Zlodeji, tyrani a vrahovia slovenského národa z vysokej politiky

         Niečo som už naznačil v predchádzajúcom článku pod názvom Neukojená bohorovnosť neukojeného hraboša Haščáka z Penty. Dnes hodlám svoje tvrdenia doplniť ďalšími, veľmi konkrétnymi argumentmi. Ale aj mimoriadne smutnými. Budem sa opierať o autentické svedectvo bankára z novembra 2003 stvrdené jeho vlastným podpisom, ktoré mi bolo poslané v druhej polovici júla roku 2005. Jedná sa o skutočného odborníka na vysokej úrovni, ktorý po emigrácii z bývalej Československej socialistickej republiky zastával vysoké posty v renomovaných švajčiarskych bankách. Po novembri 1989 sa rozhodol pomôcť Slovensku. Mal na to všetky predpoklady. Nielen odborné, ale aj ľudské. Ako jediný špičkový bankár na Slovensku dokázal verejne povedať, že EXPERIMENTY NAZVANÉ EKONOMICKÉ REFORMY VYÚSŤUJÚ NA SLOVENSKU KU GENOCÍDE OBYVATEĽSTVA!!! Na rozdiel od polointelektuálnych a samoľúbych ekonomických hlupákov a diletantov, no špičkových ekonomických zločincov typu Václava Klausa, Ivana Mikloša a im podobný odpad. Bude sa jednať o svedectvo Doc. RNDr. Ing. Ľudomíra Šlahora, CSc. MBA, bývalého guvernéra Eximbanky. Možno si niekto položí otázku, prečo to uverejňujem až teraz, po tridsiatich mesiacoch? Odpoveď je vcelku jednoduchá. Týchto tridsať mesiacov sme sledovali ako budú pokračovať isté veci, ktoré nadväzujú na argumenty a fakty pána Šlahora.

         Keďže mnohé z týchto argumentov a faktov môžu pre niektorých čitateľov vyznievať ako rozprávky z ríše snov, odrazím sa od autentického dokumentu, ktorý bol dňa 30. augusta 1990 poslaný vtedajšiemu poradcovi prezidenta Václava Havla Jiřímu Křižanovi. Bol písaný v angličtine a češtine. Jeho autorom bol jeden zo špičkových odborníkov na ochranu ekonomických záujmov štátu John Miller. Bola tu aj takáto pasáž, citujem: „Otevření hranic, privatizace, větší osobní svoboda, atd., to všechno jsou věci přispívající ke zvýšení rizika ztrát a jsou nebezpečnými pro majetek a občany ČSFR“. Zastávam názor, že aj ten priemerne mysliaci Slovák musí uznať naplnenie tejto predpovede z augusta 1990. Pokiaľ by to chcel niekto spochybňovať, tak ho zaraďujem do košiara neverca a neznaboha z Antikristovej organizácie KDH Pavla Hrušovského, ktorý v politickej relácii TV JOJ dňa 16. decembra 2007 suverénne vyhlásil že „...na Slovensku nie je chudoba...“ Ktovie, či predošlú noc pred týmto výrokom nemal sexuálne hrátky s niektorou Antikristovou verenicou, alebo spolu s europoslankyňou za KDH Annou Záborskou sa samoukájaním z utrpenia nevinných slovenských občanov dostávali do stavu politickej erekcie.  

         V novembri 2003 pán Šlahor, v tom období už ako bývalý guvernér Eximbanky, napísal dokument pod nadpisom: Skľučujúca slovenská realita. Odcitujem z tých najzávažnejších myšlienok, argumentov a faktov:

