Hlavná stránka
Upozornenie! Tieto stránky sú monitorované !!!

Cez arcibiskupa Sokola k cielenej diskreditácii katolíckej cirkvi 

         Katolícka cirkev na Slovensku začína zberať výsledky svojej nelichotivej sejby, ktorú tu spoločne zasiali po novembri 1989 s niektorými farizejskými politikmi KDH. Nebojme sa povedať, že aj jej najvyšší predstavitelia sú len ľuďmi majúcimi svoje slabiny, ktoré ich taktiež radia do kategórie hriešnikov. Treba ale otvorene priznať, že najväčšími vinníkmi za súčasný stav, keď cez diskreditáciu arcibiskupa Sokola o jeho spolupráci s ŠtB, kde sa proti nemu dokázali spojiť do jedného šíku aj ideologickí protivníci, nielen kvôli oslabeniu samotnej katolíckej cirkvi na Slovensku, ale aj na jej postupnej strate dôveryhodnosti, sú samotná katolícka cirkev a politici KDH. Oni spoločne dali týmto silám zla najväčšie tromfy do rúk. Nielenže ich po novembri 1989 prijali do svojho spoločenstva, cez tzv. pokánie, aby potom cez KDH mohli dostať ekonomický a politický flek, alebo tzv. trafiku. Ako by nechceli pochopiť, že mnohé pokánia boli farizejské, len tak naoko, aby aj takto mohli získať opätovné výhody, a mať ešte politické krytie. Taktiež museli vedieť, že ďalšie sily zla ich budú likvidovať aj na báze rôznych diskreditačných materiálov, ako aj iných spôsobov ich morálneho a ľudského zlyhania. A oni nemali záujem o tom hneď po novembri 1989 hovoriť. Mlčali, zatajovali, naivne si mysliac, že ON, BOH, to za nich vyrieši. Mali životnú šancu v tejto problematike povedať národu pravdu. Nie je hanbou si priznať, že viacerí z nich zlyhali. Pritom je paradoxné, že dnes najviac ich zlyhania odsudzujú a moralizujú takí, ktorí metódy ŠtB nezažili sami na sebe, alebo, dokonca, s ŠtB kolaborovali. Aj preto si myslím, že drvivá väčšina národa by im bola už len kvôli tomuto odpustila, pokiaľ by pokánie a priznanie bolo úprimné a presvedčivé.

         Dnes sú kňazi, biskupi a katolícka cirkev na verejnom pranieri, kde ich pranierujú tí skutoční pretransformovaní prednovembroví komunistickí zločinci, alebo nimi vyklonovaní gauneri. Či už tento národ zabudol, že práve oni boli vyše 40 rokov najviac prenasledovaní, týraní, ponižovaní, mučení a vraždení? Až teraz sa v skutočnosti ukázalo, čo zasiali dvaja poprední nepriatelia a rozkladači katolíckej cirkvi na Slovensku Ján Čarnogurský a František Mikloško, keď bez súhlasu drvivej väčšiny obetí udeľovali po novembri 1989 odpustky a generálne pardony zločincom, zlodejom a vrahom z KSČ a ŠtB. Ako by nechceli vedieť, že za odpustky takémuto zlu, toto sa nám ešte väčším zlom odmení! Nakoniec, prečo by sme to mali tajiť, veď už je to všeobecne známe, že aj samotní politici KDH sa stali po novembri 1989 súčasťou tohto zla. Zhanobili nielen samotného Krista, ale aj jeho životné kréda. Dokonca aj jeho krédo sociálneho politika. Mnoho ľudí, neznalých veci, ich antisociálny cynizmus začalo spájať s katolíckou cirkvou. Žiaľ, v tom najnegatívnejšom.

         Stojí za to tu odcitovať z knihy od kardinála Jána Chryzostoma Korca Od barbarskej noci. Na strane 9 pod nadpisom: Noc z 13. na 14. apríla 1950, sa mimo iného píše: Noc, ojedinelá za tisíc rokov kresťanstva na Slovensku a v Čechách. Noc, v ktorej naši vlastní ľudia, pohŕdajúc dejinami a ich duchovnou náplňou vykonali to, čo neprišlo na myseľ ani Tatárom, ani tureckému panstvu, ani nikomu inému v predlhých dejinách nášho ľudu a národa. Noc, ktorá zostane navždy najtemnejšou a najbarbarskejšou nocou, a to nielen pre neslýchaný čin proti tisícom rehoľných sestier, ale aj pre neslýchaný čin, ktorý sa tým spáchal proti kultúre a duchovnosti nášho národa... Bola to noc, ktorá rozhraničila náš život. Bola to noc, v ktorej boli zlikvidované všetky mužské rehole a ich kláštory...  

Kopnime si do neho, moralizujme ho, odsudzujme ho...

         Nemienim tu teraz ani spochybňovať ani bagatelizovať spoluprácu arcibiskupa Sokola s ŠtB, keď súčasťou tejto spolupráce mali byť aj finančné odmeny a dary pre neho samotného od tejto štátno-represívnej a zločineckej organizácie. Nakoniec, keď sa to tak zoberie, v rokoch 1993 a 1994 som bol asi jediný na Slovensku, ktorý v Necenzurovaných novinách písal nielen o arcibiskupovi Sokolovi, ale aj mnohých ďalších kňazoch spolupracujúcich s bývalou ŠtB. V tom období ohľadom týchto káuz statočne mlčali všetky médiá na Slovensku. Pokiaľ som v nedávnom internetovom článku pod nadpisom – Hurá na arcibiskupa Sokola! vyslovil názor, že terajšia kampaň proti jeho osobe mi pripomína kampaň proti Charte 77 za bývalého režimu, tak pri písaní tohto článku konštatujem, že táto kampaň proti arcibiskupovi Sokolovi už túto prednovembrovú kampaň proti Charte 77 za bývalého režimu predstihla.  

