Miky je náš verný sluha, Miky je náš verný pes
(fejtónový
sen)
Hoci v predčasných parlamentných voľbách v júni 2006 na
Slovensku zvíťazil Smer-Sociálna demokracia, vládu zostavila pravica,
a s pomocou ĽS-HZDS začala vládnuť už tretie volebné obdobie po sebe.
Svetová banka, Medzinárodný menový fond, zahraniční investori, zahraniční
bankári a nadnárodné spoločnosti spievajú ódy na radosť. Slovensko
opätovne pasujú do pozície špičkového svetového ekonomického tigra. Za týmto účelom boli vyčlenené dve miliardy
korún na zriadenie výskumného ekonomického centra na nové reformné pokusy na slovenských občanoch. Zároveň USA,
NATO, nadnárodné spoločnosti, Svetová banka, Medzinárodný menový fond, viaceré
zahraničné banky a Európska únia kladne prijali nezištnú pomoc ĽS-HZDS
pravicovým politikom z SDKÚ, SMK a KDH v minulom volebnom
období, keď v Národnej rade SR jej poslanci pomáhali menšinovej vláde
Mikuláša Dzurindu pri presadzovaní ekonomických reforiem. Aj preto USA
a Európska únia prišli s iniciatívou, že ĽS-HZDS je už stranou
demokratickou, a že v mene vyššieho princípu ekonomického dobra
v prospech zahraničných investorov a bankárov, sa už nebude hovoriť
o ich minulých politických prešľapoch proti slobode, demokracii
a ľudským právam.
Zároveň s týmto bolo Vladimírovi Mečiarovi udelené jedno
z najprestížnejších vyznamenaní - Posol demokracie a slobody,
spojené s finančnou odmenou jeden milión dolárov. Ako zdôraznil americký
prezident Bush, ktorý kvôli tomu osobne prišiel na Slovensko, keď toto ocenenie
Mečiarovi odovzdával, hlasovanie poslancov ĽS-HZDS v prospech reformných
zákonov Dzurindovej vlády prinieslo západným investorom a bankárom vyššie
zisky o desiatky miliárd korún, ako v skutočnosti očakávali. Taktiež
vysoko vyzdvihol aj jeho paranoju a s ňou spojené bludy pri
ohlupovaní slovenského národa, pričom podotkol, že Národná rada SR by mala
schváliť zákon, že jeho paranoja spĺňa certifikát dôveryhodnosti. Veľmi dôrazne
skritizoval samoúnos syna bývalého prezidenta Michala Kováča, ktorého zároveň
vyzval, aby sa Vladimírovi Mečiarovi verejne ospravedlnil a finančne ho
odškodnil. To isté odporučil aj politikom KDH, no ešte s dôrazným
dodatkom, aby upustili od prípravy a realizácie atentátu na Vladimíra Mečiara.
Po prezidentovi Bushovi prehovorili
zástupcovia zahraničných bánk, ako aj samotní zahraniční investori. Pochválili
slovenských občanov za statočnosť a odvahu, že im dovolili realizovať
práve na nich ekonomické pokusy s krycím názvom, ekonomické reformy. Pozitívne
zhodnotili správanie Slovenskej národnej strany a Matice slovenskej, že
neotvárajú problém sociálnych samovrážd. Navyše Jána Slotu pochválili za výrok,
„že všetko nové prináša obete“. Aj keď tento výrok vyslovil po desiatom
poldecáku, dodáva im to veľkú silu na ďalšie skúšanie nových, doteraz
neoverených ekonomických pokusov, ktoré si chcú naďalej overovať na slovenských
občanoch. Jána Slotu a Jozefa Markuša vyzvali na takzvanú, čo
najhlasnejšiu kritiku strany SMK, hlavne vtedy, keď ekonomické reformy si
začínajú znovu vyberať nové obete medzi slovenskými občanmi. Potom obaja
menovaní prevzali plakety Za toleranciu k SMK, keď v príhovore bola
vysoko vyzdvihnutá ústretovosť SNS a Matice slovenskej k politikom
SMK, ktorí ako jediní politici cudzej národnosti vo svete, práve na Slovensku, sa spolupodieľajú na doháňaní slovenských občanov
k sociálnym samovraždám, a SNS a Matici slovenskej to neprekáža.
