Upozornenie! Tieto stránky sú monitorované !!!
Hlavná stránka

Poblúznené vidiny súdruha Dušana Čaploviča

         Prednovembrový historik, archeológ, oddaný člen KSČ Dušan Čaplovič, pred novembrom 1989 riadiaci sa heslom: „lepšie je sa mýliť so stranou, ako povedať pravdu proti strane“, toho času pretransformovaný za tzv. sociálneho demokrata, súčasný podpredseda vlády, ktorý sa údajne z titulu svojej funkcie zaujíma aj o ľudské práva, pričom sa vedome spolupodieľa na zločinoch politikov proti vlastnému národu, bije na poplach. Paradoxné je, že mu neprekážajú zločiny proti ľudskosti páchanými na väčšine slovenských obyvateľov zo strany zločincov a zlodejov z ponovembrových vlád a parlamentov v spolupráci so sionisticko-židovskými lichvármi zo Svetovej banky a Medzinárodného menového fondu. On má strach z niečoho iného. Možno začína trpieť tzv. fixnou nespavosťou spojenou s trojrozmernými bludmi, a keď už zaspí, asi máva zvláštne sny, v ktorých vidí pochodujúce maďarské gardy ako obsadzujú Slovensko, a začínajú ohrozovať nadštandardné hospodárske a sociálne výhody slovenských občanov, pod vedením „najslovenskejších“ politických budovateľov z HZDS, SNS a Smeru, ktorí sa neustále riadia krédom, pokiaľ mám parafrázovať a žartovať, alebo byť slotovsky nadrbaný: sebe na prežitie zbytok pre národ, keď nedôstojné bytové podmienky s následným živorením Juraja Širokého, Pavla Pašku, Vladimíra Mečiara, Jána Slotu, Roberta Fica, mečiarovsko-slotovských privatizérov, ktorí rozdali svoje ťažko zarobené majetky slovenskému národu, toho času odkázaných na sociálne dávky od v blahobyte žijúcich slovenských dôchodcov či rôznych simulantov hrajúcich sa na ťažko zdravotne postihnutých, vyvolávajú odpor po celej Európskej únii.

         Možno práve preto napísal do Hospodárskych novín článok Kriesenie diabla, ktorý bol uverejnený 10. apríla 2008. Kvôli objektivite odcitujem celý text:

         Listujem denníky, sledujem rozhlasové a televízne vysielania. Mlčanie, to je reakcia na prebúdzanie strašidla demokracie, prisahajúcich príslušníkov maďarskej gardy z Budapešti. Demokratické Slovensko zaspalo. Uniformovaní mládenci a ideológia nenávisti sú tu opäť medzi nami v strednej Európe. Prekvapene sa prebúdzame zo sna slobody, demokracie, ľudských i občianskych práv. Seriál prisahajúcich jednotlivcov zoradených do šíkov však naďalej hrozí. Nielen doma, ale aj susedom, Európe a svetu. To už nie je len hra na demokraciu, dôsledok „vraj“ práva na slobodný prejav. Nechce sa priznať, že ohrozuje všetkých, nielen Rómov, Židov, homosexuálov.

         Niečo vám to pripomína z histórie staručkej Európy? Aj mne. Preto sa bojím ďalších dôsledkov a odmietam mlčať. Pred trištvrtestoročím sa to taktiež začalo pochodmi, potom pálením kníh a napokon vraždením ľudí. Karel Čapek to vo svojich novinárskych úvahách v Přítomnosti a Lidových novinách nazval národným izolacionizmom, presadzujúcim právo na nemeckú národnú izoláciu. Teraz takýto pohyb sledujem na juh od našich hraníc, na budapeštianskych námestiach a uliciach.

         Veru, potvrdzujú sa slová Ladislava Novomeského, ktoré vyslovil na adresu podobných, ktorí vzkriesili diabla minulého storočia, že „hraničné čiary kultúr nebežia v smere poludníkov, ale pretínajú v ideovom zmysle samú spoločnosť“.