         Pozorne sledujem, aké skupiny novinárov a politikov odsudzujú, moralizujú a kopú do arcibiskupa Sokola, ako by to bol ten najväčší a najhorší vyvrheľ a vrah na Slovensku. Úbohí a ponížení novinársko-redaktorskí lokajíčkovia, či špinavé politické prostitútky, ktorým neprekážajú mnohonásobne zavrhnutiahodnejšie veci a zločiny, častokrát hraničiace s ortodoxným komunizmom a fašizmom. Poďme aspoň ich malú časť pomenovať. Doposiaľ nikto z týchto novinárskych lokajíčkov v službách ponovembrového politického a ekonomického zločinu, či politickej a ekonomickej prostitúcie nedokázal, či nemal odvahu napísať, alebo v televízii povedať, že sme tu mali predsedu vlády Vladimíra Mečiara, ktorý za účelom únosu prezidentovho syna z titulu svojej funkcie najskôr založil zločineckú skupinu po vysokej politickej a štátnej línii, čo nemá obdobu v civilizovaných a demokratických krajinách. Že tu máme prezidenta Ivana Gašparoviča, ktorý o tejto zločineckej skupine vedel, no zbabelo mlčal. Nemal odvahu nielen to oznámiť orgánom činným v trestnom konaní, ale ani presvedčiť Mečiara, aby sa akt štátneho terorizmu nerealizoval. Dokonca ako predseda Národnej rady SR a vyštudovaný právnik, ako aj bývalý generálny prokurátor ČSFR mal aj iné možnosti, ako tomuto zločineckému aktu štátneho terorizmu zabrániť, no neurobil nič. Aký to paradox, keď takýto politici na najvyšších štátnych funkciách sú ešte aj vítaní v novinách, rozhlase a televízii.

         Doteraz nemali odvahu napísať, že za účelom zmarenia vyšetriť únos prezidentovho syna, bola založená zločinecká skupina, ktorej členmi boli vtedajší predseda vlády Mečiar, vtedajší minister vnútra Hudek, vtedajší generálny prokurátor Vaľo, vtedajší riaditeľ SIS Lexa a vtedajší dozorujúci prokurátor Vlachovský. Len tak mimochodom, jeden z členov tejto zločineckej skupiny, prokurátor Vlachovský,  bol dozorujúci prokurátor v kauze medičky Cervanovej, keď nedávno boli opätovne vynesené hanebné rozsudky nad nevinnými, tak potom, aká tu môže byť záruka spravodlivosti?

         Čo tak sa opätovne porýpať v kauze istého KTS Vladimíra Mečiara, ktorý o sebe tvrdí, že bol jedným z najprenasledovanejších Slovákov zo strany ŠtB, no existujúce dôkazy, ktoré môžem kedykoľvek doložiť, hovoria o tom, že pokiaľ by bol každý záujmový a nepriateľský objekt zo strany ŠtB tak „prenasledovaný“ ako Vladimír Mečiar, tak ŠtB by bola tou najhumánnejšou a najľudskejšou organizáciou v bývalej Československej socialistickej republike.  

         Znovu opakujem, že nemienim arcibiskupa Sokola zbavovať zodpovednosti, ani ho ospravedlňovať. Ale ako občan, slobodne mysliaci občan, na rozdiel od niektorých novinárskych a politických zbabelcov a lokajov v službách zla, nebudem mlčať, keď sa tu z arcibiskupa Sokola vyrába ako by jediné platené udavačské monštrum v službách ŠtB, pričom tie najodpornejšie udavačské monštrá, ako aj komunisticko-fašistické a zločinecko-eštebácke monštrá, sa z úzadia uchechtávajú. Rád si počkám na záver jeho kauzy, po ktorej zaujmem omnoho obsiahlejšie a mimoriadne tvrdé stanovisko, pokiaľ to bude situácia vyžadovať. A budem aj verejne obviňovať konkrétnych fašistických zločincov z vysokej politiky. Budem dokumentovať, ako duševne vraždia nevinných, rozvracajú rodiny, doháňajú ľudí k sociálnym samovraždám. Aký to paradox, keď politickí a novinárski fašisti, v snahe zakryť skutočné ponovembrové fašistické zločiny, predhadzujú verejnosti arcibiskupa Sokola, ako by bol tým jediným zlom na Slovensku. Predohrou k tomuto obsiahlemu stanovisku bude trojdielny dokument pod názvom – Evidovaní udavači ŠtB, kontra neevidovaní udavači ŠtB, týkajúci sa mojej osoby pred novembrom 1989, ktorého prvá časť bude na internete uverejnená v polovici apríla 2007. No ešte okolo 3. apríla bude ohľadom katolíckej cirkvi a KDH uverejnený ďalší článok pod názvom – Keď víťazí zlo nad dobrom, víťazí aj Antikrist nad Bohom?

Vladimír Pavlík 

             

Hlavná stránka