         Po parlamentných voľbách v roku 1998 a nástupe vlády Mikuláša Dzurindu boli v Eximbanke v Bratislave vykonané personálne zmeny na postoch guvernéra, viceguvernérov, členov Rady banky a členov Dozornej rady zástupcami strán vládnej koalície SDK, SDĽ, SOP a SMK. Výmenou garnitúry HZDS a SNS nebola dosiahnutá vyváženosť určujúca zásadný obrat v podpore výrobcov a najmä vývozcov slovenskej produkcie, pretože zástupcami strán vládnej koalície boli kreované do orgánov Eximbanky osoby, ktoré počas celého obdobia až do kreovania nových orgánov po parlamentných voľbách roku 2002 ďalej zabezpečovali kontinuitu zvýhodňovania klientov mečiarovskej privatizácie a najmä osoby prezidenta Schustera, ktoré pojal do Strany občianskeho porozumenia. Pôvodnú skupinu tvorili výhradne členovia HZDS a SNS nominovaní do orgánov FNM, AGB, SKB, Banky Slovakia, VÚB – Jančošek, Hodorovský, Šolta, Kamarás, Krajňák, Medveď, Longauerová, Petríček, Fiľo, ktorí k voľbám 1998 zmenili stranícke tričká a financovali stranu jedného použitia SOP a s SDĽ a Ruskovou Markízou vyrobili ďalšieho socialistického prezidenta. Až po odvolanie z orgánov bánk, štátnych podnikov a akciových spoločností s účasťou štátu táto skupina úzko spolupracovala V. Poórom, Kiňom a Gabrielom. Symbiózu tunelovania v oklieštenej miere zabezpečovali po roku 1998 v Eximbanke viceguvernéri Petríček (SOP) a Borguľa (SDĽ), vo VÚB si zachoval post (po výmene Gabriela za Vaškoviča) Šolta z Jančošekovej skupiny, ktorý sa cieľavedome infiltroval do zakladajúcej skupiny M.E.S.A. 10 k Miklošovi, Dzurindovi, Palackovi, Kinčešovi, Hoffmanovi a spol. Krajňák ako nominant SOP zaujal druhý najvyšší post v SPP a v čase Valkovho zastupovania FNM a SPP pri vymáhaní zmenkových súm UniBankou bol držiteľom niekoľkých Duckého zmeniek (nezávisle od tých, ktorých vysporiadanie proforma vymáhali Valko s Kinčešom) a ich speňaženie presadzoval tzv. súdnym vyrovnaním.

         Po mnohoročných skúsenostiach môjho pôsobenia v špičkových švajčiarskych bankách mi ako členovi SDSS, keď som zabezpečoval medzinárodnú spoluprácu aj s Labour Party súčasného ministerského predsedu Blaira v Anglicku a po dohode s SDĽ, bolo umožnené ako guvernérovi zvrátiť nepriaznivý vývoj v poskytovaní produktov a služieb Eximbanky pre zvýšenie objemu vývozu Slovenska. K uskutočneniu zvratu dosiahnuť vyššiu efektivitu a plnú návratnosť poskytnutých finančných prostriedkov pre aktívne obchody – úvery a záruky som pokladal za nevyhnutné zaviesť využívanie finančných derivátov, ako nástrojov zmierňovania rizika, ktoré vo veľkej miere využívajú švajčiarske banky, kde som mnoho rokov pôsobil. Moja kvalifikovaná práca vo švajčiarskych bankách a úzke kontakty s ich vrcholovými predstaviteľmi, ma predurčovala k možnému, ale žiaľ, nerealizovanému uzatváraniu vzťahov pri čerpaní zahraničných úverov Slovenskej republiky za podstatne výhodnejších úrokových sadzieb (rádovo až o 74% nižších ako ich využívali ministri HZDS Kozlík a Maxon), ktoré by boli umožnili pokračovanie niektorých už rozbehnutých investícií (ako diaľnice, JEMO, tunel Branisko) a vytváranie predpokladov pre splácanie a znižovanie zahraničného dlhu a zvyšovanie výkonnosti ekonomiky.

         Žiaľ, slovenská politická kultúra je poznačená minulosťou, ktorá neumožňuje vybočiť zo stereotypu zlodejských, klientelistických, rodinkárskych tradícií, maximálneho zneužívania moci, ku ktorej dospeli vždy doposiaľ všetky vládnuce koalície oklamaním a dobehnutím občana. Prehlbuje sa rozpor medzi umelo vytvorenou skupinou vlastníkov výrobných prostriedkov a statkov, korporatívne prepojenou s držiteľmi vládnej moci a na druhej strane ostatnými občanmi, ktorí sú v čoraz väčšej miere v postavení námedznej pracovnej sily, odkázaní na milosť, alebo nemilosť štátnomonopolistickej mafie, čo sa vymyká z rámca trhových krajín združených v OECD.

         Experimenty nazvané reformy ako virtuálne predstavy sú iba zavŕšením chaosu a nekoncepčnosti VYÚSŤUJÚCE V GENOCÍDU OBYVATEĽSTVA a vykrývanie miliardových strát spôsobených doterajšími politickými garnitúrami pri privatizácii a realizácii väčších investícií (diaľnice, tunel Branisko, ŽSR...). Teda reformy veľmi vzdialené od reality s nepretržitou fetišizáciou naprogramovaných čísel o dosiahnutom HDP a modulovaním jeho zmenených výpočtov, ako podmienky vstupu medzi vyspelé demokracie...

