Hlavná stránka
Upozornenie! Tieto stránky sú monitorované !!!

Evidovaní udavači ŠtB, kontra neevidovaní udavači ŠtB

                                     (3. časť)

         Treba úplne jednoznačne povedať, že mnohokrát neevidovaní udavači ŠtB boli zavrhnutiahodnejší, podlejší a zákernejší, ako tí evidovaní. Mnohí z nich na tom aj výnosne finančne profitovali. Napr. cvikaním nadčasov ktoré neodpracovali, ako aj ďalšími podvodmi. Niektorí z nich, o ktorých sa neskôr zmienim, mali z toho každý mesiac o 3-4 tisíc korún naviac. Tí skôr narodení si dokážu prerátať, čo v rokoch 1982-84 sa dalo za tieto peniaze kúpiť. Nebudem ďaleko od pravdy, keď poviem, že kúpna sila vtedajších 3-4 tisícoviek sa rovná kúpnej sile dnešných cca 20 000 korún. Z dotyčného zväzku na moju osobu, z ktorého čerpám, som s hrôzou zistil, že ma udávalo a donášalo na mňa okolo 30 ľudí, ktorí pracovali na dotyčnej dielni. Po ich lustrovaní som zistil, že ani jeden z nich nebol oficiálne evidovaný ako spolupracovník ŠtB!

Chceli ma zlikvidovať cez psychiatriu ako duševne chorého

         Nielen pred novembrom 1989, ale aj po tomto období na Slovensku stále platí, že každý jedinec s vlastným názorom nezodpovedajúcim predstavám moci, je buď duševne či psychicky chorý. V Zázname č. 1/83 podpísaný náčelníkom oddelenia ŠtB mjr. Ballom a operatívnym pracovníkom ŠtB por. Romanom je zaznamenané, ako dôveryhodná osoba ČIČKO, ŠtB vyťažovaná na moju osobu, mimo iného o mne hovorí aj toto: Celkove je pracovníkmi závodu 03 hodnotený ako podivín, s ktorým je mať najlepšie pokoj a vôbec sa s ním nestretávať, dokonca sú aj také názory, že v niektorých obdobiach sa zdá, ŽE JE PSYCHICKY NEMOCNÝ“.

         Len tak mimochodom, kto bol dôveryhodnou osobou ČIČKO? Jednalo sa o predsedu DV ROH, vedeného v robotníckej profesii upravovač, samozrejme v najvyššej platovej tarife R-8, ktorú ale nikdy nevykonával. Jeho robotníckym ošatením bol oblek, košeľa a kravata. Po novembri 1989 som získal prehľad o jeho zárobku za robotu, ktorú ale nikdy nevykonával. Napr. v rokoch 1979-1989 bol jeho čistý príjem okolo 700 000 korún. K tomu samozrejme patrili aj ďalšie privilégia, o ktorých sa ostatným mohlo len snívať.

         Ako som sa neskôr dozvedel, už mali vytypovaného aj lekára, ktorý im mal k tomu dopomôcť. Ku cti mu ale súžilo, že to odmietol. Treba ale povedať, že to mali dobre premyslené. Dňa 8. 2. 1984 na O-ŠtB v Považskej Bystrici v prítomnosti por. Romana a npor. Krajčíka vypovedali proti mne štyria robotníci a jedna robotníčka. Tieto výpovede mali taktiež poslúžiť na moju izoláciu od spoločnosti.

         Robotník Jozef Čižmár mimo iného uviedol: Pracujem v kolektíve, ktorý je zapojený do BSP. V našom strede pracuje brusič PAVLÍK Vladimír, ktorý v minulosti nikdy nesúhlasil s plnením plánu nášho kolektívu. Snažil sa podkopávať autoritu vedúcich majstrov ako je KOSTOLANSKÝ Pavol a žiadal návrat k starým metódam práce. Ja ako člen kolektívu som nesúhlasil s jednaním PAVLÍKA a podpísal som rezolúciu, v ktorej sa žiadalo o odchod menovaného z nášho kolektívu. Pavlík je človek, ktorý sa snaží škodiť našej spoločnosti i tým, že ovplyvňuje spolupracovníkov za účelom porušovania pracovnej disciplíny, aby nebol splnený plán výroby.

         Robotník Jozef Danek mimo iného uviedol: Vladimír Pavlík nie je v kolektíve obľúbený. V minulosti sa snažil, aby podkopal autoritu nadriadených tým, že napísal rezolúciu, v ktorej požadoval odchod vedúceho majstra KOSTOLANSKÉHO Pavla, a zároveň žiadal o návrat bývalého majstra KURÁŇA Dionýza. Viem o tom, že Pavlík žiadal od spolupracovníkov, aby neplnili pracovné úlohy, a tým sledoval to, aby sa neplnil plán výroby. Jedná sa o pracovníka, ktorý nemá dobrý vzťah k socialistickej spoločnosti a snaží sa ju poškodiť. Sám osobne škodí nášmu kolektívu tým, že si neplní svoje povinnosti v kvalite a množstve vykonanej práce a žiada o porušovanie pracovnej disciplíny aj druhých pracovníkov. Ja osobne som nepočul, že by menovaný navádzal ostatných pracovníkov ku stávkovaniu, prípadne k prerušeniu práce.

