Hlboká sonda do čiernej duše Vladimíra
Mečiara
(2. časť)
V prvej časti sme sa mohli presvedčiť, ako KSČ a ŠtB
s nehynúcou láskou a nehou sa správali k nepriateľovi socializmu
Vladimírovi Mečiarovi, a dával som to do protikladu so zavrhnutiahodnými, zločineckými a neľudskými
metódami, ktoré sa používali voči Karolovi Korbelovi. Z množstva
dokumentov o takzvanom, či údajnom prenasledovaní Vladimíra Mečiara by
bolo možné urobiť aj úspešnú paródiu, ktorej súčasťou by mohla byť aj takáto
pasáž:
Príslušníci ŠtB v Trenčíne
začali mať psychické, odborné a ľudské problémy. Hlavným dôvodom sa stala
osoba Vladimíra Mečiara. Niektorí z nich neuniesli kruté metódy, ktoré
museli voči menovanému používať. Preto sa rozhodli napísať petíciu samotnému
náčelníkovi ŠtB a ministrovi vnútra. Žiadajú ich, aby Vladimír Mečiar ako
najprenasledovanejšia osoba na Slovensku zo strany ŠtB bol pod nátlakom donútený začať študovať na
Právnickej fakulte UK v Bratislave, aby sa takto mohol fundovane brániť
proti presile. Ďalej žiadajú, aby menovaný mohol robiť ešte ďalšie funkcie,
napr. v športovom odvetví, kde by prichádzal do styku s viacerými ľuďmi,
ale aj mládežou, pričom ŠtB by mohla
mapovať, aké následky má jeho protisocialistická a pravicovo-oportunistická
činnosť na toto okolie. Pokiaľ by tieto ponuky odmietal, treba mu uniesť deti
a takto ho donútiť k štúdiu na právnickej fakulte, ako aj
k vykonávaniu ďalších funkcií.
Zdá sa to smiešne? Vôbec nie. Lebo to, čo bude nasledovať, bude
vypovedať o tom, aká v skutočnosti bola silná pozícia nepriateľskej
osoby Vladimíra Mečiara. Dokonca bola tak silná, že keď páchal protispoločenskú
činnosť, táto bola priamo Generálnou prokuratúrou Slovenskej socialistickej
republiky nielen ututlávaná, pričom postihnutý bol ten, ktorý o tom
informoval. Ja osobne mám s týmto tiež svoje neblahé skúsenosti, ktoré som
opublikoval v troch častiach pod názvom – Evidovaní udavači ŠtB, kontra
neevidovaní udavači ŠtB.
Nie je
„nepriateľ“ ako nepriateľ
Dnes si ukážeme, ako dopadol Peter Jozefčík z Trenčína, ktorý
taktiež prišiel do sporu s jedným s „najprenasledovanejších“ občanov
Slovenska zo strany ŠtB Vladimírom Mečiarom. Citujem zo žiadosti
o preskúmanie správnosti postupu orgánov prokuratúry, ktorú pán Peter
Jozefčík poslal generálnemu prokurátorovi SSR dňa 25. 10. 1984:
„Dňa 19. 9. 1984 som obdržal
prípis Generálnej prokuratúry SSR v Bratislave č. j. II Gn 404/84 – 12 zo
dňa 18. 9. 1984, ktorý bol odpoveďou na môj podnet o preskúmanie
správnosti postupu Okresnej prokuratúry v Trenčíne a Krajskej
prokuratúry v Bratislave.
Zo spisu Okresnej prokuratúry
v Trenčíne č. j. Vp 7/84 vyplýva, že dňa 22. 12. 1983 v krytej
plavárni Technických služieb mesta Trenčína v Trenčíne som mal držaním dverí na kabíne plavčíka
donútiť Vladimíra Mečiara k rozhovoru. Vyšetrovateľka prokuratúry
postúpila vec na MsNV v Trenčíne na prejednanie priestupku podľa § 19 zák.
č. 60/1961 Zb.
K postupu okresnej prokuratúry,
krajskej prokuratúry ale aj Generálnej prokuratúry SSR v Bratislave, ktorá
tiež odložila môj podnet ako nedôvodný, mám výhrady. K skutkovému stavu
uvádzam toto:
Vladimíra Mečiara som násilne
nedonútil k rozhovoru. Preto nebol daný dôvod na postúpenie veci na prejednanie
ako priestupok podľa § 19 zák. č. 60/1961/Zb. Menovaný mohol odísť
z kabíny plavčíka aj inými dvermi, ak by bol chcel. Som prekvapený právnym
posúdením tohto skutku. Teda ak niekomu „privrieme dvere pred nosom“ ako sa
ľudovo hovorí, spáchali sme priestupok. Potom
denne páchame všetci celú radu priestupkov. Komentár k tomu asi netreba.
