané, alebo v ich mene napáchané, následky za tieto odporné zločiny systémom kolektívnej viny preniesli na nevinných občanov, hlavne dôchodcov, starých a nevládnych, sociálne odkázaných, telesne a zdravotne postihnutých, keď nezanedbateľný počet z nich dokonca dohnali až k sociálnym samovraždám, presne v intenciách hitlerovského fašizmu a nacizmu, ale už sofistikovaného, keď miesto koncentračných táborov a plynových komôr im postačia zločinecké ekonomické zákony.

         V rámci objektívneho vyšetrovania navrhujem, aby bol preskúmaný duševný stav ministra spravodlivosti Štefana Harabina, pri ktorom by sa zistilo, či menovaný minister nesie za svoje výroky zodpovednosť, alebo tieto výroky sú zapríčinené tým, že si osvojil paranoidné bludy Vladimíra Mečiara pri jeho náhľade na Špeciálny súd.

                                                                                               

                                                                                                      Vladimír Pavlík