         O akej dôveryhodnosti krajiny je možné hovoriť, keď predseda strany Aliancie nového občana Pavol Rusko príznačne prezývaný „Slintoš-Farizej“, rafinovaný, zákerný manipulátor odvolá z údajnej politickej neposlušnosti svojho ministra Róberta Nemcsicsa. Skutočným dôvodom bola rýdzo slovenská forma riadenia hospodárstva krajiny a samoohodnotenie za sprostredkovanie prílevu investícií na Slovensko. Róbert Nemcsics bol posledným, no rozhodujúcim článkom pri rozhodnutí a presadení mesta Trnava a poskytnutia štátnych úľav pre francúzskeho investora PSA Pegueot na vybudovanie nového výrobného závodu, začo dostal zaslúženú províziu 6 mil. EUR, no odmietol poskytnúť z nej 50% na stranícke účely ANO.

         Minister Nemcsics predvídavo v hrozbe svojho odvolania uzatvoril opciu na predkupné právo 2% akcií Transpetrolu pre JUKOS, iba so súhlasom podpredsedu vlády Ivana Mikloša, no bez vedomia vlády a FNM. Týmto individuálnym aktom POŠKODIL pozíciu štátu pri budúcom odpredaji pôvodných 51 % akcií. Jeho nástupca Pavol Rusko rozvinie privátne obchody ešte do vyšších dimenzií, čo už naznačil personálnym obsadením svojich ľudí na ministerstve a okamžitou cestou do Soulu.

         Je mimoriadne pozoruhodné, že takmer všetci poprední funkcionári Demokratickej strany sú ZAINTERESOVANÍ na zmenách vlastníckych vzťahov na Slovensku, NEZÁVISLE od Mečiarovej privatizácie a rozkrádania bývalého transformovaného socialistického národného majetku na štátny. V článku „Gauneri už vedia hovoriť, obliekať sa, žartovať“ uvedenom v SME dňa 2. 8. 2003 Ján Langoš na otázky – Ktoré organizácie sú napojené na tajné služby? Penta, napríklad? Odpovedá: „Nie. Penta sú draví mladíci, ktorí sa vedia pohybovať v džungli, v ktorej neexistuje konkurencia“. Odkedy začal privatizáciu Mikloš až doteraz bola netransparentná s prevahou získania majetku vopred určenými záujemcami a mafiami po celom Slovensku, ignorovaním iných záujemcov, čím sa Ján Langoš demaskoval na úroveň Mečiara, Ľuptáka, Gavorníka, Gašparoviča, Mórica, Rezešovcov, Poórovcov, Diničovcov a im podobných, ktorí tu rozkradli ekonomickú podstatu štátu. (Dúfam, že teraz čitatelia pochopia, prečo mal Langoš záujem na utajení a zmiznutí originálneho zväzku arcizlodejského eštebáckeho prasaťa Juraja Širokého – pozn. V. P.).               

         A pozoruhodné je tiež to, že zamestnancom Penta Group je hviezda eštebákov Lorenc, o čom je schopný Ján Langoš vyhlásiť ako predseda Ústavu pamäti národa, že nemá ani len tušenia, ale s odhalením príde Mladá fronta dnes. Takže nielen Pittnerom, Dzurindom, Kukanom, ale aj Langošom, a aj ďalšími tzv. bojovníkmi proti komunizmu je na Slovensku vytváraná koexistencia temných síl ako ich nazval kandidát na Nobelovu cenu Václav Havel...

         Napriek riadeniu Eximbanky a jej zastupovaniu navonok v zmysle zákona č. 80/1997 Z.z. v znení neskorších predpisov mi nebolo umožnené uplatniť zavedenie vysoko sofistikovaných finančných derivátov aj preto, že najvýznamnejšiu divíziu Eximbanky riadil viceguvernér Ing. Martin Petríček, CSc., dosadený prezidentovou SOP, predtým pôsobiaci ako námestník riaditeľa vo VYTUNELOVANEJ AG banke, z Jančošekovej skupiny. Tento bývalý výskumný pracovník z VÚŽV v Nitre, KTORÝ SA ZAOBERAL GENETIKOU OŠÍPANÝCH, ZAUJÍMAL NA ZÁKLADE KOALIČNEJ DOHODY NAJVÝZNAMNEJŠÍ POST V EXIBANKE, čo permanentne zneužíval na poskytovanie značne zvýhodnených úverov najmä klientom zo skupiny privatizérov a TUNELÁROV odkiaľ bol do funkcie dosadený a poľnohospodárskym podnikom z okolia Nitry odkiaľ pochádza, čím deformoval trhové prostredie, čo je v príkrom rozpore s predpismi EÚ. Ponosy z AZZZ, partnerských bánk, zo SOPK, Ministerstva zahraničných vecí a mnohých klientov na jeho neodbornosť, nedostatky v správaní, presadzovanie klientelizmu a značné znehodnocovanie funkcie Eximbanky mali stály, narastajúci trend, ale boli v súlade s koncepciou M.E.S.A. 10.

