Hlavná stránka
Upozornenie! Tieto stránky sú monitorované !!!

 

Evidovaní udavači ŠtB, kontra neevidovaní udavači ŠtB

                                     (1. časť)

         Vďaka Bohu, že na Slovensku existuje Ústav pamäti národa. Je síce pravdou, že názory naň sa rôznia, počnúc Vladimírom Mečiarom a jemu podobným, ktorí by túto inštitúciu najradšej zrušili, či zniesli pod čiernu zem, v protiklade s tými, majúcimi názor, že pamäť národa by mala byť súčasťou nášho bytia. Tvrdím, že Ústav pamäti národa má nielen svoje opodstatnenie, ale aj to, že jeho existencia by mala byť dlhodobou súčasťou existencie Slovenskej republiky. Mám na to dostatok argumentov, veľmi závažných argumentov, ktoré tu budem predkladať. Ich súčasťou budú autentické dokumenty, ktoré budú dokazovať nielen opodstatnenosť vzniku a následného fungovania Ústavu pamäti národa, ale zároveň budú usvedčovať ten skutočný prednovembrový a ponovembrový odpad slovenského národa, v mnohých prípadoch odpad zločinecký, zlodejský, amorálny a štátno-teroristický. Odpad, ktorému pravda nielen prekáža, odpad, ktorý z titulu svojich politických funkcií si neželá, aby občania poznali pravdu. A tým aj svoju vlastnú minulosť. Dôvody na to majú vcelku jednoduché. Tento odpad bol vo väčšine odkojený najzločineckejšou ideológiou, od ktorej sa učil samotný fašizmus a nacizmus, ideológiou boľševickou a komunistickou.

         Ktovie, či ešte Petr Cibulka spomenie, ako som mu niekedy pred trinástimi rokmi hovorieval, že mám také neblahé tušenie, že ŠtB udávali svojich spoluobčanov aj ľudia, veľké množstvo ľudí, ktorí vôbec v žiadnych zoznamoch nefigurovali. Dnes už môžem potvrdiť, že takýto udavači, neevidovaní udavači, boli nielen mnohokrát zákernejší a podlejší ako udavači evidovaní, ale mnohokrát takýto neevidovaní udavači spolupracujúci s ŠtB mali aj mnohonásobne väčší finančný prospech z tejto podlej, ale vedomej a dobrovoľnej nadpráce, ako udavači evidovaní. Oficiálne, teda podľa Ústavu pamäti národa, ŠtB moju osobu rozpracovávala v dvoch zväzkoch. Jeden pod krycím menom Vlado, druhý pod krycím menom Betonár.

         Podľa mojich informácii sa viedli na moju osobu aj ďalšie aktivity nielen zo strany ŠtB, ale aj straníckych orgánov. Z Ústavu pamäti národa mi bolo oznámené, že jeden zo zväzkov pod krycím menom Betonár bol skartovaný. Škoda, lebo práve v tomto zväzku sa nachádzalo niekoľko špičkových udavačov, nasadených na mňa, keď som pracoval v Bratislave a angažoval som sa v Charte 77. S určitosťou viem, že niektorí z týchto udavačov fungujú aj po novembri 1989. Možno ale, v tomto prípade, ešte nie je všetko stratené. Na jedného z priateľov, s ktorým som sa v tom období v Bratislave stýkal, je zachovaný zväzok, v ktorom na tisíc percent musia byť aj záznamy a hlásenia o jeho stykoch a stretnutiach s mojou osobou.

         Považujem za svoju morálnu a občiansku povinnosť poďakovať všetkým tým, ktorí mi pomohli sa vzdelávať súkromnou cestou, hlavne v období, keď po skončení základnej vojenskej služby som v roku 1969 nastúpil pracovať do bane ČSM-sever v Stonave, okres Karviná. Ďakujem všetkým tým vysokoškolsky vzdelaným ľuďom, ktorí, aj keď v období normalizácie stratili svoje zamestnanie, a v rámci tzv. prevýchovy sa museli preorientovať na robotnícke profesie, ktorí mi dali viac, ako keby som legálne vyštudoval dve vysoké školy. Boli to moji učitelia a druhí rodičia. Len vďaka ním som dokázal nielen prežiť, ale aj odolávať, ba dokonca vtedajšej štátnej moci aj vracať údery. Dlhé roky, vlastne celé obdobie, si Štátna bezpečnosť myslela, že všetky listy adresované štátnej moci mnou podpísané, písali vysokoškolsky vzdelaní ľudia, a ja, ako robotník, som sa pod to podpisoval.