V závere
potom zástupcovia prítomných zahraničných kruhov obzvlášť poďakovali politikom
HZDS a SNS nielen za divokú privatizáciu počas ich vládnutia, ale aj za
rozkrádanie, tunelovanie a drancovanie Slovenskej republiky, kde dali
pozitívny príklad neskoršej Dzurindovej vláde, čím v skutočnosti umožnili
zahraničiu ekonomicky ovládnuť Slovensko. Ako ďalej zdôraznili, Mečiarova
paranoja, ako aj precízne zahraná tzv. Slotova láska k Slovensku, kde cez
vatry zvrchovanosti, ako aj ich preskakovaním, Slovákov tak pobláznili, že títo
si ani nevšimli, ako to Slovensko spoločne drancujú. Taktiež bolo vyslovené
poďakovanie Miklósovi Durayovi, ako svojimi výrokmi vždy nahral Slotovi na
smeč, hlavne vtedy, keď tu bola hrozba odhalenia ekonomického rozkrádania
politickými stranami. Tento prejav bol prerušený typickým slotovským rehotom,
a následný jeho výkrik, „vďaka vám,
vy debilné hovädá slovenské, som slotovský rod zabezpečil na ďalších päť
generácií“, bol odmenený búrlivým potleskom, ako aj nadšenými výkrikmi
ďalších slovenských politikov, „len
debilný a zbabelý slovenský národ nám zabezpečí blahobyt“. Po tomto
akte začal zahraničným účastníkom rozdávať knihu básní, ktorú napísal spoločne
s Vladimírom Mečiarom pod nadpisom – V špine
sme žili, pravdu sme bili, spoločne slovenský národ sme klamali
a nenávideli.
Sedem
mesiacov po voľbách
Hoci od víťazstva slovenskej pravice uplynulo už sedem mesiacov, radosť
a nadšenie západných bankárov a investorov začína opadávať. Hlavnou
príčinou sú ich nenaplnené finančné zisky, ktoré nezodpovedajú ich predstavám.
Škrt cez rozpočet im urobilo pomerne teplé zimné počasie na Slovensku, ktoré
výrazne znížilo spotrebu plynu v domácnostiach skoro o polovicu, čím
sa výrazne znižujú ich zisky. Dôrazne
slovenským politikom pripomínali, že skutočným účinkom ekonomických reforiem
musí byť čo najväčšia chudoba väčšiny slovenského obyvateľstva,
a neobmedzené zisky zahraničia.
Za týmto účelom sa v jednom luxusnom hoteli vo Viedni uskutočnilo
utajené stretnutie týchto zahraničných kruhov s politickými špičkami SDKÚ,
KDH, SMK a HZDS. Hlavnými témami boli ich nenaplnené zisky na Slovensku,
nechuť jeho obyvateľov pochopiť, že ekonomické reformy nie sú pre ich dobro,
ale pre dobro zahraničných investorov. Predsedu vlády Dzurindu požiadali, aby zo štátneho rozpočtu zobral 30
miliárd korún, ktoré by im dal ako odškodné. Keď po tomto návrhu niektorí
z politikov s obavou povedali, že tým by sa rozsypalo naše
hospodárstvo a ekonomika, predstaviteľ Svetovej banky navrhol, že
Slovensku dajú pôžičku v sume 30 miliárd korún s 20% úrokom.
Podmienili to ale tým, že táto pôžička bude súčasťou najvyššieho štátneho
utajenia. S úsmevom im navrhol, že
nebude problémom, keď 10 miliárd z
tejto pôžičky si medzi sebou a bankou decentne rozdelia.
Tento návrh sa stretol s búrlivým ohlasom drvivej väčšiny
slovenských politikov, kalkulujúcich s tým, koľko desiatok či stoviek
miliónov im z toho kápne. Radostnú atmosféru prerušil jeden
z politikov KDH poznámkou, že predsa Slovensko nemôže za to, že je tu
historicky teplá zima, a nie je ich vinou, že zahraničie nedosahuje
plánované zisky. Po nesúhlasných výkrikoch väčšiny, že to ich nezaujíma,
tento zúfalým hlasom povedal, že všetci politici KDH sa modlili
k Bohu za čo najsilnejšie mrazy, z čoho by vyplývala čo najväčšia
spotreba plynu v slovenských domácnostiach, a s tým spojené aj
vysoké zisky zahraničných investorov. Jeho reč bola prerušovaná s veľkým
nesúhlasom, keď viacerí zahraniční investori a bankári stratili nielen
nervy, ale aj všetky zábrany ľudskosti a slušnosti. Dotyčnému politikovi
z KDH doporučili, že v takomto prípade sa musia modliť
k Antikristovi a nie k Bohu.
