Poblúznený dezinformátor Augustín Marián Húska
Mesačník Extra plus z decembra 2006 sa popri zaujímavým
a pravdivým článkom zaskvel aj dvoma dezinformačnými a zavádzajúcimi
paškvilmi. Na stranách 26 – 27 pod nadpisom Obhajca Slovenska, od autora Pavla
Kapustu, boli oslavné ódy na Dušana Slobodníka, bývalého ministra kultúry
a poslanca Národnej rady SR za zločinecko-zlodejský
a štátno-teroristický politický subjekt HZDS, venovaný piatemu výročiu
jeho úmrtia. Keďže menovaný sa už nemôže brániť, pripomeniem len niekoľko
faktov, ktoré mesačníku Extra plus môžem kedykoľvek doložiť.
V rokoch 1993 – 1994 som na stránkach Necenzurovaných novín
uverejnil autentické dokumenty usvedčujúce Dušana Slobodníka napr. aj
z toho, že oproti tým skutočným trpiacim väzňom a mučeníkom
v ruských gulagoch, on bol v pozícii gulagového rekreanta.
Niekoľkokrát som ho vyzýval, aby sa bránil a dementoval moje argumenty, čo
ale neurobil. Pokiaľ ale zo strany jeho priaznivcov by bol záujem, alebo by ma
obvinili z klamstva, rád všetky dôkazy na jeho osobu uverejním.
Malý
vzrastom, ale nadmerne veľký v šírení bludov
Augustín Marián Húska, bývalý podpredseda Národnej rady SR
a ideológ zločinecko-zlodejského a štátno-teroristického politického
subjektu HZDS, toho času na politickom dôchodku, patrí od roku 1990 medzi
tzv. skvosty publicisticko – ekonomického diletantstva, okoreneného jeho
fikciami a vidinami, v drvivej väčšine pohybujúcich sa na hranici
dezinformácií a bludov. Názorne nám to predviedol aj v dotyčnom
decembrovom mesačníku na stranách 12 – 13 pod nadpisom – Rana megašpekulantom.
Môžeme sa tu dočítať aj toto:
„Z pohľadu malých štátov sa
za posledných 20 – 25 rokov udiali mnohé kladné, ale aj záporné premeny.
Napríklad na Slovensku sme sa dvojnásobne emancipovali – prestali sme byť vazalskými prispievateľmi do pokladnice zbrojných
pretekov studenej vojny a získaním vlastnej štátnosti sme prestali byť
vazalmi českého vazala. Dostali sme sa do trhového prostredia, ale stratili
sme veľkú väčšinu svojho strategického hospodárskeho potencionálu. Trhová
demokracia je akiste dobrá vec, ale nie pre 37 percent neprivilegovaných
občanov, ktorí padli do sociálnej závislosti až chudoby.“
„Na druhej strane si nesmieme robiť
ilúzie, že by sme celý strategický potenciál udržali vo vlastných rukách. Západní víťazi studenej vojny sa museli
dostať do výhodnej kapitálovej pozície aj v rozpadnutom východnom bloku,
pričom porazený socialistický systém aj tak nemal dostatok síl
a prostriedkov na pokračovanie zbrojných pretekov, rovnako ako na
investičnú modernizáciu.“
Nechápem, za
koho tento senilný a zlostný starec považuje slovenských občanov, mysliac
si, že každý Slovák je tak sprostý, ako on je „múdry“. Odrazme sa napríklad od
jeho bludu, ktorý je odrazom jeho nacionalistického pomäteného myslenia, že
„získaním vlastnej štátnosti sme prestali byť vazalmi českého vazala“. Akoby
nechcel rešpektovať historickú realitu, že nebyť Čechov a nebyť 28.
októbra 1918, tak Slovensko v dnešnej podobe by nikdy neexistovalo. Veď si
len zoberme, akí ľudia sa po novembri 1989 začali pasovať za ochrancov
slovenského národa a tzv. najslovenskejších Slovákov? V skutočnosti
sa jedná, v drvivej väčšine, o odpad slovenského národa, ktorých
spája niekoľko spoločných vlastností. Uveďme niektoré z nich –
prednovembrové zbabelé občianske nuly, komunistickí a eštebácki
prisluhovači, z ktorých sa po novembri 1989 z titulu ich politických
funkcií stávajú zločinci, zlodeji, štátni teroristi, parazitní darmožráči, politickí zbohatlíci z rozkradnutého
slovenského majetku, teda, ten najsmradľavejší odpad slovenského národa. Všade dookola hľadajú nepriateľov
Slovenska, hoci v realite sú oni samotní tými najväčšími nepriateľmi
a škodcami Slovenska.
Vráťme sa najskôr v krátkosti do histórie. V týždenníku Domino
fórum č. 45/2006 bol na strane 23 uverejnený článok Emila Poláčika pod nadpisom
– 28. október po slovensky. Stojí za to odcitovať niektoré pasáže, majúce
v sebe nielen historickú realitu, ale aj preukázateľnú objektivitu.
„A že Masaryk s Benešom
zaznávali slovenský národ ako samostatný subjekt a označili nás len za
vetvu československého národa? Nuž, nelichotivé, ale nie až také dramatické, lebo naše deti sa neučili v škole po
česky, ale hovorili svojou rodnou rečou a učiteľ ich nebil trstenicou ak
hovorili po slovensky (tak, ako to robili a dodnes ešte robia na Dolnej
zemi slovenským deťom učitelia maďarskí).
Jednoducho, Češi nás objektívne
považovali za nevzdelanejších a zaostalejších a takto s nami aj
zachádzali. Realita bola taká a nijaké prikrášľovanie, či retušovanie
skutkového stavu veci neprospeje. Len chápme niektorých hejslovákov, že sa to
dnes ťažko priznáva, to reziduum tvrdej maďarizácie. Aj mne vždy vadilo, keď
som musel počúvať neustále reči o „doplácení“ na Slováky.