         Žiadna moc nikde na svete v skutočnosti neverí tomu, čo hlása. Hlavne, pokiaľ sa jedná o dobro a sľuby vlastným občanom. V prednovembrovom a ponovembrovom Československu, neskôr v samostatnom Česku a Slovensku, nie je v tomto skoro žiadny rozdiel medzi bývalou KSČ, ŠtB, prednovembrovými disidentmi typu Václava Havla, tzv. národovcami z HZDS, SNS, Matice slovenskej, tzv. politickými kresťanmi z KDH, v drvivej väčšine Antikristovými služobníkmi, či kadejakými vyklonovanými demokratmi, alebo niektorými národnými „politickými väzňami“ ktorým neprekáža Mečiarov štátny terorizmus, a ešte sa  hrdo považujú za mečiarovcov - národovcov. Tak ako KSČ a ŠtB pohŕdali radovými občanmi, tak nimi pohŕdala aj amorálna disidentská nomenklatúra okolo Václava Havla, či 99% ponovembrovej politickej scény. Čo je ale paradoxné, že svoje osobné blaho si väčšina z nich  zabezpečila práve cez radového občana. Podvodmi a nesplniteľnými sľubmi pred každými parlamentnými voľbami.          

Štátna bezpečnosť ordinuje

         V prvej polovici októbra 2006 mi bol Ústavom pamäti národa v Bratislave vydaný zväzok pod krycím menom VLADO, vedený na moju osobu a obsahujúci 91 strán. Na strane č. 1 z 15. 9. 1981 čítam, ako operatívny pracovník O-ŠtB v Považskej Bystrici ppor. Ladislav Roman a náčelník oddelenia ŠtB kpt. Štefan Balla požiadali o lustráciu mojej osoby S-VB a ŠtB v Banskej Bystrici, OS-FKÚ, FS-VB a XIII. S-ZNB Praha. O ďalšie tri týždne náčelník Oddelenia ŠtB v Považskej Bystrici kpt. Štefan Balla požiadal S-ŠtB v Banskej Bystrici o zaevidovanie mojej osoby v S-PO s krycím menom VLADO. V odôvodnení sa mimo iného písalo:

         Pavlík pracuje v PS Považská Bystrica na závode 03 /výroba ložísk/. K menovanému bolo operatívnou cestou zistené, že tento pri rôznych rozhovoroch s občanmi a spolupracovníkmi v PS negatívne hodnotí pomery v ČSSR. Inklinuje ku kapitalistickému spôsobu života. V roku 1979 požiadal O-PV o vysťahovanie do NSR, čo zdôvodňoval tým, že stratil dôveru voči socializmu a ČSSR vôbec. Uvádzal, že čo sa o nás píše v oznamovacích prostriedkoch nie je pravdivé a podobne. Na základe jeho žiadosti o vysťahovanie bola prevedená previerka dôvodov uvádzaných v jeho žiadosti a po tejto mu bolo vysťahovanie zamietnuté. Z tohto dôvodu bolo zo strany tunajšieho O-ŠtB prevedené opatrenie k zabráneniu jeho vycestovania do KŠ.

         Bolo zistené, že menovaný i v súčasnej dobe, nakoľko sa javí ako osoba na nižšej spoločenskej úrovni, taktickým spôsobom naďalej inklinuje k západnému spôsobu života, s nadriadenými hospodárskymi funkcionármi vychádza v práci špatne, týchto sa snaží ohovárať a hrubo im nadáva i napriek tomu, že má výhodnú prácu. Snaží sa spolupracovníkov rôznym spôsobom negatívne ovplyvňovať. On samotný nie je organizovaný v žiadnej spoločenskej organizácii a vysmieva sa ostatným spolupracovníkom, že načo platia rôzne finančné čiastky pre organizácie a podobne. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa budú k menovanému prevádzať v zmysle §-u 198 ods. b tieto opatrenia:

         1/ Všetky dokumentačné materiály a písomnosti o prevádzaných opatreniach k menovanému zhrnúť do navrhovaného S-PO. Termín do 15. 12. 19981, prevedie ppor. Roman.