         Preto som nemal inú možnosť, inicioval som u zriaďovateľa – MF SR personálne zmeny členov v Rade banky a dňa 18. 7. 2001 číslo materiálu ÚV-3377/2001, číslo rokovania 168/2001, 39. bod rokovania bol predložený návrh Uznesenia vlády SR č. ÚV 3377 na odvolanie M. Petríčka z funkcie viceguvernéra. Na nátlak svojich spolurodákov Jančošeka, Kamarása, Krajňáka minister financií Ivan Mikloš odložil návrh Uznesenia vlády SR, pôvodne predložený ministerkou financií z rokovania vlády SR. Aj druhý viceguvernér M. Borguľa, niekdajší spolupracovník bývalého predsedu KNV z Košíc R. Schustera, dosadený súdruhom Migašom, predsedom parlamentu za SDĽ, v podstate iba kooperoval s M. Petríčkom.

         Presun (takmer 105 mld. Sk) nevymáhateľných úverov zo štátnych bánk vytvorených HZDS, SNS a ZRS na Slovenskú konsolidačnú, a.s. a tzv. ozdravenie bánk pred ich predajom zahraničným investorom vytvorili zdanie, že garnitúra SDK sa začne správať trhovo a nekompromisne k zlodejom a tunelárom a vysporiada sa aj so skorumpovanými vedúcimi pracovníkmi bánk, čo pre ich dlhoročnú vzájomnú previazanosť nebolo možné uskutočniť...

         Prioritným cieľom Dzurindu, Mikloša a Prokopoviča bolo dosiahnuť po predošlých rošádach oddĺženie ŽSR a ako súčasť mala byť odpredaná rozostavaná „Jama na Šancovej ulici“ za 400 mil. Sk. Nakoľko v objekte boli už rozplánované prídely nadštandardných bytov pre ich krajanov z východu, odkúpila objekt dcérska organizácia ŽSR a verejný tender sa preto neuskutočnil. Pri tvorbe štátneho rozpočtu na rok 2004, znížil génius Mikloš rozpočtovú kapitolu školstva o 300 mil. Sk na platy učiteľov po celom Slovensku, na čo mohli poslúžiť práve prostriedky získané odpredajom „Jamy na Šancovej“, ktorou budú výhradne ukojení iba niekoľkí vybraní zlodeji z východu republiky, z ktorých niektorí už sú a politickým rozhodnutím SDKÚ ďalší budú prijatí do funkcií v štátnej správe rezortu MDPaT SR a v orgánoch jeho spoločností s účasťou štátu.

         Sľubovaná náprava v Rezešovskom rozkrádaní ŽSR nenastala, naopak v riadení MDPaT SR bola Mikulášom Dzurindom ukotvená kontinuita vo výrobe ďalších miliardových škôd, pokračovala Palackovým zmarením medzinárodného tendra na tretieho mobilného operátora...

         Po parlamentných voľbách v roku 2002 sa kontinuita Dzurindu a Mikloša preniesla opäť do Eximbanky. M. Petríček odborník na genetiku ošípaných sa osvedčil vstupom do SDKÚ a zostal vo funkcii viceguvernéra Eximbanky. O ostatných diletantoch sa mi hnusí ďalej písať! V roku 2001 vykonal NKÚ v Eximbanke kontrolu hospodárenia s majetkom a zdrojmi financovania, žiaľ, pre zastrašovanie zo strany SDKÚ a SOP boli výsledky kontroly pozmenené tak aby vyzneli priaznivo v prospech viceguvernéra M. Petríčka. Keď som vystúpil proti vykonaným úpravám, BOLO MI NAZNAČENÉ OD PREDSEDU PARLAMENTU J. MIGAŠA, ABY SOM NEKLÁDOL ODPOR.