Ale to nie je až také dôležité, čo
treba rešpektovať je to, že po uhorskej
nadvláde sme si mohli otvoriť svoje školy, v úradoch sme mohli hovoriť po
svojom a na tom nič nezmenilo ani občasné české „nelze vyhověti“.
Tradičná česká nadradenosť sa s nami síce ťahala až do rozdelenia
v roku 1993, ale to opäť nie je nič, čo by sa nedalo uniesť. Objektívne
treba uznať, že Česi sú o dosť pred
nami, kultúrne i ekonomicky, aj preto, lebo im ich geopolitické
umiestnenie vedľa Nemcov a Rakúšanov (popri istých negatívach) dalo celkom
iné možnosti ako nám umiestnenie V PODRUČÍ ZAOSTALEJŠÍCH MAĎAROV, ktorí,
navyše, pochopili, že najhoršie pre národ je, ak nemá svoje školy.
My dnes môžeme zazlievať Čechom
všeličo, môžeme roniť oprávnené slzy nad čiastkovou likvidáciou slovenského
priemyslu počas prvej republiky, môžeme im vytýkať rozdielne prepravné tarify
z konca dvadsiatych rokov, ako ony znevýhodňovali slovenský priemysel
a poľnohospodárstvo, môžeme sa jedovať na neproporcionálne diplomatické
zastúpenie Slovákov na čs. ambasádach, ale jedno im uznajme: na rozdiel od Maďarov nám pomohli
v rozbehu národného školstva, národnej kultúry, čo nás po čase postavilo
na roveň ostatných civilizovaných národov Európy! To je neoddiskutovateľné
a bez nich, bez T. G. Masaryka
a Edvarda Beneša (pravda, spolu s Milanom R. Štefánikom), by sme
možno ako národ vo Veľkom Uhorsku už ani neboli!
Len si treba trošku priznať, že sme
vyrástli ako národ popri nich, Čechoch! To nie je nijaká hanba, skôr je hanba, že sme tisíc rokov „držali hubu
a krok“ pod maďarskou nadvládou“.
A čo
naša súčasná realita?
Zastávam
názor, že za svoje ponovembrové politické a ekonomické výčiny, ktoré boli
súčasťou ožobračovania Slovenska a poškodzovania záujmov väčšiny jeho
občanov, mal by mať Augustín Marián Húska na smetisku dejín postavený aj
primeraný pomník. Pokiaľ by tu existoval trest smrti, tak jeho verejná poprava
by bola taktiež primeraným trestom. Veď sa len zamyslime nad jeho bludmi, nielen
pri hľadaní nepriateľov Slovenska, ale aj o jeho politickej, ekonomickej
a novohistorickej neznalosti. Pokiaľ tvrdí, že „trhová demokracia je
akiste dobrá vec, ale nie pre 37 percent neprivilegovaných občanov, ktorí padli
do sociálnej závislosti až chudoby“, tak je nutné poukázať aj na jedného
z vinníkov tohto stavu – samotného Augustína Mariána Húsku. Dnes už možno
jednoznačne konštatovať, že založením zločinecko-zlodejského a neskôr
štátno-teroristického politického subjektu HZDS, kde menovaný patril nielen
medzi zakladateľov, ale aj hlavných
ideológov, sa sledoval jediný cieľ. Rozkradnúť a vytunelovať majetok tohto
štátu, a zabezpečiť sa na niekoľko
generácií. A zbytok takto rozkradnutého a vytunelovaného majetku
predať zahraničným investorom, a v skutočnosti, ešte druhýkrát
zarobiť. Toto všetko sa udialo v jednej najodpornejšej fraške v mene
tejto protislovenskej luzy a chamrade – mať svoje zvrchované Slovensko. No nie
pre občanov, ale pre seba!
Preto sú naďalej aktuálne otázky: Či
neboli po vzniku samostatného Slovenska jeho občania vazalmi protislovenských
zločineckých a zlodejských vazalov z HZDS a SNS? Alebo slovenský
majetok naďalej rozkrádali a tunelovali Češi? Kam v skutočnosti siaha
cynizmus, arogancia a prekrucovanie faktov zo strany tohto senilného a jedovatého starca,
v skutočnosti spolupáchateľa politického zločinca, zlodeja a štátneho
teroristu Vladimíra Mečiara? Aký mal dôvod, keď pri privatizačných rabovačkách
spolu s Mečiarom, Gašparovičom a spol. rozdávali spoločný majetok aj organizovanému zločinu? Prečo nehovorí
o tom, ako sme boli vyše 40 rokov vazalmi ruského vazala? Či na tohto
ruského vazala nedoplácala vyše 40 rokov celá Československá socialistická
republika?
Neuveriteľný cynizmus prejavil aj pri ďalšom tvrdení, že sme po novembri
1989 nemali na investičnú modernizáciu. Takže si opätovne položme otázku, či
tých, minimálne 1,5 bilióna rozkradnutých korún, kde sa počíta aj rozkradnutý
štátny majetok, či toto má hodnotu toaletného papiera? Aj Mečiarova Elektra je
postavená z hodnoty toaletného papiera? Či tieto rozkradnuté miliardy
nemajú takú istú hodnotu, ako požičiavané miliardy od Svetovej banky či
zahraničných investorov, cez ktoré sme sa stali ich vazalmi? Alebo mám ešte
pokračovať ďalej, protislovenský expolitik nenávidiaci slovenský národ,
Augustín Marián Húska?
Vladimír Pavlík