         2/  Zisťovať a tipovať vhodné osoby, ktoré by potvrdili nepriateľské postoje PAVLÍKA voči ČSSR a politike KSČ s cieľom zadokumentovania jeho činnosti. Termín do 30. 3. 1982, zodpovedný ppor. Roman.

         Po prevedení horeuvedených úloh spracovať vyhodnotenie získaných materiálov, kde zároveň rozhodnúť aké AOO sa budú k menovanému prevádzať. Termín do 15. 4. 1982, zodpovedný ppor. Roman.

Neevidovaný udavač Emil v akcii

         V Zázname č. 1/81 operačný pracovník ŠtB v Považskej Bystrici ppor. Ladislav Roman píše:

         1/ Dňa 19. 8. 1981 bol prevedený styk s dôveryhodnou osobou Emil, ktorého som okrem iného vyťažil k osobe PAVLÍK Vladimír, zamestnaný na závode 03, ktorý v minulosti prejavil záujem vysťahovať sa do NSR.

         K menovanému uviedol, že ide o osobu, ktorá nemá kladný vzťah k nášmu socialistickému zriadeniu a dá sa povedať, že inklinuje k západnému spôsobu života. Po stránke politickej nie je organizovaný, ani v žiadnej spoločenskej organizácii. Podľa vyjadrenia dôveryhodnej osoby EMIL, PAVLÍK sa na pracovisku vysmieva svojim spolupracovníkom a týchto odhovára aby neplatili členské príspevky, jak KSČ tak i ROH, čo týmto zdôvodňuje tým, že nemajú z toho žiadnu výhodu a je to zbytočné. Po stránke pracovnej, sa naopak snaží svoju prácu vykonávať dobre, avšak na pracovisku by si chcel zavádzať rôzne svoje metódy, ktoré nie sú vo výrobe ložísk prípustné.

         Cez dôveryhodnú osobu EMIL i naďalej venovať pozornosť PAVLÍKOVI s cieľom podchytávania a dokumentovania jeho negatívnych názorov medzi zamestnancami v PS Považská Bystrica.

Kto je dôveryhodná osoba EMIL?

         Dôveryhodná osoba EMIL, pravým menom Emil Hradňanský, bývalý dlhoročný predseda ZO KSS na závode 03 až do novembra 1989. Vychodil až deväť tried základnej školy, typický stranícky karierista, po stránke vedomostnej a inteligenčnej nemajúci úroveň ani dostihového koňa. Vyše dvadsať rokov na dotyčnom závode evidovaný v robotníckej profesii údržbár, samozrejme s najvyššou vtedajšou tarifou R-8. Jeho pracovným robotníckym úborom bol oblek, košeľa a kravata. A silné voňavky, ktoré mali na ňom preraziť robotnícke prostredie. Nielen že bral peniaze za robotu ktorú nevykonával, ale prakticky každý deň mal cvikané šestnástky, vrátane sobôt a nedieľ. Od roku 1979 do novembra 1989 dostal neoprávnene okolo jedného milióna korún, ktorých kúpna sila má hodnotu dnešných, minimálne tridsiatich miliónov korún. Zatiaľ len toľko, ostatné bude opísané a objasnené v záverečnej kapitole, v ktorej bude napr. zdokumentovaná aj ekonomická sabotáž ŠtB pri podvádzaní Štátnej skúšobne v Žiline, kde nielen kryli vedenie závodu 03, ktorí cez tieto podvody získavali neoprávnene milióny korún, ale dokonca z tohto taktiež profitovali. Je len logické, keď som na toto poukázal a zozbieral dôkazy, že ohrozených sa cítilo množstvo ľudí. Škody a podvody, ktoré sa takto dlhé roky páchali v bývalej ČSSR ohľadom výroby ložísk, išli do závratných výšok.

(Pokračovanie v ďalšej časti)

Vladimír Pavlík     

        

Hlavná stránka