         Robotník Ondrej Pavlica mimo iného uviedol: Podľa môjho názoru PAVLÍK neuznáva našu socialistickú spoločnosť. Čo sa týka udalostí v Poľskej ľudovej republike, možno povedať, podľa jeho chovania, že mal radosť z činnosti tzv. SOLIDARITY, i keď toto oficiálne nepropagoval. Jedná sa o človeka, ktorý by v prípade podobných udalostí, ako prebehli v rokoch 1980-1981 v PĽR, VYSTÚPIL PROTI POLITIKE SOCIALISTICKÉHO ŠTÁTU, ako aj vedenia závodu a podniku. Svojim chovaním medzi spolupracovníkmi dáva nepriamo najavo, že nemá záujem na tom, aby sa plnil plán výroby.

         Robotníčka Anna Kardošová mimo iného uviedla: Pracovný kolektív, ktorý je na dielni, bol veľmi dobrý, súťaží o titul BSP. Avšak v súčasnej dobe je rozpadnutý, a to z dôvodu, že PAVLÍK každému členovi BSP nadáva do „MAFIE“. Chce poškodiť celé vedenie závodu 03. Všetci zamestnanci, pracovníci prevádzky 3152 sa nad jeho správaním pohoršujú. Je mi známe, že ho volajú WALESA, nakoľko počas politických udalostí v PĽR mal k tomuto pripomienky, imponovala mu činnosť tzv. SOLIDARITY.

         Robotník Ján Briestenský mimo iného uviedol: Som členom brigády socialistickej práce, ktorú PAVLÍK nazýva „MAFIA“. Ovplyvňuje aj plnenie plánu, čo sa musí v niektorých prípadoch nahradzovať predĺženými pracovnými zmenami. Je mi známe, že viackrát písal do redakcie PRAVDY aby prišli medzi ľudí a vypočuli ich údajnú nespokojnosť. Podľa môjho názoru ide o človeka, ktorý nemá kladný vzťah k našej socialistickej spoločnosti, svojimi názormi môže negatívne ovplyvniť robotníkov, hlavne mladých ale aj starších ľudí. Počul som taktiež od spolupracovníkov na dielni, že v minulosti požiadal o politický azyl do NSR.

         Po takýchto „špeciálnych a hodnoverných“ svedectvách malo prísť k zbaveniu mojej svojprávnosti. Mal som byť predvolaný k závodnému lekárovi, ktorý mi mal klásť rôzne provokatívne otázky ktoré ma mali vyviesť z miery. Na tomto základe mal byť na mňa napísaný posudok, že potrebujem dôkladnejšie psychiatrické vyšetrenie, nakoľko som nebezpečný pre svoje okolie. Vytipovaný lekár to odmietol. Paradoxne sa volal taktiež Pavlík, no neboli sme v žiadnom príbuzenskom vzťahu. Keď tieto ťahy nevyšli, tak sa začalo porovnávať moje písmo s viacerými anonymnými písomnosťami, ktorých obsah mal osočovať a rozvracať socialistické zriadenie, ako aj samotnú KSČ. Aj to skončilo s negatívnym výsledkom. Pritom ŠtB muselo byť známe, že anonymy neboli mojou špecialitou, lebo vždy som sa pod všetko podpísal. Dokonca aj v časoch najtvrdšej normalizácie, keď som Husákovi poslal otvorený list ohľadom jeho hanobenia slovenského jazyka, ktorý mnohokrát nahradzoval komolenou češtinou. Nakoniec cez vykonštruovaný súdny proces som bol ako protisocialistický a protištátny živel v polovici roku 1984 prepustený zo zamestnania. ŠtB mala eminentný záujem zistiť moje nové pracovisko, lebo podľa por. Romana mala byť moja osoba pod neustálou kontrolou.

Ponovembrový osud našich udavačov       

         Po novembri 1989 si títo špinaví udavači, či im podobní v Považskej Bystrici a okolí, našli nový vzor. Prednovembrového komunisticko-eštebáckeho prisluhovača Vladimíra Mečiara. Odrazu boli všetci veľkými národovcami a najslovenskejšími Slovákmi. Zo mňa opätovne vyrobili nepriateľa Slovenska v službách Čechov, Maďarov a Židov. A v roku 1990 požiadali o pomoc na moju diskreditáciu Vladimíra Mečiara, v tom čase ministra vnútra SR. Vyhovel im. Veď eštebácko-kolaborantskí niktoši si musia vzájomne pomôcť. Ale to je už iná kapitola.

         Záverom azda taký malý dodatok. Je viac ako isté, že neevidovaných udavačov bolo niekoľkonásobne viac, ako tých udavačov evidovaných. Robili to dobrovoľne, dokonca bez viazacieho aktu, mnohí z nich mali z toho taký finančný prospech, o ktorom sa mnohým evidovaným udavačom ani nesnívalo. Preto sa nemožno čudovať snahám Vladimíra Mečiara a jemu podobným odľudom, ktorým Ústav pamäti národa prekáža, a najradšej by ho zlikvidovali. Veď nebyť tohto ústavu, nikdy by som sa nedozvedel to, čo som v týchto troch častiach zverejnil, aj keď sa jedná len o desatinu toho, o čom sa v tomto zväzku o mne píše. Zároveň mi to umožňuje konštatovať, že minimálne 70% slovenského národa patrilo a patrí do kategórie nesvojprávneho, zbabelého a kolaborantského odpadu, ktorý by aj v zvieracej ríši patril len medzi spodinu.

Vladimír Pavlík 

Hlavná stránka