         Pamätajme, že dnes pochodujú v Budapešti, a keď budeme mlčať, budú pochodovať po Bratislave i celej Európe. A potom už bude neskoro. Vystupujme proti týmto výbojom nekultúrnosti a neznášanlivosti, nech si dávajú meno, tak ako písal Novomeský – vrúcneho nacionalizmu – rasovej nadradenosti – cirkevnonáboženskej samospasiteľnosti – alebo priamo – fašizmu. Postavme sa proti týmto plameňom, ktoré sa môžu rozhorieť do rozsiahleho požiaru a pekla spaľujúceho nás všetkých len preto, že sme mlčali.

Úmyselná alebo vedomostná strata pamäti Dušana Čaploviča?

         Buďme realisti v posudzovaní maďarských gárd a povedzme si, kto sú v skutočnosti ich zakladatelia, a čo bolo príčinou ich vzniku? V obidvoch týchto aspektoch sú jediní spoloční menovatelia. Sú to maďarskí socialisti pod vedením terajšieho premiéra Ferenca Gyurcsánya. Treba taktiež povedať, lebo taká je realita, pokiaľ mám na mysli bývalý komunistický blok, že medzi najzákernejšie pretransformované komunistické zberby možno zaradiť zberby zgrupujúce sa v tzv. sociálnej demokracii. Na rozdiel od ortodoxných komunistických zločincov tieto socialistické zberby sú patrične či nadštandardne vzdelané, pričom na vedeckých, klamlivých, psychologických a populistických metódach dokážu zmanipulovať radových občanov, a keď získajú moc, zrazu sa zistí, že s pravicovými zločinecko-zlodejskými politikmi sú v mnohom ako jedna rodina.

         September roku 2006 bol v istom smere pre Maďarsko zlomový. Vtedy sa jeho šokovaní občania dozvedeli z nahrávky obsah prejavu premiéra Gyurcsánya na májovom zasadnutí poslancov jeho vládnucej socialistickej strany. Pokiaľ sa odvolám na slovenské denníky SME a Pravdu z 19. septembra 2006, tak maďarský premiér mal povedať toto:

         Podrbali sme to. Nie trocha, veľmi. V Európe ešte nijaká krajina nespravila takú chujovinu, ako sme my spravili. Dá sa to vysvetliť... Je očividné, že sme posledný rok a pol až dva roky preklamali. Bolo úplne jasné, že to, čo hovoríme, nie je pravda...A pritom sme, mimochodom, štyri roky nerobili nič. Nič. Nedokážete mi povedať také podstatné vládne opatrenie, na ktoré by sme mohli byť hrdí s výnimkou toho, že sme sa napokon z hovna dokázali vrátiť k vládnutiu. Nič. Keď budeme musieť skladať účty pred krajinou, že čo sme spravili za štyri roky, tak čo povieme?

         Takmer som z toho skapal, že pol druha roka bolo potrebné predstierať, ako keby sme vládli. Namiesto toho sme klamali ráno, v noci aj večer. Je niečo fantastické robiť politiku, je fantastické viesť jednu krajinu. Posledného pol roka som to preto dokázal robiť, lebo jedna vec ma podnecovala, jedna vec hriala: vrátiť ľavici vieru, že to môže urobiť, že to môže vyhrať, že nemusí zvesiť hlavu v tejto skurvenej krajine. Že sa nemusí posrať z Viktora Orbána a z pravice.

         Po prečítaní týchto autentických dokumentov doporučujem súdruhovi Dušanovi Čaplovičovi, aby si položil otázku, či v tom období existovali nejaké maďarské gardy? Odpoveď je jednoznačná – nie, neexistovali! Ale existovali tu a škodili iné gardy. Gardy socialistických gaunerov, s minulosťou komunisticko-fašistických zločincov, ktorí vládli a vládnu v Maďarsku. Čaplovič by sa mal s plnou vážnosťou zamyslieť, koľko spoločných aspektov je obsiahnutých v tomto prejave, pokiaľ to porovnávam s prejavmi a realitou vládnutia polobláznivého boľševického táraja Roberta Fica, ktorý, pokiaľ, nabehne na šiesty stupeň populistických bludov, dokáže stavať mosty aj cez rieky, ktoré vôbec neexistujú.