Vladimír
Mečiar neodišiel z kabíny plavčíka zrejme preto, že si chcel vypočuť
skutočnosti, ktoré som mu aj povedal. Veď som mu vytýkal, že neoprávnene nakladá
s finančnými prostriedkami TJ TTS Trenčín. Dvere na kabíne som privrel
z dôvodu, aby náš rozhovor nepočuli rodičia detí, ktoré sa zúčastnili
základného plaveckého výcviku, poťažne tréningu. Nebolo by vhodné, aby vedeli
o tom, že plavecký oddiel podľa pokynu menovaného „VYTVÁRAL ČIERNY FOND“
na úhradu nákladov plaveckého oddielu, napr. na výplaty trénerom, ktorých TJ
neodmeňovala, lebo neplnili podmienky na odmenu za prácu a podobne.
K takému postupu nebol plavecký oddiel oprávnený najmä keď príjem
finančných hotovostí a výdaj vykonávala jedna a tá istá osoba, pričom
nebola žiadna hodnoverná evidencia koľko bolo prijatých peňazí.
S postupom Krajskej prokuratúry
a Generálnej prokuratúry SSR v Bratislave nemôžem súhlasiť aj z dôvodu,
že nebola moja sťažnosť dôsledne vybavená. Ako občan sa cítim dotknutý tým, že
ma Vladimír Mečiar ohováral. Tým zrejme spáchal trestný čin ohovárania podľa §
206 písm. c) Tr. zákona. Ak je prokuratúra toho názoru, že to nebol trestný čin
ohovárania, potom neviem, prečo nebol
stíhaný pre trestný čin krivého obvinenia podľa § 174 ods. 1) Tr. zákona.
Som občan bez bližšieho právnického vzdelania. Neviem však
pochopiť, aby prokuratúra, ktorá má dbať na dodržiavanie socialistickej
zákonnosti, vybavila moju sťažnosť tak nedôsledne, jednostranne. Alebo to bol
zámer? Podľa názoru prokuratúry ja mám byť postihnutý pre priestupok
z dôvodu, že som privrel dvere pred Vladimírom Mečiarom. Menovaný mohol beztrestne konať tak ako
konal, že sa dokonca snažil, aby som bol stíhaný preto, že je verejný činiteľ,
že mohol páchať trestnú činnosť aj iného druhu a to je v súlade so
zákonom?
Súdruh generálny prokurátor, verím,
že bude moja sťažnosť, resp. podnet dôsledne preverený za čo vopred ďakujem
a ostávam s pozdravom“.
Táto žiadosť o preskúmanie zo strany pána Jozefčíka bola zamietnutá
námestníkom generálneho prokurátora z 19. marca 1985. Zároveň mu oznámili,
že jeho ďalšie podnety, pokiaľ nebudú obsahovať nové skutočnosti, bez
potvrdenia ich príjmu ich budú ako nedôvodné odkladať.
Čo
z toho vyplýva?
Samozrejme, že z toho vyplýva niekoľko otázok. Veľmi závažných
otázok. Ako sa mi ale podarilo zistiť, nielen pán Jozefčík obvinil Vladimíra
Mečiara zo zakladania čiernych fondov. Urobil tak aj JUDr. Ketcera, no aj toto
bolo ututlané. Ako vidieť, bola to neuveriteľná pozícia do novembra 1989 prenasledovaného
a ako nepriateľa socializmu obviňovaného Vladimíra Mečiara. Kto všetko ho
kryl, a prečo? Zaujímavé je aj to, prečo po tomto všetkom Vladimír Mečiar
nežaloval Petra Jozefčíka za krivé obvinenie? Nebol už v tom období Mečiar
pod špeciálnou blokáciou najvyššších kruhov ŠtB a KGB? Bol skutočne evidovaný
ako nepriateľská osoba, keď používal takéto nadštandardné výhody? Odpovede budú
v ďalších častiach, no nielen k tejto tematike.
Ako si ďalej ukážeme, už tieto prednovembrové machinácie Vladimíra Mečiara priamo predurčili, že po
novembri 1989 sa stal predvojom privatizačno-zbojníckeho gaunerstva. V roku
1991 napr. cez fingované faktúry zločinecko-zlodejská organizácia HZDS pod jeho
vedením získavala milióny korún. Systém bol vcelku jednoduchý. Cez faktúry, kde
napr. pivovaru Urpín faktúrovali vyše dva milióny korún „za spracovanie projektu na odbyt piva a nealkoholických nápojov
a za sprostredkovanie predaja piva a nealkoholických nápojov“. Skutočnou perlou sú tiež
podpisy na dotyčnej faktúre – bývalý riaditeľ SIS Ivan Lexa a bývalý
prezident Michal Kováč.
Ozaj, poznáte tento vtip? Nebeský Otec odpovedal na otázky anjelov.
Všetko prebiehalo hladko, až pokiaľ sa jeden z anjelov neopýtal: „Náš milovaný Nebeský Otec, kedy už Vlado
Mečiar prestane klamať a okrádať slovenský národ?“ Nebeský Otec na prekvapenie všetkých nejako
dlho mlčal, a potom smutným hlasom povedal: „Moji drahí anjeli, toho sa ani
ja nedožijem“.
(Pokračovanie v ďalšom čísle)
Vladimír Pavlík