Mikuláš
Dzurinda sa verejne zaväzuje
Situácia
začala byť veľmi vyhrotená, a neustále nadávky zahraničných účastníkov na
adresu slovenských politikov začali byť neúnosné. Výrazy typu, „vy ste len
podradné slovenské hovná“, „vy ste len naši sluhovia a pokusné ekonomické
králiky“, „vy ste povinní byť zdrojom našich ziskov“, a ďalšie podobné
urážlivé výrazy, podnietili Mikuláša Dzurindu upokojiť situáciu
a prihlásil sa o slovo.
V úvode svojho vystúpenia pripomenul, že už od útlej mladosti
inklinoval k americkému a západnému spôsobu života. S hrdosťou
spomínal, keď ako stredoškolák v Spišskej Novej Vsi založil samizdat, kde
odsudzoval a vysmieval sa zo socialistického zriadenia, pričom
sa hrdo hlásil k vtedajšej americkej a západnej kultúre a
demokracii. Po odhalení Štátnou bezpečnosťou bol vylúčený zo školy
a neustále prenasledovaný. Keď skončil s týmto úvodom, začal sa
vyjadrovať k výhradám zahraničných investorov, ich spoločností a bankárov.
Poďakoval im, že so Slovenskom jednajú ako rovný s rovným, ako aj to, že
jediným ich cieľom je blaho slovenského národa. Potom pokračoval:
„Plne vás chápem, drahí zahraniční
priatelia, že vaša trpezlivosť pretiekla, že ste nespokojní. Investovali ste
a investujete na Slovensku miliardy dolárov a eur. Zo zaostalého
a nevzdelaného Slovenska ste urobili ekonomicky prosperujúcu krajinu.
Vybudovali ste tu diaľnice, vystavali nové továrne, miliardy ste dali do nášho
zdravotníctva, školstva a vedy. Vytvorili ste nové pracovné miesta pre
vyše pol milióna našich občanov, ktorých odmeňujete štedrým západným systémom.
A výsledok? Žiadna vďaka zo strany slovenského národa. Jediné čo dokážu,
že zneužívajú vašu dobrotu. Som si vedomý, že vašim ekonomickým humanizmom voči
Slovensku znižujete životnú úroveň občanov vašich štátov. Doteraz ste na Slovensku boli stratoví, no sľubujem vám, že s tým
rázne skončíme! Nedovolíme, aby slovenskí občania zneužívali vašu štedrosť
a humanizmus! Nedovolíme, aby občania vašich štátov, ako aj vy
samotní, ste na nás doplácali! Tak za SDKÚ, SMK, KDH a ĽS-HZDS sľubujem,
tak prisahám! Preto som sa rozhodol, že plyn pre domácnosti sa zvýši so spätnou
platnosťou od októbra 2006 o 55%, čím sa našim drahým zahraničným
investorom vyrovnajú ich straty kvôli mimoriadne teplým zimným mesiacom“.
Po skončení Dzurindovho prejavu nadšení zahraniční investori,
podnikatelia a bankári začali zborovo skandovať – „Miky je náš verný sluha,
Miky je náš verný pes“. Keď po desiatich minútach skandovanie skončilo, Mikuláš
Dzurinda im poďakoval nielen za dôveru, ale aj za to, že so Slovenskom, ako aj
s jeho politikmi, a hlavne radovými občanmi, vždy jednali a jednajú
ako rovný s rovným. Po tomto akte za ešte búrlivejšieho potlesku všetkých
prítomných bol rozvinutý päťmetrový transparent s nápisom – ROBIŤ ĎAĽŠIE EKONOMICKÉ POKUSY NA SLOVENSKU
A ZVYŠOVAŤ NAŠE ZISKY, JE
SPOLOČNÝM CIEĽOM SLOVENSKÝCH POLITIKOV A ZAHRANIČNÉHO KAPITÁLU.
SVORNE SPOLU, SVORNE NAPRED!
Vladimír Pavlík