         Druhý viceguvernér Eximbanky Balko vo vidine toho, že Fico vyhrá voľby a zaujme post guvernéra namiesto mňa, urobil všetko preto, ABY SA SO SVETLANOU FICOVOU PODPÍSALA ZMLUVA O PRÁVNYCH SLUŽBÁCH. Tento obyčajný intrigán, ktorý sa onehdá vo VÚB a.s. dostal do vedúcej pozície – vedúceho oddelenia právnych služieb vďaka Ľudovi Hudekovi, preslávený ako správny mečiarovec, ktorého Lexa bozkal na čelo za to, že nakope do gúľ vyšetrovateľov, ktorých v Policajnej akadémii predtým vychovával. Balko sa servilne vnútil do každej strany, v ktorej zásadne vždy profitoval a keby bol jeho kabát farebne rozlíšený podľa množstva strán v ktorých sa etabloval, vyzeral by vyfarbený ako Muňkove papagáje...

         Pre Slovensko je už tradičné, že poskytuje nadštandardné výhody zahraničným investorom, pričom prevahou investícií na zelenej lúke sú práce vo mzde pre slovenského okradnutého občana, prevažne manufaktúrnej povahy pri použití modernejších technológií ako vo feudalizme, no žmýkania tzv. kvalifikovanej pracovnej sily, ktorá je so súhlasom vlády oceňovaná na úrovni farebných z tretieho sveta. INAK BY SEM ŽIADNY ZAHRANIČNÝ INVESTOR NEPRIŠIEL. S vedomím vlády je ukážkovo zneužívaná pracovná sila našich občanov aj v sieti hypermarketov na Slovensku, ktorí sú donútení poberať zmluvne 50 – 60% oficiálnej mzdy, z ktorých ich zamestnávatelia odvádzajú dane a zákonné odvody a zostatok ústne dohodnutej mzdy poberajú „cash“, čím sú znevýhodnení aj v dôchodkovom zabezpečení, ale viazaní mlčanlivosťou.

         V tieni imitácie prílevu kapitálu na Slovensko, už viac ako desať rokov REALIZUJÚ JEHO ODLIV Ghiora Izsak a Aaron Kedar, obaja registrovaní ako persony non grata v skupine „schmierige Geschäfte der Semiten Angriefererns“ – viď webovú stránku Bundes Innen Ministerium – D... (Ozaj, čo za všetky tie roky urobili polícia, Slovenská  informačná služba, vojenské spravodajstvo a prokuratúry, aby tomu zabránili? Alebo boli slepými, nemými, hluchými, poníženými, zbabelými a nesvojprávnymi hoviadkami, zadkolezcami a komplicmi v službách zločinecko-zlodejských gaunerov z vysokej politiky, ako aj finančných a záujmových skupín? Kde bola ich občianska statočnosť a profesijná česť? – pozn. V. P.)

         Som z toho všetkého zhnusený, pretože som zvyknutý na to, že vo Švajčiarsku funguje demokracia západného typu vo veľkej politike, ale aj na úrovni samospráv a fakty, ktoré tu uvádzam sú tam jednoducho nepredstaviteľné. Napríklad keď sa objaví niekoho meno v masmédiách kvôli nejakej kauze, až do vyšetrenia celej kauzy odstúpi, atď. Ale to sú detaily, o ktorých je tu zbytočné hovoriť.

         Úkazom totálnej demoralizácie na Slovensku je prípad Migaš, ktorý z pozície predsedu parlamentu sprostredkovane s Košovanom, Kanisovcami, Miklošom a Juskom spoluvykrádali SE a Devín banku a ešte sa stihol aj zapliesť so sopľandou, vykašlať sa na rodinu a najnovšie rozvíja spoluprácu v Prahe s Čalfom a Bakšayom na presadenie hegemónie východniarov na Slovensku po jeho vstupe do EÚ. Preto sú dojímavé vzlyky prezidenta Schustera k neochote Kukana umiestniť Migaša na niektorý zastupiteľský úrad iba potvrdením uplatňovania eštebáckych trikov a zvyklostí donekonečna.

         Slovensko pohŕda spoluprácou s odborníkmi s medzinárodnými skúsenosťami a nakoľko som dostal lukratívnu ponuku z jednej švajčiarskej banky a mám švajčiarske občianstvo, vrátim sa späť a požiadam manželku o opakované uzavretie manželstva v Bazilejskej synagóge.

Spracoval Vladimír Pavlík