         Keďže maďarské gardy sa oficiálne prezentovali na verejnosti až v marci 2008, názorne to dokazuje, že ich vznik bol iniciovaný hlavne zlodejskou politikou maďarských socialistov, keď za zvrhlé ekonomické zločiny nimi napáchané, následky hodili na plecia nevinných občanov. Keď si porovnáme časové rozdiely zverejnenia prejavu maďarského premiéra pred svojimi poslancami a oficiálny vznik maďarských gárd, tak tu vidíme časový rozdiel osemnástich mesiacov. Takže, súdruh Čaplovič, bojujte a mobilizujte proti tým, ktorí týmto gardám svojou politicko-ekonomickou zlodejinou umožnili vzniknúť – teda, bojujte proti maďarským  socialistom! Veď socialistické zberby maďarské a socialistické zberby slovenské majú mnoho spoločného.

         Reálnou predohrou k tomuto vzniku bola aj informácia v denníku SME z 3. marca 2007 pod nadpisom – Gyurcsány: Rastie u nás antisemitizmus. Citujem: Maďarsko od jesenných protivládnych demonštrácií prežíva nezvyčajnú vlnu antisemitizmu. Maďarský premiér Ferenc Gyurcsány to povedal v rozhovore, ktorý včera zverejnil britský denník The Times.

         „Musím povedať, že nikdy nebývalo toľko antisemitských výpadov ako teraz,“ povedal Gyurcsány. Jeho manželke, prednášajúcej právo na budapeštianskej univerzite, sa minulý týždeň dostal do rúk antisemitský leták, aký sme v Maďarsku nevideli posledných 50 rokov. Urazilo ma to nielen preto, že moja manželka je židovského pôvodu“, dodal.

         Gyurcsány povedal, že počas nedávnych demonštrácií pred parlamentom sa čítal zoznam údajných židovských politikov. Protivníkov z opozičnej strany Fidesz obvinil, že sa od radikálnych prejavov nedištancovali.  

         Škoda len, že maďarský premiér nepochopil, že hlavným vinníkom za tento nebývalý nárast antisemitizmu v jeho krajine je on sám, ako aj jeho socialistickí súkmeňovci. Čo sa týka súdruha Čaploviča, pokiaľ maďarské gardy považuje za kriesenie diabla, tak potom vládnutie politikov z SDKÚ-DS, ĽS-HZDS, SMER-u, SMK, SNS a KDH po novembri 1989 by mal považovať za spoluprácu diablov, satanov a luciferov na najvyššej úrovni. Alebo za spolok tyranov a vrahov, ktorí si svoje nezaslúžené blaho vybudovali na obetiach nevinných Slovákov, keď za ekonomické zločiny nimi napáchané, vedome napáchané, nezanedbateľný počet z nich dohnali k sociálnym samovraždám, alebo ich duševne povraždili. A že členovia vlády a parlamentu zo SMER-u ostali ľahostajní k návrhu na umiestnenie pamätnej tabule obetiam sociálnych samovrážd v Národnej rade SR len dokazuje, kto sú skutoční tyrani a vrahovia slovenského národa. Pokiaľ mi je známe, tak maďarské gardy na Slovensku nedohnali ešte nikoho k sociálnej samovražde, nikoho neokradli o jeho vlastný majetok, nepodieľali sa na schvaľovaní zločineckých a zlodejských zákonov pri ktorých bohatli politici, ich deti a mladší súrodenci z organizovaného zločinu, zahraniční investorskí zbojníci, pričom poškodenými boli slovenskí občania, nikoho duševne nezavraždili, nerozkradli a nevydrancovali slovenskú ekonomiku, nepredali pod cenu majetok slovenského národa zahraničiu, nebránia cez ekonomiku slovenským ženám rodeniu detí – na rozdiel od zločincov a zlodejov z ponovembrových vlád a parlamentov. 

Vladimír Pavlík  

           

 

Hlavná stránka